Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nespavost 22

03.08.2009 (22:44) • Annah • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3038×

Tala rýchlo vbehla medzi ostatných vlkolakov, so zúrivým vrčaním odohnala troch, ktorí tlačili Edwarda k zemi a  napätá čakala, čo sa bude diať ďalej. Pohľad jej preskakoval z najväčšieho z nich, ich vodcu, na muža stojaceho po jeho pravom boku. Kendar na ňu neľútostne hľadel a ujal sa slova.

„Ako sa opovažuješ?!“ skríkol najprv, ale keď si ju lepšie prezrel, spoznal v nej dievča z Volltery. Bola to tá, ktorá znova prebudila ich druh k novému životu. Zhlboka nasal čerstvý vzduch do pľúc, aby sa upokojil a znova k nej prevravel.

„Ty si tá, ktorá dokázala naše heslo vysloviť správne?“ spýtal sa so záujmom ale zároveň ostražito nevedel, čo od nej môže očakávať, keď sa rozhodla brániť upíra aj napriek mnohonásobnej prevahe. Nehnute stála, iba sa naňho ešte viac zamračila a prikývla. On na ňu stále s neskrývaným záujmom hľadel a pýtal sa ďalej.

„Keď on vyslovil heslo prvýkrát- neúspešne...“ pokynul hlavou smerom k Edwardovi „zabilo ho to. Alebo skôr, malo ho to zabiť. Stále mi ale nejde do hlavy, odkiaľ vedel naše heslo on, a už vôbec odkiaľ ho vieš ty. A prečo si kvôli upírom,“ pohŕdavo ohrnul pery „riskovala svoj život.“ Prebodával ju pohľadom, chcel ju donútiť hovoriť. Tala stála na mieste ako prikovaná, zuby zaťaté, pery stisnuté. Zdalo sa, že nemieni prehovoriť.

„Sirius, Summit!“ okríkol vedľa stojacich vlkolakov. Podišli k Tale, zdrapli ju za ramená a ťahali bližšie ku Kendarovi.

„Tak naposledy! Hovor a od začiatku! Inak zomrie!“ dochádzala mu trpezlivosť. Neznášal, keď niekto odmietal plniť jeho príkazy. Tala pochopila, že nemá inú možnosť. Možno ich tým ochráni, získa trochu času. Dúfala, že Isabella neostane len tak sedieť, ale pôjde Edwarda hľadať. Posledný raz zúrivo prižmúrila oči a pustila sa do rozprávania celého svojho príbehu.  Začala úplne od začiatku, presne ako si Kendar želal. Dopodrobna mu opisovala tú noc, keď bola s matkou prvý raz v sídle Ara a jeho bratov. Naschvál naťahovala čas, zachádzala až do úplne nepodstatných detailov. Keď spomenula Tristana, Kendarova tvár sa zvraštila do bolestivej grimasy. Ako pokračovala, jeho tvár rozjasňovalo pochopenie a zároveň aj hnev. Kým rozprávala, z času na čas jej nervózne zablúdili oči smerom k lesom. Modlila sa, aby im niekto prišiel na pomoc. Nebola si ale istá, či to vlastne chce. Keby aj prídu upíri, či meniči z La Push... Keby prídu AJ upíri, AJ meniči, v boji by im to nepomohlo.

Eillen zatiaľ obďaleč prestupovala z nohy na nohu. Zdalo sa, že je jej dosť nepríjemné stáť v blízkosti toľkých nepriateľov, aj keď vedela, že jej neublížia. Už to dlhšie nevydržala a rozbehla sa preč. Sirius za ňou hľadel, nevedel, či ju má zastaviť alebo nie, a čakal na príkazy od Kendara.

„Nechaj ju ísť, s týmto nemá nič spoločné.“ Mávol rukou k Siriusovi a zvrtol pohľad opäť na Talu.

„Tala, Tristan bol môj syn. Ak ti on zveril naše heslo, nemôžem ti nič vyčítať- som rád, že si prišla nato, ako to má správne znieť. Mal by som poďakovať. Ale nemôžem. TY si ho prezradila upírovi! Nášmu úhlavnému nepriateľovi! Čo ak ho bude chcieť zneužiť? Čo ak sa začne znova teror namierený proti nám? Znova by sme sa museli skrývať a tajiť našu existenciu. To je to, za čo celý čas bojujeme, aby sme už viac neboli v úzadí, a ty spravíš toto?! Myslela si vôbec na to, aké bude mať toto všetko následky??? Ale si jedna z mála, ktorej sa heslo podarilo vysloviť správne. To mi nedáva inú možnosť, ako ťa vyzvať na súboj. Tým, že sa ti to podarilo, by si bola nová alfa našej svorky. Sama iste veľmi dobre vieš, že v každej svorke môže byť len jedna alfa. Musíš so mnou bojovať. Ak vyhráš, on môže odísť a je na tebe, čo bude ďalej. Ale ak prehráš...“ nedokončil, iba ľahostajne pokrčil plecami. Každému bolo jasné, čo to znamená. Ak by s ním Tala bojovala a prehrala by, neprišla by iba o svoj život, ale aj o život svojho priateľa a možno aj jeho rodiny.

Celá svorka stála v kruhu okolo nich- premenili sa, boli ľudia. Odniekiaľ zozadu sa ozvalo posmešné odfrknutie. Nedávali Tale veľké šance. Keby môžu, iste by  stavili na víťazstvo Kendara bez mihnutia oka. Kendar bol dobrý bojovník, no to nebol jediný dôvod prečo ich viedol. Začal obchádzať Talu, čakal na vhodný okamih, kedy zaútočí. Tala nehybne čakala ale pozorne sledovala každý jeho krok.

Medzitým sa už lesom náhlila iná skupina. Na čele upírov bežala Isabella, po jej boku Rosalie s Emmetom. Ostatní upíri s nimi nestíhali držať krok a trochu zaostávali. Obávali sa, aby neprišli neskoro. Nevedeli, čo všetko sa môže stať. Nemali ani tušenie, že na nich čaká celá svorka vlkolakov pripravených na boj. Keď ale prišli bližšie a zacítili ich pach, zastali. Carlisle sa vrátil, aby poprosil o pomoc ostatných vlkov. Veril , že ho neodmietnu a pomôžu im ako sľúbili. Stále sa však nevzdával nádeje, že k žiadnemu boju nedôjde. Isabella už bola zúfalá a z celej situácie zdrvená. Ak by sa Edwardovi niečo stalo- na to ale nechcela ani len pomyslieť- vyčítala by si to celú svoju nekonečnú existenciu. Nad hladinou ju držala len myšlienka, že ak je s ním Tala, možno sa im nejako podarí presvedčiť vlkolakov, že oni s Volturiovcami nemali nič spoločné. Znova sa rozbehla, kým nedobehla až na kraj lesa. Na lúke zbadala stáť v kruhu minimálne šesťdesiat vlkolakov, ktorí so šialeným plameňom v očiach sledovali dianie v kruhu.

Edward stál za Talou a snažil sa ju presvedčiť, že boj nie je potrebný. Nemusia bojovať, stačí ,ak ich Kendar bude aspoň chvíľu počúvať. Ona ale zúrivo zavrtela hlavou a povedala mu nech ju nerozptyľuje a radšej ide nabok. O krok ustúpil ale nemohol ju predsa nechať len tak. Už-už sa chcel vrhnúť na Kendara, keď ho zozadu schytili dva páry mocných rúk a ťahali ho z kruhu.

„Ty sa do toho nemiešaj upír!“ zavrčal mu pri uchu neznámy hlas.

„Tala ,nie! Kendar! Nemusíte bojovať! Daj nám čas a mi ti všetko vysvetlíme! Nechaj ju, ona za nič nemôže!“ reval Edward ale ruky zdatných vlkolakov ho stále držali na mieste.

„Umlčte ho niekto. Hneď!“ zavrčal na nich Kendar a oni ho v sekunde pratali hlboko do lesa. Teraz už Tala nestála na mieste. Pomalými krokmi opatrne našľapovala okolo Kendara. Isabella zdesene upierala zrak na Kendara a Talu.

 Ohol chrbát, odhadoval vhodnú chvíľu na premenu, chystal sa na skok. Tala nasledovala jeho príklad, tiež sa prikrčila a spomedzi zubov jej vychádzalo prenikavé vrčanie.

„ NIEEE!!!“ vykríkla z plného hrdla Isabella a vrhla sa Kendarovi do cesty, práve keď sa chystal skočiť na Talu. Viac ako šesťdesiat párov očí vzhliadlo na upírku rútiacu sa na ich vodcu s divokým výkrikom.

Edward sa v lese snažil vymaniť z vlkolačieho zovretia. Výkrik Isabelly mu znel v ušiach a trhal mu srdce. Prežíval snáď ešte horšie muky , ako ešte nedávno vo Volterre, keď mal pocit, že ju stratil. Všetko to bola jeho chyba- keby nikam neušiel a zbytočne sa nesprával ako hlupák, nevrhla by sa teraz na ním, v ústrety záhube, do náručia osudu...

Epilog... a šmytec;)

Autor: Annah (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nespavost 22: