Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neskrotný milenec - 33. kapitola

07.08.2011 (07:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 28× • zobrazeno 5158×

33. kapitola

„Bella, už by sme sa mali presťahovať do jedného domu ďalej od Volterry, nemôžeš tu ostať,“ oznámil Edward Belle vážnym hlasom, keď ležali nalapení na sebe v posteli.

„Máš nejaké nové správy od bratov, hrozí nebezpečenstvo?“ spýtala trochu vystrašene. Edward ju k sebe pritisol a pozrel sa jej do očí.

„Nie, zlatíčko. Ale problém je v tom, že je ticho pred búrkou, je to až príliš zvláštne. Podľa mňa sa už niečo plánuje,“ objasnil jej stále vážnym tónom.

„Ale až večer, ešte tu chcem ostať a poobzerať si to tu,“ šepla a prosebne sa mu pozrela do očí. No mohol jej odolať? Odpoveď bola v tejto chvíli jasná.

„Dobre, ale ja idem najprv do sprchy.“ Mrkol na ňu a posadil sa.

„Budem tam prvá!“ zakričala Bella a vyletela z postele do kúpeľne. Edward sa hrdelne rozosmial a vyrazil za ňou, bol rýchlejší. Vo dverách ju chytil okolo pásu zozadu a pritisol si ju na svoju hruď.

„Mne neujdeš, ty malá upírka,“ zavrčal jej do ucha. „Vlastne poloupírka.“

Bella naňho zavrčala a odtiahla sa od neho. „Ale silu mám ako upírka, chceš ukážku?“ spýtala sa ho cez zaťaté zuby. Rukami sa mu zaprela do hrude a natlačila ho na dvere, samého ho prekvapila svojou silou.

„A teraz si môžem robiť s tebou, čo len budem chcieť,“ šepla laškovne a nechtami mu prešla po svalnatom bruchu. Edward na ňu s očarením pozeral, bola taká sexi, až sa mu kolená podlamovali. Vyzerala ako nahnevané mačiatko, ktoré zúri na svojho kocúra, čo bol očividne v tejto chvíli on.

Nedalo sa jej odolať. Sklonil sa k jej tvári a pery pritisol k jej uchu.

„Mám skvelý nápad, ty moja dračica. Ty si pekne ľahneš do vane a ja ťa umyjem,“ šepkal vzrušene, keď si to už predstavoval. Podlomil jej nohy a chytil ju do náručia. Posadil ju na vaňu.

„A teraz budeš poslušne sedieť a čakať, než napustím vodu, dobre?“ spýtal sa jej a pustil vodu do vane. Bella nedokázala odolať jeho pohľadu, poslušne sedela a hypnotizovala jeho nahé telo. Do vody nalial nejaký voňavý prípravok a o chvíľu sa vytvorila pena. Zastavil vodu a otočil sa k Belle. Najprv sa posadil do vane a potom na seba stiahol Bellu. Chrbtom si ľahla na jeho hruď a hlavu si položila na jeho rameno, čím mali tváre tesne pri sebe. Ihneď ucítila jeho vzrušenie, nekomentovala to, len sa potichu zachichotala.

„Je to neskutočne príjemné,“ šepla po chvíli. Edward ju pod penou držal na brušku a hladil ju. V kúpeľni svietilo len pár sviečok. Dokonalá romantika.

„Toto som plánoval už dlhšiu chvíľku a už nechcem na nič čakať,“ šepol jej späť. Bella cítila v tých slovách nejaký skrytý význam, ale nepýtala sa, užívala si túto chvíľku.

„Čo tým chceš povedať?“ spýtala sa ho po chvíli netrpezlivo, keď nič nehovoril. Edward ju chytil za pás a otočil ju k sebe. Na bruchu ucítil jej teplé miestočko, ale teraz sa snažil nevenovať tomu pozornosť. Premýšľal, ako zo seba dostať tie slová, ktoré naposledy nedokázal vysloviť.

Pozrel sa do jej krásnych očí a hneď bol rozhodnutý a ničoho sa nebál. Ona je jediná v jeho existencii, len ju bude navždy milovať.

„Vezmi si ma, Bella,“ povedal jej rozhodným hlasom a napäto sledoval jej reakciu. Možno mal začať tými sladkými rečičkami okolo, ale to by už bolo asi naňho priveľa.

„Prosím?“ spýtala sa ho prekvapene.

„Chcem, aby si sa stala mojou ženou. Chcem, aby si bola navždy len a len moja,“ šepol s vážnym výrazom a pohladil ju po líci.

A vtom sa ozval mužský krik, bolo to ako zahájanie boja. Bella sa vystrašene pozrela na Edwarda.

„Čo je?“ spýtala sa ho rozstraseným hlasom.

„Mám pocit, že nás práve napadli,“ šepol a vymrštil sa z vane. Bellu rýchlo chytil do svojho náručia a letel s ňou do svojej izby. Hodil po nej rifle, tričko a botasky. Sám bol oblečený za pár sekúnd. Bella si vtom strachu nedokázala ani navliecť na seba oblečenie, vnímala len krik a rachot, ktorý sa ozýval z celého hradu. Ešte si nazula botasky a rozvzlykala sa.

Edward k nej pribehol a chytil jej tvár do dlaní. „Zlatíčko, bude to v poriadku. Rýchlo vybehneme zadným vchodom, traja najsilnejší upíri z gardy ťa zoberú a utečiete preč. Ja musím pomôcť bratom, už sme tu raz mali takú situáciu a zvládli sme, nemusíš sa báť,“ hovoril jej naliehavo a vášnivo ju pobozkal.

Chytil ju silno za ruku a zadným vchodom bežali cez úzku chodbičku von. Vybehli na malý chodník pri hrade, no vtom sa pred nimi zjavili dvaja upíri.

„Henry?“ spýtala sa ho Bella a dala si ruku na ústa, ako bola v šoku.

„Ahoj, Bella, rád ťa vidím,“ odvetil a zrazu po nich skočili. Edward stiahol Bellu za chrbát a skočil po Henrym, šmaril ho o zem a chytil mu tvár do dlaní, aby mu utrhol hlavu, ale zrazu sa jeho telo oslabilo. Vlna únavy ho pohtlila, stisk jeho rúk na jeho krku sa zmenšoval, až ho pustil. Spadol na zem a nevládal sa ani pohnúť.

„Edward!“ skríkla Bella a rozbehla sa za ním, no čím bližšie bola, už necítila ani svoje kroky. Zjavil sa pred ňou neznámy upír, ktorý ju očami hypnotizoval. Bol to on. Jeremy. Ten upír, ktorý vtedy oslabil Edwarda. Zatočila sa jej hlava a spadla vedľa nehybného Edwarda. Jeremy sa zarehotal.

„Aha, čo to tu máme. Och, na tento deň som tak dlho čakal,“ ozval sa Peter. Podišiel k Belle a Edwardovi a zoširoka sa usmieval. Edward naňho pozeral spod privretých viečok, mal chuť plakať. Nech ho pokojne zabijú, ale nech nechajú jeho milovanú Bellu. Podcenil to, zlyhal. Myslel si, že ju ochráni, ale nepodarilo sa mu to. Teraz ich oboch zabijú, ale urobia ešte horšie. Pripravia ho o jeho lásku a on už ju nikdy neuvidí. Ale veril. Veril, že niekto príde na pomoc a zachráni ich.

„Edward, mal by si sa rozlúčiť s Bellou, už ju totižto nikdy neuvidíš,“ povedal Peter a zohol sa pre Bellu, chytil ju do náručia a zbožne sa jej pozrel do očí.

„A teraz budeme spolu. Len my dvaja,“ šepol jej a pobozkal ju na čelo. Edward sa prudko pohol, ale to ho ešte viac oslabilo. Chcel mu ju vytrhnúť z náručia, chrániť ju vlastnými rukami, ale nedokázal to. Toto bol jeho koniec.

„Áno,“ šepla Bella. „Zoberiem si ťa, Edward.“

Peter sa zarehotal. „Vtipné,“ poznamenal a odvrátil sa od Edwarda. Edward sledoval prázdnymi očami ako odchádzajú. Rozvzlykal sa ako malé dieťa. Povedala mu áno a oni mu ju odviedli. Ležal na zemi a telo mu otriasalo vzlykmi, bolo mu zo seba zle. Nedokázal ju absolútne ochrániť, prišiel o ňu. O jediné, na čom mu záležalo, čo miloval.

„Edward!“ kričal Emmett s Demetrim, boli ďaleko, a on sa nemal ako ozvať. Snažil sa vydať aspoň hlások zo seba, ale nedokázal to. Len vzlykal a všade videl Bellu. V ušiach mu znelo to krásne áno. Zabije toho hajzla! Hneď, ako ho nájde, ho vlastnoručne zabije.

„Panebože,“ ozval sa zrazu Demetri. „Emmett, poď sem!“

Edward pootvoril ústa. „B... Bella,“ šepol Demetrimu.

„Čo je s Bellou? Kde je?“ pýtal sa ho naliehavo Demetri. No Edward nedokázal odpovedať. Znova sa rozvzlykal a ostal ležať na zemi. Demetri s Emmettom ho zobrali do hradu. Mysleli si, že chcú zničiť Volterru, ale teraz vedeli, že išlo len o jediné. O Bellu. Na hrad vôbec nezaútočili, len na pár upírov, ktorí sa na nich vrhli, keď ich uvideli. Všetci boli v poriadku, až na Bellu.

O niekoľko hodín neskôr

Edward ležal nemo na svojej posteli, Demetri bol uňho a Emmett si niekam odskočil. Edward všade cítil jej vôňu, pach po ich dlhom milovaní, penu z vane, kde ju pred chvíľou požiadal o ruku a ona súhlasila. Súhlasila! Ale už bolo neskoro. Mal pocit, že sa zblázni. Agónia ho ničila, cítil sa prázdny.

„Už som tu,“ ozval sa Emmett pri dverách a držal v ruke štyri fľaše s červenou tekutinou. Edward sa nadýchol a ucítil ľudskú krv.

„Braček, to ti pomôže. Ľudská krv ťa hneď postaví na nohy, nemáme inú možnosť, ak chceš zachrániť Bellu,“ šepol mu Demetri. Edward sa pozrel znova na tú krv. Nikdy nechcel byť netvor, nikdy nevyskúšal ľudskú krv, ale teraz nemá inú možnosť. Možno mu to pomôže. Nepatrne prikývol. Emmett k nemu podišiel, otvoril vrchnák z fľaše, pach krvi bol ešte silnejší. Edward otvoril ústa a začal hltať krv. Jednu za druhou hltavo pil, cítil, ako sa mu uvoľnujú svaly a naberá na sile. Keď dopil, stlačil päste, sila sa mu vrátila.

„Neskutočné,“ šepol Emmett. „Nemalo by to tak rýchlo fungovať.“

Edward vedel, čím to bolo. Tak strašne túžil po odplate, cítil hlbokú nenávisť. Teraz bol tým najnebezpečenejším tvorom na Zemi. Myslel len na odplatu, na smrť, ako ich zabije. Nič mu nebude stáť v ceste. Zachráni svoju budúcu manželku, toto nemali robiť, nemali mu ju vziať, ešte nevedia, s kým sa zaplietli.

Bella nehybne sledovala Petera. Sedel vzadu v aute, ležala vedľa neho, ale hlavu mala na jeho kolenách. Nedokázala sa pohnúť, len s nechuťou sledovala toho magora, ktorý sa na ňu blažene usmieval.

„Nemrač sa na mňa tak, Bella. Mala by si byť šťastná, konečne sme spolu a Edward nám v tom nebráni,“ povedal jej, sklonil sa k jej perám. Bella znechutene privrela viečka a napľula mu do tváre. Peter potlačil zlosť, ale neurobil jej nič. Utrel si tvár a znova sa na ňu usmial.

„Si taká tvrdohlavá, Bella,“ šepol. „Už sa neviem dočkať našej svadobnej noci.“

Rukou ju pohladil po krku a skĺzol nižšie do jej výstrihu. Stískla jej prsia a nechutne u toho vzdychal, ani si nevšímal, že vpredu sedia dvaja upíri. Bella mala chuť vzlykať, ale znechutenosť nad ňou vyhrala. Tak strašne ho nenávidela.

„Si tak nádherná a tvoje telo. Bože, ešte si toho toľko užijeme.“ Zasmial sa a pohladil ju po vlasoch, nadýchol sa tej sladkej vône a privrel viečka. Bella pootvorila ústa.

„Nájde si ťa a zabije ťa,“ šepla chrapľavým hlasom. Nebála sa ho.

„Kto?“ spýtal sa jej pobavene. „Myslíš Edwarda? Tak to sa mýliš, moja zlatá. O chvíľu sme v Nórsku. Vieš, mám tam takého šikovného upíra, ktorý dokáže skryť pach akéhokoľvek upíra. Tak využije svoju schopnosť na nás dvoch a potom odídeme do Ameriky ako šťastný pár. A on ťa už nikdy nenájde. Nikdy.“

A vtedy sa Bella rozvzlykala. Stačilo pár slov a zničil v nej vieru, že budú s Edwardom spolu.

32. kapitola - 34. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neskrotný milenec - 33. kapitola: