Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nevesta na úteku 1. časť - 1. kapitola

31.10.2010 (15:15) • tsudlinkarose • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 843×

1. kapitola ( Edward )

„Ja už to v tomto dome plnom upírov dlhšie nevydržím!“ kričala Rosalie. Ja som sa len divil, aký ma zase problém. Emmett asi zase niečo urobil.

„Čo sa stalo, Rose?“ opýtala sa jej Esme ustarane, keď sme už všetci stáli dole v obývačke a Rose sedela na pohovke s hlavou v dlaniach.

„Za všetko môžem ja. Kvôli mne Bella odišla!“ rozkričala sa Rosalie a mne skoro až puklo srdce pri vyslovení jej mena.

„Ty za nič nemôžeš,“ utešovala ju Esme a pri tom hádzala nenápadné pohľady na Jaspera, aby ju nejako upokojil svojim darom.

Pokúsil sa o to, ale márne. Rose sa skôr ešte viac rozčúlila.

„Jasper, neskúšaj to na mňa,“ zavrčala naňho, a keby som ju nepoznal, asi by som sa jej aj bál.

Hneď k Rose pribehol Emmett a chytil ju okolo pliec. Spolu si sadli naspäť na pohovku.

„Rosalie, čo sa stalo?“ opýtal sa jej a pomalými pohybmi na chrbte ju upokojoval.

„Ja sa z toho zbláznim. Od vtedy, čo Bella odišla, všetci sme ako kôpky nešťastia a nikto s tým nič nerobí,“ vzlykala Emmettovi na pleci. „Odišla kvôli mne. Bola som na ňu zlá. Preto odišla,“ hovorila medzi vzlykmi a mne to trhalo srdce.

Bella s nami nežila už skoro dvadsať rokov.

Raz, keď sme sa prisťahovali na Aljašku a prišli sme prvý deň do školy, Bella utiekla, a odvtedy sme sa už nevideli. Bolo to asi mesiac po tom, čo som ju požiadal o ruku. Veľmi ma z toho bolelo moje mŕtve srdce.

„Nie je to tvoja vina,“ prehovoril smutným hlasom Carlise, ktorý sa teraz vrátil z nemocnice. Pozrel som sa naňho a uvidel mu v zlatých očiach smútok.

Ja... prepáč, musel som to vtedy pre Bellu spraviť. Hovoril mi v myšlienkach a ja som absolútne nevedel, o čom hovorí. Zrazu si začal strážiť myšlienky a spolu s ním aj Alice.

„Čo sa tu deje?“ opýtal som sa Alice.

„Radšej by ti to mal povedať Carlise,“ hovorila plačlivo Alice. Jasper si ju pritiahol k telu, aby ju upokojil. Svoj nechápavý pohľad som teraz venoval Carlisovi.

„No vieš, ako sme vtedy prišli na Aljašku, a všetci ste sa potom v prvý deň chystali do školy,“ začal, asi nevedel ako má pokračovať, ale aj tak mi nedovolil nazrieť do jeho myšlienok.

Teraz už pozorne počúvala aj Rosalie dúfajúc, že za Bellin odchod predsa len nemôže.

„Áno...“ nabádal som Carlisa.

„No ako Bella tak rýchlo odišla zo školy a nikomu nič nepovedala. Ona sa vtedy zastavila u mňa v kancelárií,“ hovoril so sklonenou hlavou a Alice keby mohla plakať, tak by sme tu už plávali v oceáne.

„Prečo u teba bola?“ opýtal som sa ho naraz s Rose. Carlise chvíľu zvažoval ako to má povedať, no potom sa zhlboka nadýchol a začal hovoriť.

Niekto mi zaklopal na dvere v nemocnici. Podľa tichého zaklopania som už vedel, že to nebude človek, ale ani by ma nenapadlo, že za mnou príde Bella.

„Ahoj, Carlise. Môžem s tebou na chvíľku hovoriť?“ opýtala sa ma, na tvári sa jej zračila bolesť. Hneď som vedel, že niečo nie je v poriadku.

Pokynul som jej rukou, aby si sadla na stoličku pred mojim stolom. Sadla si a zhlboka sa nadýchla.

„Čo sa stalo, Bella?“ opýtal som sa jej, trochu som sa zľakol.

„Musím odísť,“ vyhŕkla. Chvíľu som sa na ňu len tak pozeral a myslel si, že si robí srandu. No po tej chvíľke mi došlo, že to myslí naozaj vážne.

„Prečo?“ chcel som vedieť.

„Dnes sme prišli do školy. Mala som prvú hodinu s Edwardom a to bolo dobré, ale druhú hodinu som mala s jedným chalanom, ktorý mi neuveriteľne voňal,“ priznala sa so sklonenou hlavou. Prudko som vydýchol. Ona ho zabila?

„Neboj sa, nič sa mu nestalo,“ sklesnuto hovorila, akoby chcela, aby sa mu niečo stalo. Nechápal som to. „Nikdy by som mu nevedela ublížiť a v tom je ten problém.“ Smutne sa usmiala. A ja som to vtedy celé pochopil.

„Ty si sa doňho zamilovala?“ opýtal som sa neveriacky. Ona len prikývla a nedokázala sa mi pozrieť do očí.

„Nemôžem tu ostať. Nemohla by som sa mu pozrieť do očí a keby sme sa zobrali, bolo by to celé ešte horšie, a nechcem riskovať ľudský život!“ dodala ešte po tichu a ja som tam len tak ticho sedel.

„Kam chceš ísť?“ opýtal som sa jej a pred očami som videl zničeného Edwarda.

„Ešte neviem,“ priznala. „Mohla by som ťa o niečo požiadať?“ opýtala sa a pozrela sa mi do očí. Oči mala úplne tmavé, mala v nich zlobu, túžbu, lásku, ale hlavne bolesť. Nič som nehovoril, iba som sa jej pozeral do tej zničenej tváre. Ešte som ju takú nikdy nevidel. „Ak to teda nie je odo mňa sebecké,“ ospravedlňovala sa mi.

„Nie, v žiadnom prípade,“ odpovedal som okamžite. Chcel som jej pomôcť ako som len vládal.

„Nepovedz im to, prosím ťa,“ žiadala ma. To jediné som jej mohol sľúbiť, tak som len kývol hlavou na súhlas. Už sa zdvíhala zo stoličky, že už pôjde, ale ja som ju ešte zadržal.

„Vrátiš sa niekedy?“ opýtal som sa jej s nádejou. Sklonila hlavu.

„Neviem. Ak sa to Edward niekedy dozvie, pochybujem, že by ma chcel po tom ešte niekedy vidieť,“ povedala smutne a trikrát vzlykla. Chcel som jej ešte niečo povedať, ale ona tam už nebola.

Domov som sa dovliekol ako chodiaca múmia a nikomu som to nepovedal.

„Idem na lov,“ povedal som všetkým a všimol si ich prekvapené pohľady. Prekvapenosť prešla do smútku a ja som si okamžite začal strážiť myšlienky.

„Bella utiekla,“ povedala sklesnuto Rosalie a Esme s Alice začali vzlykať. Vynaložil som veľké úsilie, nato aby som zahral svoje herecké schopnosti a prinútil vás si myslieť, že som to nevedel.

„Pane bože. Prečo?“ snažil som sa zo všetkých síl.

„Nevieme,“ priznala Alice a rozvzlykala sa ešte viac. „Idem s tebou na lov,“ povedala mi potichu Alice, a tak som mohol vypadnúť z domu.

Keď sme boli dosť ďaleko na to, aby nás Edward nemohol počuť, Alice sa zastavila.

„Všetko som videla.“ Sadla si na trávu a objala si kolená. „Z časti ju aj chápem, ani ja by som sa nemohla potom pozrieť Jasperovi do očí, ale mohla mu niečo povedať,“ hovorila smutne. Sadol som si k nej a objal ju.

„S Alice sme sa dohodli, že dodržíme sľub a nepovieme vám to,“ dohovoril Carlise a mne sa podlomili kolená. Ona ma opustila kvôli človeku. To nie je možné. Hlavu som si zložil do rúk a kľačal som na kolenách.

„Chceli sme ti to povedať skôr, ale... “ začala sa vykrúcať Alice. Okamžite som stál na nohách.

„Ale čo?!“ zvreskol som na ňu, Jasper po mne hodil zúrivý pohľad. Snažil sa ma aj upokojiť, ale nijak to nepomohlo. Bol som na dne.

Vybehol som z domu a chcel som do niečoho poriadne silno udrieť. Vyzúriť sa. Počul som za sebou nejaké kroky. Spomalil som.

„Počkaj ma, Edward,“ hovorila na mňa utekajúca Alice.

„Čo chceš?“ oboril som sa na ňu.

Upokoj sa. Nechcela ti ublížiť. Pomyslela si Alice, ktorá teraz už stála vedľa mňa a smutne sa na mňa pozerala.

„No, ale ublížila mi,“ kričal som. „Miloval som ju. To mi to nemohla aspoň povedať?“ opýtal som sa, ani neviem koho.

„Aj ona ťa milovala a stále miluje,“ povedala Alice a mne spadla sánka. Ako mi môže niečo takéto hovoriť, po tom, čo som si od Carlisa vypočul?
„Nemiluje ma, ináč by neutiekla.“ Spadol som na kolená. Alice ku mne pristúpila a kľakla si ku mne. Objala ma.

„Milovala ťa, a preto utiekla. Nechcela ti ublížiť tým, že by si videl ako sa na toho chalana pozerá. Milovala vás obidvoch, ale ten chalan jej to sťažoval. Dobre voňal a ona sa bála, že by ho zabila a to by zabilo ju samotnú. Nemohla by sa ti poriadne pozrieť do očí, lebo by vedela, že ťa sklamala,“ hovorila mi Alice a ja som začal vzlykať. Tak strašne som sa chcel vyplakať, ale nemohol som. Debilný upíri život.

„Ja by som jej to odpustil a mohli by sme sa presťahovať,“ snažil som sa niečo vymyslieť, ale vrátiť späť sa to už nedá.

„Vráti sa niekedy?“ opýtal som sa mojej vševediacej sestry.

„Už niekoľkokrát sa vydala, že nás príde navštíviť, ale keď si spomenula, ako ti ublížila a utiekla, rozmyslela si to,“ hovorila Alice a ja som videl v jej myšlienkach Bellu ako uteká za mnou, ale zrazu sa zastavila a zosypala sa.
Zrazu Alice stŕpla, pozerala sa niekam do diaľky. Mala víziu. Sledoval som tu hrôzu spolu s ňou.

Autor: tsudlinkarose, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nevesta na úteku 1. časť - 1. kapitola :