Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemôžem ťa milovať - 3. kapitola

08.05.2011 (17:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 3718×

3. kapitola

Bella:

Ten hnusný upír na mňa skočil, ale bola som rovnako rýchla ako on. Premenila som sa, a tým som ho od seba odhodila. Smrad jeden.

Vycerila som naňho zuby a hlasno zavrčala. Edward sa postavil zo zeme, celú košeľu mal roztrhnutú. Pozrel sa na seba, a potom na mňa.

„Tak toto si nemala, nepraj si ma, čo s tebou ešte urobím, ty hnusná vlčica,“ vrčal na mňa a zrazu zmizol. Začala som sa triasť, bola som v šoku. Bála som sa, nevedela som, čo mi chcel urobiť. Ešte chvíľu som nemo stála na pláži, z oka mi stiekla veľká slza. Nemala ani prečo, ale strach bol väčší.

Rozbehla som sa naspäť do lesa, nevedela som, čo robiť. Bola som stále vystrašená. Otáčala som sa na každú stranu, či ho tu znova neuvidím, ale pochybujem, že tu ešte bol. A okrem toho porušil dohodu.

Jediné slovo, čo ma teraz napadlo, bol Paul.

Rozbehla som sa do Jakeovej garáže, kde boli obaja. Nechcela som, aby to vedel, ale on jediný mi môže dať teraz pocit bezpečia. Plnou rýchlosťou som bežala, až som videla pred sebou garáž. Nasala som do seba vzduch, či neucítim nejakého človeka. Našťastie, tu nie je nikto. Nepremieňala som sa späť, pomaly som obkrúžila garáž, začula som ich, zo srdca mi spadol obrovský kameň. Vošla som dnu, Jake mal hlavu pichnutú v kapote nejakého čierneho auta a môj Paul ležal pod strieborným.

Zakňučala som, aby si ma všimli. Jake okamžite vystrčil hlavu z kapoty, Paul vyliezol spod auta.

„Bella, čo tu robíš?“ spýtali sa obaja udivene. Rýchlo som podišla k Paulovi, poťahala som jeho tričko a pozrela sa naňho smutným pohľadom, znova som zničene zakňučala. Paul sa sklonil.

„Čo sa deje, zlatko?“ spýtal sa nežne. Zaborila som si tvár do jeho hrude, začal ma hladiť po chrbte, tak som začala spokojne vrnieť. No znova som si spomenula na toho hnusného smrada a z oka mi skĺzla veľká slza. Bola som asi jediný vlk, ktorému tečú slzy.

„Bella, čo sa stalo? Ublížil ti niekto?“ pýtal sa ma s panikou, a zrazu nakrčil nos, bola zo mňa cítiť tá pijavica. Nemohla som mu to povedať, ak by sa dozvedel, že mi chcel niečo urobiť ten upír, šiel by za nimi, mohli by mu ublížiť.

„Bella, premeň sa, prosím,“ povedal mi nežne Paul. Zavrtela som hlasou, odrhla sa od neho a utiekla za garáže. Počula som, ako ma volajú naspäť, ale nepočúvala som ich. Nemala som tam ísť vôbec, a keď sa premenia, tak sa to dozvedia. Rýchlo som sa blízko domu premenila a vbehla dnu. Našťastie tam nikto nebol, rýchlo som sa osprchovala. Pár posledných sĺz mi stieklo po líci, ale už som sa upokojila, veď mi nič strašné neurobil. Musela som sa utešovať.

Dala som si len uterák a išla do izby. Otvorila som dvere, no na posteli sedel Paul. Pousmiala som sa, podišla som k nemu, sadla som si naňho a okolo pásu mu omotala nohy. Smutne sa mi zahľadel do tváre.

„Čo sa stalo, Belli?“ spýtal sa nežne a pohladil ma po mokrých vlasoch. Hlavu som si oprela o jeho ruku.

Nemôžem mu klamať, tak mu poviem aspoň čiastočnú pravdu. „Nič, len som sa zľakla, jeden z tých Cullenvcov bol na našom území, bála som sa. To je všetko,“ šepkala som a hrala si s prstami. Z Paulovej hrude sa ozvalo mohutné vrčanie. Uprela som naňho svoj pohľad.

„Paul, prosím, nechaj to tak,“ prosila som ho. Paul sa mračil, bol nahnevaný, videla som to na ňom. Veľmi som sa bála, aby za nimi nešiel.

„Musím to povedať Samovi, porušili dohodu,“ povedal ostrým tónom.

„Nie, prosím, nechcem, aby ti ublížili,“ povedala som úprimne a so strachom.

„Bella, ešte dnes sme sa dohodli a oni to pár minút po dohode porušili. Ktorý to vlastne bol?“

Hneď ako som si predstavila tvár toho upíra, striasla som sa. „Ten s tými bronzovými vlasmi,“ šepla som. Paul znova zavrčal.

„Tá nechutná pijavica, čo si ťa až príliš prezerala,“ zavrčal. Pohladila som ako po líci, aby sa upokojil. Práve v tejto chvíli som ho potrebovala najviac, nebála som sa o seba, ale o neho. O môjho Paula, ktorý by sa najradšej vrhol na rodinu siedmych upírov. Perami som mu prešla po líci, jeho výraz sa zjemnil. Potrebovala som ho priviesť na iné myšlienky.

Zrazu som cítila jeho ruky, ako sa dotkli môjho dekoltu, posúval sa nižšie. Rozmotal mi uterák a sťahoval mi ho pomaly z ramien. Moje rozstrasené, ustráchané telo pohltil hotový požiar. Naliehavo som ho zatlačila na posteľ, sedela som na ňom obkročmo. Medzi prsty som chytila lem jeho trička a sťahovala som mu ho. Nadvihol hlavu, aby som mu ho mohla vyzliecť. Odhodila som ho za seba na zem. Moje oči zablúdili k jeho hrudi. Ach, nádhera. Sklonila som sa, jazykom som hladila jeho pevné svaly na bruchu. Jeho dokonalá hruď bez jediného chĺpka ma dokonalo vzrušovala. Jazykom som šla vyššie k jeho prsiam. Obkrúžila som mu bradavku a jemne ju pohrýzla.

„Ach, Bells,“ vzdychol a mohutne sa podo mnou vzpínal. Jeho horúce, tmavé telo ma strhlo pod seba, uterák už letel za jeho nohavicami a jeho pery sa dostali k mojim prsiam. Jednou rukou sa hral s jedným a druhé obšťastňoval svojím jazykom. Bolo to príliš intenzívne, takmer som horela pod jeho telom, či jeho nežnými dotykmi.

„Ja už to nevydržím, Paul,“ šepla som a prudko sa prehla v panve, keď sa jeho ruka dostala na moje najcitlivejšie miesto. Vyvrátila som hlavu dozadu a nechty zaryla do jeho chrbta. Jemne mi roztiahol nohy, aby sa mohol dostať medzi ne.

„Paul, nechceš byť ešte ockom, však?“ spýtala som sa ho, keď už chcel spojiť naše telá.

Zmätene sa na mňa pozrel. „Možno za také dva-tri roky,“ odpovedal vážnym tónom. Bola som síce neuveriteľne vzrušená, ale musela som sa zasmiať

„Paul, nechceš si dať ochranu?“ spýtala som sa ho to narovinu, a trochu som sa začervenala. Konečne sa mu vyjasnila tvár, usmial sa na mňa. Zohol sa z postele k svojím nohaviciam a vytiahol z nich kondóm. Do tváre sa mi znova vliala červeň, keď chcel, aby som mu ho nasadila.

„Ak toto ukážeš v myšlienkach ostatným, tak...“ Moje vyhrážanie prerušil, keď spojil naše telá. Vnikol do mňa až na samé dno. Prudko som vyvrátila hlavu dozadu, svojou hruďou som narazila do jeho a nahlas zastonala. Než som sa stihla spamätať, Paul začal silno prirážať. Všetka jemnosť sa vytratila, tak veľmi som ho potrebovala, že som stisla jeho pevný, úžasný zadok a pritlačila ho k sebe ešte viac. Narastajúce teplo z jeho tela som cítila v každom kúsku pokožky, nechty som zarývala do jeho chrbta, zatiaľ čo on ma privádzal do raja a ešte k tomu sa hral s mojimi krivkami. V podbrušku som každou sekundou cítila naliehavejšie vzrušenie. Slasť ma celkom pohltila, a vtom sme obaja vykríkli od vrcholu. Moje telo unavene splynulo s posteľou, Paul na mne ležal, jeho pery sa dotýkali môjho ramena a jemne mi po ňom prechádzal zubami.

O chvíľu, keď dozneli všetky slastné pocity, sa nadvihol jednou rukou, no stále na mne ležal. Pozrel sa mi do očí s takou láskou, že som si ho musela k sebe pritiahnuť a pobozkať ho na sladké pery.

„Ja... ja nemám slov,“ šepla som unavene.

„Lepšie si to vystihnúť nemohla, zlatko. Bola si úžasná.“ Jemne ma pobozkal na čelo a zvalil sa vedľa mňa, ihneď som sa prilepila k jeho hrudi a hladila ju.

„Je to veľmi, veľmi príjemné,“ šepol. Zdvihla som hlavu, aby som naňho videla. Mal privreté oči a pokojne dýchal. Posunula som sa vyššie, aby som naňho dočiahla. Priložila som pery k tým jeho a privrela oči. Pocítila som tú vláčnosť, musela som to zopakovať znova a znova. Nebolo to nič vášnivé, len príjemne jemné a sladké. Trochu som sa odtiahla a pozrela sa na jeho spokojný výraz.

Zrazu nás z tohto úžasné opojného pocitu prebudil Paulov vyzváňajúci mobil. Už sa chcel ísť postaviť, no ja som si ľahla na jeho hruď, aby mi nikam nechodil.

„Ako myslíš,“ povedal so smiechom. Zrazu sa objal okolo pásu a postavil sa aj so mnou. Obmotala som si nohy okolo jeho nahého tela a nechala sa niesť. Paul si zobral mobil zo sedačky a sadol si na ňu, tak som na ňom sedela obkročmo.

„Čo je, Sam?“ spýtal sa, keď videl, kto mu volá. Ach, znova Sam.

Medzi tým, čo telefonoval, som sa venovala jeho svalnatej hrudi. Jemne som hrýzla jeho pokožku na krku, keď ma od seba zrazu trochu odtiahol. Už dotelefonoval, pozeral na mňa s vážnym výrazom, okamžite mnou prešla panika.

„Máme prísť znova na hranicu, jeden z tých Cullenovcov povedal, že si bola na ich území, vraj má dôkaz.“

2. kapitola - 4. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemôžem ťa milovať - 3. kapitola: