Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemôžem ťa milovať - 12. kapitola

25.05.2011 (13:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 2986×

12. kapitola

Edward:

Bella nehybne stála a vystrašene hľadela na toho psa, ktorý za ňou prišiel. Bella si očividne myslela, že je Paul nahnevaný, lebo je tu predo mnou len v mojej košeli. Vyzeralo to dosť komicky. No Paul si absolútne nemyslel, že by ho Bella so mnou podviedla. Stihol si to prečítať v jej myšlienkach, než sa premenila. Možno som ju mal upozorniť, že sa ten pes blíži, no nepovedal som nič.

Z myšlienok toho smradľavého psa, som zistil, že je sklamaný z Belly. Nechcel veriť, že za mnou dobrovoľne prišla.

„Paul,“ šepla znovu Bella a urobila k nemu pár krokov. No on na ňu hodil smutný úškľabok, otočil sa a bežal preč.

Tak veľmi by som chcel čítať teraz Belline myšlienky. Vtom som začul tiché vzlyky.

„Mala by si ísť za ním. Je sklamaný, že si za mnou prišla,“ povedal som jej s mierne zúfalým tónom. Bella sa na mňa otočila s tvárou mokrou od sĺz.

„Myslí si, že som ho podviedla,“ šepla zničene. Chcel som k nej podísť a utíšiť ju...

„Nemyslí si to. Prečítal ti myšlienky, než si sa premenila na človeka. Je len sklamaný, že si za jeho chrbtom šla za mnou,“ vyjasnil som jej to. Bella chcela ešte niečo povedať, no rýchlo sa otočila, premenila sa a utekala do rezervácie.

Bezmocne som si sadol na zem. Bol som vcelku spokojný, že sem prišiel Paul a videl, že je Bella so mnou. Veril som v to. No na druhej strane som bol zo seba trochu sklamaný, nemal som jej takto ubližovať.

Tak veľmi mi pripomínala moju bývalú lásku, jej nebojácnosť, príťažlivosť, dobrodružnosť... No ona už nežila, už nikdy neuvidím toho anjela, ktorého som tak miloval.

A Bella? Tu som bol beznádejný. Ona má byť môj úhlavný nepriateľ, no vôbec mi nesmrdí ako tie pijavice. A ja si postupne uvedomujem jedno. Zaľúbil som sa do nej. Zaľúbil som sa do vlčice, ktorá už je beznádejne zamilovaná do toho psa, ktorý by pre ňu urobil všetko.

Nevedel som, či ma tak priťahuje, lebo mi pripomína moju mŕtvu lásku alebo to je len tou vlčicou. Už v ten prvý deň, keď sme sa stretli na hranici, ma fascinovala. No dosť mi to znechucovali myšlienky toho vlka, ktorý mal plnú hlavu ich vášnivých nocí. Tak veľmi by som chcel tiež zažívať tieto pocity, jediné čo mi ostalo sú spomienky...

Pokrútil som hlavou a rozbehol sa domov. V myšlienkach mi stále lietala Bella, no ani som na ňu nechcel prestať myslieť.

Jedno som vedel istotne. Nevzdám sa jej, je mi jedno, že je vlčica. Chcem o ňu bojovať.

Bella:

Bežela som za ním a zničene kňučala. Počula som všetky jeho myšlienky. Utešilo ma aspoň jedno, nemyslel si, že som ho podviedla. Bol zo mňa sklamaný, no to bolo ešte horšie. V myšlienkach som mu posielala všetky ospravedlnenia, ale nepočúval ma.

Bolo mi zo seba zle. Absolútne som ho sklamala, no nemyslela som to zle. Chcela som len mier medzi nami, aby nás už Edward neobťažoval. To bolo všetko.

Vtom Paul prudko zastavil, takmer som doňho vrazila. Zahľadel sa na mňa svojimi čokoládovými očami.

Naozaj si sa s ním len porozprávať, aby ti dal pokoj? spýtal sa ma v myšlienkach.

Áno, chcela som mu povedať, že mu odpúšťam, to je všetko. Hanblivo som sklopila oči, no vtom som cítila na svojom kožuchu jeho nos. Zdvihla som hlavu a pozrela sa naňho. Smutne sa na mňa pozeral, no o chvíľu sa zašklebil.

Vtom sa postavil ďalej odo mňa a premenil sa. Natiahol si šortky, ktoré mal oviazané okolo nohy.

„Premeň sa. Potrebujem objať tvoje božské telo,“ šepol šibalsky. Okamžite som ho poslúchla. Urobil pár krokov ku mne a pevne objal moje nahé telo. Pevne ma stískal a túlil k sebe.

„Odpustíš mi to?“ spýtala som sa ho nesmelo. Bála som sa, že povie nie. Vedela som veľmi dobre, že som ho sklamala, že som tam nemala ísť...

„Bella, ja nedokážem byť na teba nahnevaný. Len mi sľúb, že už za ním nepôjdeš. Nechcem ťa stratiť, Belli,“ šepkal nežne, no s vážnou tvárou.

„Sľubujem,“ šepla som a vrhla sa mu do náručia. Začala som sa šťastne smiať, ani som si neuvedomovala, že som stále nahá, no o chvíľu Paulove prsty nenápadne skĺzli z môjho chrbta nižšie.

Edward:

O chvíľu som prišiel domov, Alice ma už čakala v izbe.

„Čo potrebuješ?“ spýtal som sa jej znudene, aj keď som veľmi dobre vedel, že ma chce znova poúčať.

„Edward, zbláznil si sa?!“ vyhŕkla na mňa nahnevane.

„Myslím, že áno,“ šepol som. No zbláznil som sa očividne do nej. Po smrti mojej lásky som neveril, že niekoho stretnem, kto by mi otvoril srdce ako ona, ale mýlil som sa. Sám sebe som nechápal, ako som jej mohol predtým chcieť ublížiť.

„Edward, sústreď sa! Nemôžeš za ňou chodiť. Čo ti šibe? Veď patrí do svorky, porušuješ neustále zmluvu, a to len kvôli nej. Prečo to, preboha, robíš?“ pýtala sa ma Alice. Nemal som na ňu teraz náladu, potreboval som premýšľať.

„Zaľúbil som sa do nej, Alice,“ šepol som porazenecky, no zahrievalo mi to srdce.

„Čo? Preskočilo ti? Edward, prebuď sa konečne, veď je to náš úhlavný nepriateľ, ako si sa mohol zaľúbiť do psa?!“ kričala na mňa a mávala mi rukami pred tvárou, no ja som ju ignoroval.

„Edward, ohrozuješ našu rodinu. Neustále porušuješ dohodu a ona chodí s tým psom. Nerozdelíš ich od seba, Edward. Prestaň na ňu myslieť.“ Už hovorila tichšie, no v myšlienkach mi nadávala dosť neslušne.

„Alice, teraz nemám fakt náladu. Nechaj ma,“ povedal som jej s povzdychom. Nepotreboval som žiadne prednášky.

Alice sa postavila, no pri dverách sa ešte otočila. „Edward, ona ťa nebude nikdy milovať, miluje jeho,“ povedala a odišla. No nepočúval som jej slová.

Musím niečo vymyslieť. Len tak ľahko sa jej nevzdám, ona bude patriť mne. Bol som zaslepený, keď som na ňu myslel, každou sekundou to bolo horšie. Sám sebe som dostatočne nerozumel, no jedno som vedel. Získam jej srdce. Bude len a len moja.

Len musím ešte vymyslieť nejaký plán, ako ju dostať od toho psa.

11. kapitola - 13. kapitola

Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila a všetkým ďakujem za komenty.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemôžem ťa milovať - 12. kapitola: