Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neskrotný milenec - 29. kapitola

30.07.2011 (08:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 29× • zobrazeno 4750×

29. kapitola

„Bella, nemôžeš tu stále ležať a plakať,“ šepla som svojej dcérke, ale nepočúvala ma. V rukách stískala Edwardovu košeľu, tvár mala zaborenú v jeho tričku a celé telo sa jej triaslo. Izbou sa ozývali jej hlasné vzlyky plné bolesti zo straty milovaného. Celá izba bola cítiť strašnou bolesťou, ktorá vychádzala z jej tela.

Carlisle mi nežne položil ruku na rameno. „Nechaj ju, musí sa poriadne vyplakať,“ šepol mi nežne. Ešte raz som sa pozrela na svoju dcérku a postavila som sa. Carlisle ma pevne chytil okolo pásu, zaborila som si tvár do jeho hrude a pomaly sme išli do obývačky. Tam sme sa posadili, Carlisle ma pritisol k sebe ešte silnejšie. Z úst sa mi vydral bolestný vzlyk. Edwarda som si priveľmi obľúbila a moja dcéra ho milovala. Teraz z neho ostal len prach. Pohľad mi skĺzol na čiernu, drevenú krabičku vyzdobenú ornamentami, v ktorej bol Edward – jeho prach.

„Nikdy sa z toho nespamätá, stále bude naňho myslie a trúchliť, už nikdy nebude šťastná,“ vzlykla som. Ja som mala pri sebe milujúcu osobu, ale Bella... Prešiel len jeden deň od tej tragédie, viem si predstaviť, koľko bolesti musí cítiť, ale ako jej mám pomôcť?

„Čo sa vlastne stalo?“ spýtala som sa Carlislea.

„Neviem presne. Podľa toho, čo mi povedal Demetri, ho zabil nejaký Peter, očividne utiekol a Bella to videla na vlastné oči. Volturiovci majú teraz smútok, chcú urobiť aj pohreb, no Demetri povedal, že bude lepšie ak to, čo z neho ostalo, bude pri Belle. Určite budú toho Petera hľadať, ale už to k ničomu nepomôže, Edwarda to nevráti,“ šepol Carlisle a upokojujúco ma hladil po vlasoch.

„Prečo to urobil?“

Znova si povzdychol. „Išlo o Bellu.“

„Ach, Bože, teraz sa bude z toho ešte viac viniť, bude si myslieť, že je to jej chyba,“ vzlykla som a zaborila si tvár do Carliseovej hrude.

„Pšt, bude v poriadku, chce to len čas,“ uisťoval ma, ale tiež som počula v jeho hlase pochybnosti.

Všetko mi dokonalo vyšlo. Z toho volterrského hajzla sa stal len prach, Bella bude už len moja. Ten pocit je tak krásny a oslobodzujúci. Edward bol taký slabý, stačil jeden plamienok a stalo sa z neho nič. Po tomto som túžil celé stáročia. Konečne je tento svet bez Edwarda Volturiho.

Bella ho bude síce dlho oplakávať, ale určite naňho rýchlo zabudne. To ja sa dostanem do jej srdca a bude milovať len mňa. To len mňa bude bozkávať, stáť po mojom boku a spolu získame Volterru. Už nám nič nestojí v ceste.

Možno by som mal hneď zdrhnúť, lebo pôjde po mne celá Volterra a jeho bratia, ale absolútne sa ich nebojím. Viem, že sem tak skoro neprídu, ešte budú oplakávať svojho milovaného brata. Nedídem odtiaľto pokiaľ nezískam Bellu a spolu pôjdeme na sever.

„Kde si bol tak dlho?“ ozvala sa za mnou Rose. Nemohol som jej povedať pravdu, lebo by sa určite postavila za Bellu. Edwarda síce nenávidí, ale je to jej najlepšia priateľka, radšej pomôže jej než mne.

„Bol som na love,“ odpovedal som jej presvedčivým tónom.

„Aha, tak ja idem za Bellou, musím si s ňou pohovoriť o Edwardovi,“ oznámila mi a už bola na odchode. Musel som ju zastaviť, lebo by videla v akom je stave Bella a ona by jej určite povedala, čo sa stalo. Rose sa to nesmie dozvedieť.

„Čo robíš?“ spýtala sa ma a odtiahla sa odo mňa.

„Mala by si ešte počkať, videl som ju s Edwardom, ako išli niekam autom,“ zaklamal som jej, ale nemal som inú možnosť.

„Tak fajn, ale Bella by s ním mala byť čo najmenej. Zlomí jej srdce, ako to urobil už tisíckrát. Bella je priveľmi krehká upírka, neskutočne jej ublíži, keď ju odkopne ako každú,“ povzdychla si Rose a so zvesenou hlavou sa vrátila naspäť domov.

No toho sa už Rose báť nemusí, už jej nikto neublíži. A fakt pochybujem, že ju niekedy miloval, ako si ona myslela.

Takže, teraz mi už zostáva len jedna vec. Musím prinútiť Bellu, aby sa do mňa zaľúbila a odišla so mnou na sever. Mal by som za ňou zájsť hneď teraz.

Rozbehol som sa cez pláž, o chvíľu som bol pri jej dome. Zdola sa ozývali hlasy, bola to jej matka s tým upírskym doktorom. Podišiel som pod jej balkón a vyskočil hore, našťastie ho mala otvorený. Hneď som zbadal Bellu, ako leží na posteli a vzlyká medzi jeho vecami na posteli. Bola tak krásna a ja som po nej neskutočne túžil. Nevedel som sa dočkať, až bude moja.

Podišiel som k nej a natiahol k nej ruku. Prsty som zaboril do jej vlasov a jemne ju pohladil. Bella sa prudko odtiahla, až narazila do steny. No ja som hneď zmizol, ale podľa pachu určite vedela, že som to bol ja. Mala tak zničenú tvár od bolesti, ale ja jej pomôžem. Dám jej všetko, čo by ten Volturi nikdy nedokázal.

Bella ležala na posteli, privoniavala si k Edwardovým veciam a hystericky vzlykala. Nemohla uveriť tomu, že Edwarda naozaj zabil. Nie, nemohla to byť pravda. Jej telo sa celé otriasalo, mala strach, bála sa, že týmto sa už všetko skončilo, že už na svete nie je nič okrem nej.

A vtom sa jej vlasov niečo dotklo, bola to ruka. Prudko sa odtiahla, až sa hlavou udrela do steny. Zmätene sa poobzerala po izbe, ale nevidela nič. Nadýchla sa a ucítila vôňu toho vraha, toho hajzla, magora, toho nič! Čo od nej ešte chcel? To najdrahšie, čo mala, jej zabil. Už nemá nič.

Stúlila sa do klbka, s rozstrasenými rukami chytila znova jeho košeľu. Nadýchla sa tej sladkej vôňe a ešte viac sa rozvzlykala. Všetko jej ho pripomínalo. Ešte pred dvomi dňami boli ten najmilujúcejší sa pár, a teraz z jej lásky ostal len prach. Bella bezducho vstala a otvorila dvere. Po schodoch nešla ona, ale len jej telo, ktoré nič nevnímalo.

„Ach, Bella,“ ozvala sa jej matka a rýchlo k nej podišla, keď ju zbadala. Chcela ju objať, zobrať do svojho náručia, ale Bella sa od nej bezslova odtiahla a pokračovala ďalej. Zastavila sa až pri jednej poličke pri televízore. Zobrala čiernu krabičku s jeho prachom a bezducho išla naspäť do svojej izby.

V izbe sa posadila na posteľ a krabičku si pevne pritisla k prsiam. Držala ju a nahlas vzlykala. Tak veľmi jej chýbali slzy, ktoré by dokázali vyjadriť všetku tú bolesť, ktorú cítila. Už nemala ani chuť byť na tomto svete, načo tu bude? Je tu zbytočná, on sa stal jediným dôvodom všetkého, ale už tu nie je.

A vtom jej zazvonil mobil, nezobrala ho, nič ju nezaujímalo. Len ďalej držala krabičku a otriasala sa vzlykmi. No neprestával zvoniť. Bezducho sa poň natiahla a stlačila gombík na prijatie hovoru, ale mobil nechala na posteli. Schúlila sa do Edwardových vecí pohádzaných na posteli.

„Bella, si tam?“ ozval sa Demetriho hlas. Bella neodpovedala, ale Demetri začul jej hlasné vzlyky.

„Bella, prosím, počúvaj ma. Nemôžem ti nič povedať, ale netráp sa, prosím. Všetko je v poriadku, máme plán a nemôžeme ti ho prezradiť. Edward...“ V tej chvíli Bella mohutne zavrčala, chytila mobil a hodila ho von oknom. Okno sa rozbilo a sklo dopadlo na zem. Nedokázala ani len počuť to meno, to najkrajšie meno pod slnkom...

Vtom sa prudko rozrazili dvere a dovnútra vlietla Esme s Carlisleom. Zmätene sa pozreli na rozbité okno a na Bellu.

„Bella, si v poriadku?“ spýtala sa jej nežne Esme a posadila sa k nej.

„Ako môžem byť v poriadku!“ skríkla po nej Bella, krabičku nežne položila na posteľ a skočila z balkónu na zem. Rozbehla sa takou rýchlosťou ako nikdy. Ani nevedela kam uteká, len bežala.

„Mal si jej povedať pravdu,“ povedal Emmett Demetrimu s vážnym tónom a chytil si tvár do dlaní. Bellu si veľmi obľúbil a nechcel, aby trpela. Nemala prečo.

„Emm, vieš veľmi dobre, že je to nemôžeme povedať. Dozvedel by sa to a náš plán by nevyšiel,“ povzdychol si Demetri a už asi stýkrát sa pozrel na hodinky.

„Ja viem, ale aj tak. Musí strašne trpieť.“ Emmett cítil s ňou, najradšej by išiel za ňou a všetko jej povedal. Ale boli v dôležitej situácii a nemohol o tom nikto vedieť.

„Budú si musieť pár dní počkať, kde je vlastne tak dlho?“ spýtal sa ho Demetri.

Emmett len pokrčil ramenami. „Možno išiel na lov alebo sa išiel na ňu pozrieť.“

Demetri vypleštil oči. „Čo?“ opýtal sa ho s vrčaním, až mu preskočil hlas. Teraz si nemohli dovoliť žiadnu chybu. A okrem toho, Edward na tomto najviac trval, on vymyslel tento plán, ktorý je ale ten najlepší.

„Verím mu, Demetri. Viem, že sa neprezradí. Videl som, ako ho strašne bolí, že tak trpí. Ale má silnú vôlu, musí to vydržať.“

28. kapitola - 30. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neskrotný milenec - 29. kapitola: