Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neskrotný milenec - 5. kapitola

05.06.2011 (14:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 33× • zobrazeno 6833×

5. kapitola

Bella vošla do svojej izby a v momente sa zvalila na posteľ. Stále bola omámená z toho zážitku. Chcela to pocítiť znova, nemohla si pomôcť, ovládalo ju svoje vlastné telo.

Stále mala pred očami Edwardovu zmätenú tvár, keď mu povedala, že sa jej to nepáčilo. Klamala. Jej sa to neuveriteľne páčilo. Nikto v nej nikdy také pocity nevzbudil, bolo to neuriteľné. Tak neukojiteľnú slasť ešte nezažila. Stále bola vzrušená, stále cítila jeho dravé dotyky na jej tele. Bella slastne privrela viečka a povzdychla si. V lone jej stále mierne pulzovalo.

Ach, bude musieť prežiť na tomto hrade ešte jednu noc a môže ísť konečne domov. Nebilo jej síce srdce, no akoby ju presviedčalo, že jej to tu bude chýbať.

Radšej len pokrútila hlavou, postavila sa a obliekla si nové šaty, aby sa mohla vrátiť späť na slávnosť. Zdola sa ozývala príjemná hudba a Bella sa rozhodla, že si tento večer užije. Obliekla si modré šaty, obula si lodičky a išla do veľkej sály. Väčšina hostí sa horlivo rozprávala, predsa len niektorý sa nevideli takmer storočie, ba aj viac.

„Smiem prosiť?“ ozval sa za ňou trochu povedomý hlas. Bella sa otočila, pred ňou stál Edwardov brat.

„Ja som Emmett,“ povedal jej a na vrch dlane ju nežne pobozkal.

„Bella, ale to už iste vieš,“ odvetila mu so štipkou irónie. Emmett sa zasmial a uchopil ju do svojho medvedieho náručia. Cítila sa pri ňom... zvláštne, ale nie zle.

„Ako sa ti páči táto slávnosť?“ spýtal sa jej po chvíli tanca.

„Je vidieť, že ten, kto sa ujal všetkých príprav, si dal naozaj záležať,“ odpovedala mu. „Páči sa mi tu.“

„Tak vidíš, mňa to tu strašne nudí,“ povzdychol si a komicky si zívol. Bella sa začal nahlas smiať, čo prilákalo Edwardovu pozornosť, ktorý sa len pred chvíľu vrátil celý zdrvený. Nemohol odtrhnúť oči od jej krásneho smiechu. Ešte ju takúto nevidel. Musel si to priznať, žiarlil na svojho brata.

„Kto to všetko pripravoval?“ spýtala sa Bella Emmetta, keď sa upokojila.

„Môj brat.“

Bella sa naňho zmätene pozrela. „Len mi nehovor, že toto všetko robil Edward,“ povedala s prekvapením v hlase. Kto by to povedal?

„Áno, učila ho k tomu naša matka,“ povedal sucho.

„Vy ste ozajstní súrodenci?“ spýtala sa ešte prekvapenejšie.

„Áno, sme dvojvaječné dvojičky, náš otec bol upír a matka bola človek. Neradi o tom rozprávame, hlavne Edward. Naša matka totiž zomrela pri pôrode, keď rodila Edwarda. Storočie sa nedokázal z toho spamätať, ale myslím, že to nie je teraz vhodná téma.“ Bella prikývla, no trápilo ju to. Možno preto je taký arogantný...

„Emmett, dovolíš?“ ozvalo sa za nimi. Bella sebou trhla, keď sa zľakla jeho nečakaného hlasu.

„Jasné, inak Bella, keby niečo, zastav sa, mám izbu na konci druhého poschodia,“ dodal a rýchlo odišiel, lebo Edward naňho mohutne zavrčal. Bella si len povzdychla a pozrela sa na Edwarda. Ten ju bezoslova chytil a pomaly s ňou tancoval.

„Neverím ti,“ povedal trochu drsnejším tónom.

„A čo konkrétne?“

„Viem, že sa ti to páčilo. Bella, prečo si to nechceš priznať? Ak chceš, môžeme to zopakovať.“ Laškovne sa usmial a jeho ruka skĺzla na jej zadok. Okamžite sa zachvela.

Áno, môžeme. Hneď by súhlasila, ale ona nechce žiadneho... milenca, ale ozajstného, milujúceho muža.

„Nie, vďaka. Už ráno odchádzam, tak sa môžeš v pokoji venovať svojim milenkám,“ odvetila mu trpko. Edwarda takmer pichlo pri srdci, toto nechcel. Nechcel, aby odišla. Bude musieť vymyslieť nejaký plán.

„Nemám žiadne milenky,“ odvetil jej a prepaľoval ju pohľadom.

„Tak si môžeš nejaké nájsť.“

„Bella, pochop, že už žiadnu nechcem. Chcem len teba,“ odpovedal jej bez hanby. Bella mala chuť mu dať poriadnu facku, ale bolo tu príliš veľké obecenstvo.

„Edward, zobuď sa už, poznáme sa len tri dni,“ pripomenula mu.

„Bella, dobre vieš, že poznáme už dlhšie, ale to je teraz jedno. Prečo stále odmietaš pocity, ktoré môžem v tebe prebudiť len ja. Videl som, ako tebou zmietal orgazmus, keď som ťa tak dokonalo uspokojil. Viem, že by si si to chcela zopakovať. Dokázal by som ti spôsobiť ešte väčšiu rozkoš, Bella,“ šepkal jej omamujúcim hlasom.

Áno, vedela to veľmi dobre. Túžila po tom.

„Edward, už musím ísť. Mala by som sa už zbaliť,“ oznámila mu a odtiahla sa z jeho náručia. Edward ostal nemo stáť a hľadel na Bellu, ktorá odchádzala. Nie, toto nemohol nechať len tak, až príliš po nej túžil. Mal s ňou v pláne ešte veľa vecí.

Edward šiel späť na trón a sadol si k svojim bratom. „Zajtra letím do Kalábrie, zostanem tam nejakú dobu,“ oznámil im pokojne.

„Prečo práve do Kalábrie?“ spýtal sa ho Demetri. Nebolo zvláštne, že Edward čas od času odišiel z Volterry, ale väčšinou len za ďalšími milenkami.

„Žije tam Bella, pokiaľ viem,“ odpovedal zaňho Emmett pobaveným tónom.

„Čo si zošalel? Ďalšiu milenku si môžeš nájsť hocikde a jednu vec nechápem. Počul som, že Bella býva pri mori, kde chodí loviť?“ Demetri pokrčil obočie.

Edward si len povzdychol. „Mysli, Dem. Neďaleko je les,“ odvetil Emmett s hurónskym smiechom, až sa naňho otočilo pár hostí, ktorí už počuli ich rozhovor. Edward s Emmettom si veľmi radi robili srandu z Demetriho inteligencie malého dieťaťa.

„To je jedno,“ odvrkol Demetri. „Ale čo máš, preboha, s tou Bellou?“

„Zatiaľ nič, ale nemôžem si pomôcť, ešte nikdy ma tak nepriťahovala žiadna žena,“ odpovedal mu potichu. Zrazu polovica upírok v sále uprela naňho nahnevaný pohľad. Bolo očividné, že so všetkými už spal, asi ich urazil. Demetri s Emmettom vybuchli od smiechu. Edward znechutene pokrútil hlavou a odobral sa do svojej komnaty, aby sa mohol zbaliť. Myslel to naozaj vážne, zatiaľ si radšej ani nechcel predstaviť Bellinu reakciu, ak sa to dozvie. Ale radšej ju prekvapí, nepovie jej to teraz.

„Pane, slečna Swanová už odchádza,“ ozval sa jeden z jeho strážcov pri dverách.

„Vďaka,“ povedal mu a rozbehol sa za ňou. Práve si nakladala kufre do čierneho kabrioletu. Bola rýchla.

„Nehovorila si, že odídeš až ráno?“ spýtal sa jej so zdvihnutým obočím.

„Rozmyslela som si to, už ma tu nedrží nič. Splnila som si povinnosť, aby som sa zúčastnila slávnosti,“ odpovedala mu a do auta si dala posledný kufor.

„Budeš mi chýbať,“ povedal jej úprimne a podišiel k nej.

„Škoda, že to nie je obojstranné. Dúfam, že sa už nikdy neuvidíme.“ Zoširoka sa usmiala nad svojou úprimnosťou, no vrelo to v nej. Bola to obyčajná pretvárka, tento muž jej bude chýbať.

„Aby si sa nemýlila, Bella. Ver mi, že sa uvidíme veľmi skoro,“ odvetil jej a laškovne sa usmial. Urobil k nej ešte jeden krok a jemne sa obtrel o jej pery. Bella sa nedokázala odtiahnuť, bola proti nemu stratená. Ten bozk bol tak neuveriteľne sladký a omamujúci. Ani jeden z nich sa nechcel odtiahnuť, ale Edward to urobil prvý.

„Nič nehovor,“ upozornila ho, keď si všimla jeho laškovný výraz.

„Som ticho ako ryba. Už sa teším,“ povedal jej s úsmevom a otočil sa k odchodu.

„On sa zbláznil?“ spýtala sa sama seba, hneď na to sa ozval Edwardov pobavený smiech. Už sa tešil na ich ďalšie stretnutie.

4. kapitola - 6. kapitola

Opäť vám ďakujem za komenty pri minulej kapitole. V ďalšej kapitole Edward prichádza za Bellou do Kalábrie a objaví sa nám tu tretia osoba.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neskrotný milenec - 5. kapitola: