Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemôžem ťa milovať - 11. kapitola

24.05.2011 (12:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 2913×

11. kapitola

Bella:

Ráno som sa zobudila na paprsky slnka, ktoré sa dotýkali mojej tváre. Zoširoka som sa usmiala, keď som si spomenula na včerajšiu noc. Otočila som sa na druhý bok, no niečo bolo iné. Prudko som sa posadila, trochu sa mi zatočila hlava, no po chvíli to prestalo.

Už viem čím to bolo. Nebol vedľa mňa Paul, len nejaký malý lístok. Otvorila som ho a pokúšala sa zaostriť. Paul strašne škrábe.

No super, znova išiel za Samom. To chcem vedieť, ako mi to večer vynahradí, bude sa musieť pekne snažiť. Bola som trochu nahnevaná, ale na Paula sa nedá veľmi hnevať.

Skočila som ešte do sprchy. Potom som si obliekla len šortky, tielko, keďže je na Forks nenormálne teplo. No len čo som vošla späť to izby, zbadala som ten list, ktorý mi poslal Edward. Snažila som sa v noci zabaviť Paula, aby na to nemyslel, no mňa to teraz doľahlo. Naozaj to vyzerá, že ho to mrzí, ale chce mi ublížiť. Takmer zabil Paula. Nie, nemôžem mu to odpustiť. Pokrčila som ten papier a hodila ho do koša.

Išla som sa dolu naraňajkovať. Sedel tam len Seth.

„Bré ránko, Seth,“ pozdravila som ho so širokým úsmevom.

„Nejaká vytešená.“ Začal sa rehotať ako sprostý.

Do misky som si dala ovsené vločky a zaliala ich mliekom. Seth znova niečo šípil, ten jeho výraz mi liezol na nervy.

„Necítiš sa unavene?“ spýtal sa ma zrazu s tými jeho iskričkami v očiach.

„Nie.“

„Mala by si. Stále nechápem, ako môžete v noci až dvakrát...“ Veselo sa chechtal, radšej to ani nedokončil.

„Ja by som sa nesmiala, Seth. Čo ak mi toto tvoje podpichovanie vykĺzne pred Paulom...“ Tentoraz som sa ja zoširoka usmiala. Seth nasucho prehltol.

„To by si mu predsa nepovedala, veď som tvoj maličký braček,“ povedal trochu so strachom v hlase a snažil sa milo usmievať.

„Seth, si odo mňa len o dva roky mladší,“ pripomenula som mu.

Seth začal znova niečo brblať, no moje myšlienky ma priviedli k Edwardovi. Stále mi vŕtalo v hlave, prečo sa so mnou vlastne chce stretnúť. Som vlkolak a on je upír. Nemôžeme byť priateľmi. Nikdy. Možno, keď mu to odpustím, dá mi pokoj...

„Bella, počúvaš ma?“ pýtal sa ma Seth a mával mi rukou pred tvárou.

„Nie,“ povedala som rýchlo. Odložila som misku a vybehla späť do svojej izby. Schmatla som ten list, aby som sa znova pozrela, kde sa to chcel stretnúť. Na nejakej lúke.

Zbehla som znova dolu po schodoch, bola tam aj mamka s Leah.

„Kam ideš?“ spýtala ma mamka.

„Idem sa prejsť, večer prídem,“ uistila som ju a vybehla von.

Vedela som, že robím chybu, že týmto ubližujem Paulovi. Nechcem si ani predstaviť, ako by vyvádzal, ak by sa to dozvedel, no musela som tam ísť. Dúfala som, že sa mi len ospravedlní, prijmem to a bude od neho pokoj. Myslím, že by som sa s ním nedokázala priateliť. Je to predsa upíť, náš prirodzený nepriateľ.

Pri hranici som si dávala pozor, aby môj pach nezachytila svorka. Bežala som čo najrýchlejšie, viem, že by mi tam nedovolili ísť. Hlavne Paul. Bola som dosť znechutená z toho, čo mu robím, no nemala som žiadne vedľajšie úmysly. Chcela som len pokoj, dohodu...

O chvíľu som prebehla provizórnu hranicu našich území a spomalila, aby som mohla nájsť tú lúku. Bol tu strašný smrad, no zvláštne bolo, že Edward nemal tak silný pach. Práve naopak, mal príjemnú vôňu. Preboha, nad čím to premýšľam?

Zrazu som ho zacítila a zbadala pred sebou krásnu lúku plnú farebných kvetov. Nádhera.

„Neveril som, že prídeš,“ ozval sa jeho hlas predo mnou. Pozrela som sa naňho. Celkom milo sa usmieval, nesedelo mi to k nemu.

„Nechceš sa premeniť na človeka?“ spýtal sa ma zrazu.

Zakývala som nesúhlasne hlavou. Sľúbil, že mi neblíži, ale istota je istota. Opatrne som si sadla na trávu a čakala... Edward sa pousmial a sadol si oproti mne.

„Ďakujem, že si prišla. Viem, že to, čo som urobil je neodpustiteľné, no ešte stále som z jej smrti... mimo. Chcem, aby si vedela, že ti už neublížim, ani tým tvojím priateľom a dovoľ mi, aby som mohol byť tiež ním.“ Jeho oči ma prebodávali, nemohla som sa od neho odtrhnúť. Snažila som sa myslieť, no nešlo to.

Už čakal dosť dlho, tak som nahodila vlčí úškľabok ako náznak súhlasu.

„To znamená, že už je to medzi nami v poriadku?“ spýtal sa zmätene.

Kývla som hlavou. On sa zrazu rozžiaril a sadol si ku mne bližšie. Tá blízkosť sa mi veľmi nepáčila, no vydržala som sedieť na mieste.

„Myslíš, že ťa nebudú hľadať?“ spýtal sa ma po chvíli. On pozeral na mňa a ja som hypnotizovala jeho. Bolo to zvláštne a cítila som sa trošku trápne. Nevedela som, či mám na jeho otázku prikývnuť, tak som si len nahlas povzdychla.

Museli sme vyzerať strašne komicky, teda hlavne on. Neviem, čo by si niekto pomyslel, ak by ho videl, že sa rozpráva s vlkom, ktorý mu ešte k tomu prikyvuje.

„Bella, nechceš sa radšej premeniť. Nerozumiem ti takto,“ prosil ma. Možno mal aj pravdu. No bol tu menší problém, nemám tu nič na oblečenie. Och, že ma to nenapadlo už doma.

Pozrela som sa naňho a zakňučala.

„Požičiam ti košeľu,“ povedal náhle, akoby mi čítal myšlienky.

Pribehla som k nemu a zaťahala ho za ňu, aby mi ju podal. Usmial sa a vyzliekol si ju. Ja som sa na sekundu zasekla v pohybe. Priam zhypnotizovane som pozerala na jeho vypracovanú hruď, no nemal ju takú dokonalú ako Paul.

Radšej som rýchlo odbehla za stromy a premenila sa naspäť. Zo zeme som zodvihla jeho košeľu a obliekla som si ju. Stále som na otáčala, či na mňa nepozerá. Vracala som sa naspäť, no ešte som si zapínala gombíky.

Edward na mňa žiadostivo pozeral, keď sa zrazu za nami ozvalo hlasné vrčanie. Och, nie. Nie.

Pomaly som sa otočila a videla ho. Čierny vlk preskakoval očami z Edwardovej nahej hrude a potom na mňa. Mala som na sebe len košeľu, ktorú som si obliekala.

„Paul,“ šepla som rozstraseným hlasom a opatrne hľadela na môjho vlka, ktorý pohľadom priam zabíjal.

Toto nedopadne dobre.

10. kapitola - 12. kapitola

Dúfam, že sa vám táto kapitolka páčila. A nebojte sa, Bella bude s Paulom. ;)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemôžem ťa milovať - 11. kapitola: