Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neskrotný milenec - 34. kapitola

09.08.2011 (15:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 35× • zobrazeno 5794×

34. kapitola

„Do riti! Ako mi môžeš hovoriť, aby som bol pokojný?!“ kričal Edward po Emmettovi. Ten od neho radšej odstúpil, lebo vyzeral, že zabije každého, kto sa mu postaví do cesty. Edward chcel už včera ísť hľadať Bellu po tom, čo ju uniesli, ale museli najskôr vymyslieť nejaký plán. Demetri nedokázal vystopovať ani jedného z nich. Peter s ňou nemusel ísť práve na sever, určite by im nepovedal len tak, kam s ňou plánuje utiecť.

Edward bol celú noc na nervy, skočil si aj na lov, aby mal ešte viac sily, ale namiesto toho zničil takmer polovicu lesa. Každý upír v hrade sa mu radšej snažil vyhnúť, zatiaľ leteli cez chodbu len dvaja upíri, ktorí mu oznámili, že nič nové nezistili. Bol neznesiteľný, ale mal na to dostatočný dôvod.

Ako zbesilý chodil po celej sále, v jednej ruke zvieral zásnubný prsteň svojej matky. Aspoň ten jej mohol dať, aby mala niečo jeho pri sebe, aby pri pohľade naň vedela, že ju nájde, že je stále pri nej. Teraz preňho neexistovali žiadne prekážky, on ju zachráni za akúkoľvek cenu.

„Edward, budeme sa musieť rozdeliť a inú stopu než na sever nemáme. To je naša jediná možnosť,“ povedal mu Demetri opatrne.

Edward si povzdychol a pretrel tvár. Krabičku s prsteňom si vložil do vrecka a zaťal päste. „Vyrazíme ešte dnes v noci, budeme utekať, aby sme tam boli rýchlejšie. Možno už zajtra poobede tam budeme. Budeme prehľadávať každý kúsok po ceste, musíme ísť jedine za ich pachom,“ oznámil im.

„Idem do svojej izby, musím ešte zavolať Esme.“ Demetri s Emmettom len nemo prikývli a sklopili oči.

Edward sa bezducho vybral do svojej izby, hlavu mal sklopenú, ruky vo vreckách, kde pevne držal saténovú krabičku. Mal pocit, že mu po lícach tečú slzy, oči ho štípali a hlava ho neznesiteľne bolela. Bol ako chodiaca mŕtvola. Pri Belle mal pocit, že mu bije srdce, má zvýšený tep, telom mu koluje krv. Ona je jeho srdcom, ktoré ho robí žívým a nie netvorom.

Rozstrasenými rukami vzal Bellin mobil, mala ho, našťastie, zapnutý. No na displeji sa mu zobrazila fotka ich dvoch, ako ju bozkáva. Prehrabol si vlasy a potichu vzlykol. Rýchlo otvoril telefónny zoznam a našiel čislo na Esme. Vytiahol svoj mobil, opísal si ho a priložil mobil k uchu.

„Prosím?“ ozvala sa Esme.

Ale Edward nevedel, čo má povedať. Nie, nemôže jej povedať, že uniesli jej dcéru. Trápila by sa. Rýchlo to zložil a mobil šmaril do steny, ten sa hneď rozpadol.

Zvalil sa na posteľ, stúlil sa do klbka ako malé dieťa a nahlas sa rozvzlykal. Nechcel, aby ho tak videli a počuli bratia, ale nemohol si pomôcť. Ona je preňho všetkým, mali sa brať a byť spolu navždy. Teraz nemá nič. Chcel jej dať všetko na svete, ale ona chcela len jeho, a on ju ani nedokázal zachrániť. Je obyčajný zbabelec.

„Nie si zbabelec, Edward, nemal si tomu ako zabrániť. Zachrániš ju, len si musíš veriť a budeš ju mať naspäť. Nevzdávaj to, neobviňuj sa, mysli len na budúcnosť s ňou,“ ozval sa zrazu tenký hlas, zdal sa mu povedomý, ale netušil odkiaľ, nedokázal si spomenúť. Ale nikoho nevidel. Asi sa naozaj zbláznil a počuje aj nejakých duchov, ale veril tomu hlasu.

Vyskočil z postele a letel za bratmi. „Ideme už teraz, nedokážem čakať do noci a nič nerobiť!“ skríkol po nich, Emmett s Demetrim sa na seba len pozreli a pokrčili ramenami. Prikývli a vybehli za ním.

Belle sa zrazu vrátila sila, Jeremy asi vie aj navrátiť silu naspäť, ale bolo jej to k ničomu. Ani poriadne nevedela, kde sú, ale zrazu zastavili pri obrovskom dome. Ešte neboli ani za morom, asi nejdú na sever.

„Tak, a sme tu. Zdržíme sa tu pár dní než príde Paul a môžeme utiecť do Ameriky,“ povedal veselo Peter.

„Aký Paul?“ spýtala sa ho Bella nevrlo.

„Jedno si pamätaj, Bella. Nebudeš so mnou hovoriť takýmto tónom, ja som k tebe milý, tak budeš aj ty. A Paul je môj dobrý priateľ, ktorý urobí to, že nebude za nami ostávať žiadny pach, aby nás nebol nikto nájsť,“ objasnil jej a snažil sa použiť sladký tón, ale bolo to skôr pekne nechutné. Bella mu na to nepovedala nič, nemo vystúpila z auta, ale Peter bol hneď u nej a chytil ju okolo pásu. Bella sa snažila od neho odtiahnuť, ale nepustil ju.

Pred nimi išiel Henry s Jeremym. Vošli do vily, tí dvaja sa stratili niekde dole, no Peter ťahal Bellu hore schodmi. Otvoril dvere jednej izby na konci a rukou jej pokynul, aby vošla. Bola to obrovitánska spálňa. Peter zamkol a otočil sa k Belle. V tej chvíli začínala mať strach. Podišiel k jej nehybnému telu a natiahol k nej ruku. Pohladil ju po líci a pousmial sa.

„Si tak nádherná. Si ako bohyňa,“ šepol a sklonil sa k jej perám. Bella nehybne stála na mieste a triasla sa od strachu. Keď už ju chcel pobozkať, Bella sa napriahla a dala mu facku tak silnú, až sa zapotácal. Automaticky sa chytil za tvár, nadýchol sa a pozrel sa na ňu. Začala sa triasť ešte viac, keď si uvedomila, čo mu to urobila. Oči mu sčerneli a chytil ju surovo za zápästie. Nebolelo ju to, len cítila nepríjemný tlak.

„Mal by som ti to vrátiť, ale ja si to vynahradím inak.“ Zovrel jej tvár v dlaniach a vrhol sa jej na pery. Nedokázala sa brániť, bola proti nemu ako slabý človiečik. Zrazu sa ozvalo trhanie látky, Bella pred ním ostala len v spodnom prádle. Začala vzlykať, ale ignoroval to. Zvalil ju na posteľ a prezrel si jej telo.

„Úžasné,“ šepol, vrhol sa k nej a vyzliekol jej nohavičky a strhol z nej podprsenku.

Edward letel ako o život. Takto ešte v živote neutekal, všetci za ním zaostávali. Utekali už takmer pol dňa, cítili slabú stopu Petera, tak ju nasledovali. Práve bežali cez Nemecko, ale problém bol v tom, že tu husto pršalo. V polovici štátu pach stratili, ale Edward sa nevzdával. Každý z gardy prehľadával kúsok po kúsku, ale zatiaľ nič.

„Edward, musíme ísť na to logicky,“ začal Demetri, keď si všimol, že ho Edward počúva, pokračoval. „Je jasné, že by s ňou nešli niekde do mesta, mali by sme hľadať určite obrovské vily niekde na odľahlom mieste, kde nie sú ľudia.“

Edward prikývol na náznak súhlasu.

Utekali ďalšíeho pol dňa, ale stále nič. Edward bol zúfalý, no nevzdával sa, veril, že ich čoskoro nájdu.

„Pane, niečo sme našli!“ ozval sa zrazu krik jedného z upírov z gardy, Edward bol u nich za pár sekúnd. Na zemi boli obrovské stopy terénneho auta, Peter mal také auto.

„Skvelé, chlapci,“ pochválil ich Demetri. Edward už utekal po stope auta, mal pocit, že mu začína biť srdce. Po pár mílach stopa zmizla, ale Edward ucítil čerstvú stopu upírov. Demetri s Emmettom boli hneď pri ňom.

„Budeme musieť dávať obrovský pozor, nevieme, koľko ich tu je a s akými schopnosťami. Ja si beriem Petera, zabijem ho hneď, ako ho uvidím,“ oznámil im Edward vražedným tónom. Všetci prikývli a pomaly utekali za pachom. Každý sa ostražito obzeral, každý z nich bol pripravený na boj, len si musia dať pozor na Jeremyho.

A zrazu sa pred ními zjavila vila, odkiaľ vychádzal najčerstvejší pach upírov. Všetci sa ako na povel zastavili. Edward sa prudko nadýchol a ucítil Bellinu vôňu. Na nič nečakal a rozbehol sa k domu.

„Počkaj, ideme prví,“ šepol vedľa neho Demetri. Edward prikývol a ostal stáť pri dverách. Emmett vtrhol do dverí, za ním šiel hneď Demetri.

„Návšteva,“ povedal Emm teatrálne. Jeremy s Henrym sedeli pri televízori, no bratia boli rýchlejší. Vrhli sa na nich, o pár sekúnd boli roztrhaní. Dem s Emmom všetky kúsky vyhádzali von a zapálili ich.

Edward vylelel hore po schodoch, ani nedával pozor, či je niekde upír. Šiel za Bellinou vôňou, až sa zastavil pri jedných dverách na konci izby. Rozrazil dvere, no hneď ostal zarazene stáť. Jeho Bella ležala nahá na posteli, vzlykala a bola stúlená do klbka. Vystrelil k nej a padol na kolená pri posteli.

„Belli,“ šepol a opatrne ju pohladil po líci. Bella sa striasla a ešte viac rozvzlykala.

„Emm!“ skríkol Edward, čím vystrašil ešte viac Bellu.

„Áno?“ Emmett sa prudko nadýchol, keď ju uvidel, ale hneď sa otočil, aby nepozeral na jej nahé telo.

„Zober celú gardu a choďte nájsť Petera, nebude ďaleko. Nemôžem, nedokážem teraz odísť,“ povedal mu Edward. Emmett prikývol a rozbehol sa dole schodmi. Edward si už nevšímal nič okolo.

„Miláčik, to som ja, Edward,“ zašepkal jej a pomaly natiahol ruku k jej vlasom. Bella otvorila viečka a pozrela sa naňho. Ten pohľad ho úplne ozdbrojil. No vtom sa vymrštila z postele a skočila mu do náručia. Zvierala ho okolo krku a vzlykala mu do ramena. Edward ju láskyplne objal a upokojujúco ju tíšil. Na chvíľu ju musel pustiť, aby si vyzliekol košeľu a zakryl jej telo.

„Našiel si nás,“ šepla Bella a snažila sa upokojiť vzlykanie.

„Áno, Belli. Nikdy by som ho nenechal, aby mi ťa vzal. Už bude všetko v poriadku, za pár hodín sme doma,“ uistil ju a chytil do náručia. Bella ho objala okolo pásu a tvár si zaborila do jeho hrude. Jeho vôňa ju upokojovala a dávala pocit bezpečia. Prišiel. Prišiel si po ňu. Vzlyky rázom prestali a Bella ho pevne objímala.

Edward s Bellou v náručí vyšiel von. Z diaľky uvideli červený dym, ktorý sa šíril do výšky. Edwardovi zrazu zazvonil telefón. Bellu si chytil na dĺžku jednej ruky a druhou vytiahol mobil.

„Prosím?“

„Chytili sme ho a spálili,“ povedal mu Emmett veselým hlasom.

„Ďakujem ti, Emmett. Idem už s Bellou naspäť.“ Edward bol trochu sklamaný, že ho nedolapil sám a nezabil vlastnými rukami, ale Bella bola dôležitejšia.

Otvoril zadné dvere auta, ktoré stálo pred domom, našťastie tam boli kľúče. Chcel Bellu položiť na zadné sedadlo, ale vzpierala sa.

„Musíš si ľahnúť,“ šepol jej Edward.

„Nie, chcem byť pri tebe,“ povedala mu trochu panovačným tónom. Edwarda to dosť pobavilo, tak jej vyhovel. Posadil ju dopredu, dal jej pás a rýchlo obišiel auto, aby už bol pri nej. Chytil ju za ruku a preplietli si prsty. Bella sa spokojne oprela o sedačku a sledovala Edwarda.

Vo Volterre

Edward zaparkoval pred hradom a Bella sa zrazu rozvzlykala. Celú cestu bola pokojná, až teraz to na ňu prišlo. Edward ju rýchlo odpásal a stiahol do svojho náručia.

„Čo sa deje, zlatíčko? Už je všetko v poriadku,“ uisťoval ju a tvár si zaboril do jej vlasov.

„Potrebujem sprchu, všade ho cítim. Prosím, sprchu,“ vzlykala a začala si zrazu nechtami prechádzať po pokožke. Edward jej chytil ruky do svojich a omotal si ich okolo krku. Vyšiel s ňou z auta a držal ju pri sebe ako malé dieťatko. Hneď s ňou išiel do svojej izby a do sprchy. Sám sa ani neobťažoval vyzliecť, zapol teplú vodu a postavil sa s ňou pod sprchu. Bella zo seba strhala jeho košeľu, z poličky zobrala jeho sprchový gél a začala si drhnúť telo. Edward mal strach, že si ublíži.

„Bella, ublížiš si,“ šepol jej.

„Nie, musím ho zo sebe zmyť, všade ho cítim. Nemal by si sa ma dotýkať, musím sa ti hnusiť,“ chŕlila zo seba nezmyselné slová. Edward na ňu pozeral, ako by sa zbláznila.

„Čo to hovoríš, Bella?“ spýtal sa jej a chytil jej tvár do dlaní.

„Spala som s ním, Edward. Prinútil ma k tomu. Dvakrát. Bránila som sa, ale bol ako zbesilý,“ šepla a sklonila hlavu. Z úst sa jej vydral vzlyk. Chrbtom skĺzla po kachličkovej stene až na zem. Edward k nej hneď padol na kolená a chytil jej znova tvár do dlaní.

„Bella, teraz ma dobre počúvaj. Nehnusíš sa mi, ani nič podobné. Znásilnil ťa, nemala si sa ako brániť. Ja ťa milujem, chcem si ťa vziať. Nemysli na to, čo bolo predtým. Peter je už mŕtvy, už budeme len spolu a nič nás nerozdelí. Ver mi, prosím,“ šepkal jej naliehavo.

Bella sa mu pozrela do očí, natiahla ruku k jeho tvári a pohladila ho. „Nezaslúžim si ťa,“ šepla.

„To ja si nezaslúžim teba, Bella. Tak strašne ťa milujem, anjelik, až to je nemožné,“ vyznal sa jej a hladil ju po vlasoch.

„Milujem ťa,“ šepla mu Bella naspäť a tvár si zaborila do jeho hrude. Pevne ho objímala zatiaľ, čo na nich tiekla voda. Boli spolu. Konečne. Edward vytiahol z vrecka premočenú krabičku a vytiahol zásnubný prsteň. Chytil jej ruku a navliekol jej ho na prst. Bella sa usmiala a jemnučko ho pobozkala na pery.

„Vidíš, hovorila som ti to. Veril si v to a už ju máš pri sebe. Viem, že si to obaja zaslúžite, tak vám dám na dnešnú noc šancu stvoriť dieťa. Máte len jednu noc na splodenie, tak ju využite, budete skvelými rodičmi,“ ozval sa znova ten hlas ducha. Bella sa zmätene pozrela na Edwarda.

„Počuješ to aj ty?“ spýtal sa jej ohromene. „Myslel som, že ho počujem len ja, že mám halucinácie.“

„Edward, to som ja, tvoja matka,“ ozval sa znovu ten hlas.

„Mami?“ šepol.

„Áno, zlatíčko. Síce som zomrela pri tvojom pôrode, ale odvtedy dávam na teba každý deň pozor. Žijem v nebi aj s tvojím ockom. Možno sa ti zdá nemožné, ale je to pravda. Bude z teba skvelý ocko. A Bella? Ďakujem ti za všetko,“ hovoril hlas jeho matky a zrazu bolo ticho.

Edward vzlykol a pevne objal Bellu. Teraz to nutne potreboval. Je to vôbec možné? Naozaj sa to deje práve im dvom?

„Bože, ja ťa tak strašne milujem, ty si moje jediné šťastie. Oživila si ma a ja som ti za to neskutočne vďačný,“ zašepkal Belle.

Bella sa len pousmiala a vtisla mu ďalší bozk. „Počul si to? Máme jedinú možnosť, musíme z teba urobiť ocka,“ šepla mu do ucha a zahryzla sa doň. Edward sa šťastne zasmial a odniesol svoju budúcu manželku do spálne. Možno sa z neho stane ocko krásneho dieťatka. Len dúfal, že bude celé na Bellu.

33. kapitola - Epilóg

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neskrotný milenec - 34. kapitola: