Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Navždy v tvojom objatí - 12. kapitola

22.07.2012 (07:45) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 2160×

12. kapitola

Bez dychu som sledovala Edwardovu tvár. Aj on skamenel, ani nedýchal. Čakala som na jeho reakciu. Bola som hlúpa. Veľmi som dúfala, že budeme pokračovať v rozohranom, ale zároveň som vedela, že to asi nebude možné. Preboha, veď Edward je upír. Moja krv mu určite vonia. Priťahuje ho ako magnet. Bolo to jasne viditeľné na jeho reakcii, keď ju ochutnal. Prehltla som na prázdno pri predstave, že by sa mi mohol zahryznúť do krku a ukončiť tak môj život. Vtedy sa pohol a jemne ma pobozkal. Chcela som veriť, že ma bozkáva a neochutnáva opäť moju krv ako sladké víno. Najskôr ovoňať, potom podržať v ústach a nakoniec prehltnúť. Srdce mi bilo ako splašené, ale on sa usmial.

„Tvoja krv chutí neodolateľne, ale ty chutíš lepšie,“ šepol mi do úst a ja som si vydýchla. Oblapila som ho okolo krku, ale on sa odsunul. „Aj tak by sme v tom asi nemali pokračovať, Bells. Pre istotu. Aby som ti v návale rozkoše neublížil.“ Po týchto slovách zo mňa opadlo všetko vzrušenie. Bože, ale ako veľmi som ho chcela. A aj on chcel mňa. Jasne som to cítila na jeho zodvihnutom rozparku, ktorý ma tlačil v podbrušku. Prečo sa to muselo tak pokaziť? Šľak to traf!

Edward sa prevalil na bok a pomohol mi vstať. Zapol si nohavice a podal mi tričko.

„A podprsenka?“ opýtala som sa polohlasne. Namiesto odpovede sa zohol a po chvíli mi zapínal podprsenku. Chladnými rukami sa mi dotkol pokožky a vo vlasoch som cítila jeho dych. Prešla mnou vlna vzrušenia pri spomienke, kam až zašli jeho ruky. Zahanbila som sa a bola rada, že Edward mi nedokáže čítať myšlienky. Roztrasenými rukami som si natiahla ramienka a upravila košíky. Potom som na seba hodila tričko aj bundu.

„Môžeme ísť?“ opýtal sa ma a ja som len chabo prikývla. Celé moje telo kričalo nie. Nechcelo nikam ísť. Chcelo ostať tu s ním a milovať sa. Ale to nebolo možné. A tak som sa nechala vyhodiť opäť na jeho chrbát, ruky som pevne omotala okolo jeho krku. Keď sa Edward rozbehol hustým lesom, mala som oči po prvýkrát otvorené. Stokrát radšej som sledovala mihajúce sa stromy okolo seba, akoby som sa mala zamýšľať nad tým, čo by bolo, keby... Konečne sme zastavili pri aute a ja som na veľké prekvapenie zistila, že sa mi nemotá hlava ani nedvíha žalúdok.

Zosadla som a s Edwardovou pomocou nastúpila do auta. Starostlivo mi pripol pás a nasadol na stranu vodiča. Za celú cestu sme nepovedali ani slovo. Cítila som sa vinná za všetko, čo sa stalo. Edward si odoprel rozkoš a to len kvôli mne. Pretože to ja som si rozhryzla peru a dovolila vôni svojej krvi prilákať ho. Dovolila som, aby sme skončili v tom najlepšom a to ma mrzelo.

Oprela som si hlavu o operadlo a zavrela som oči. Vnímala som len hučanie motora a Edwardove pomalé nádychy. Až kým sme nezastavili.

Prudko som otvorila oči a obzrela sa. Možno som bola spoly slepá, ale svoj dom by som rozoznala raz-dva. A toto nebol on. Stáli sme pred domom Cullenovcov. „Čo tu robíme?“ prekvapene som sa otočila na Edwarda.

„Ak po tebe tvoj otec naozaj ide, do domu upírov si netrúfne,“ odvetil krátko. Vystúpil a nechal ma prekvapenú sedieť na mieste. Chvíľu mi trvalo, kým som pochopila, že má vlastne pravdu a bola som schopná vystúpiť. Edward sa opieral o svoje auto a čakal na mňa. Chytil ma za ruku a viedol dnu.

„A tvojej rodine to nebude prekážať?“ chcela som vedieť. V dome bolo ticho. Asi sme tu boli sami.

„Nie. Sami mi to včera navrhli.“ Edward ma viedol hore po schodoch až do svojej izby. Zastavil na prahu a pustil mi ruku. „Ak sa chceš umyť, vieš, kde je sprcha. Ja zatiaľ skočím nájsť niečo na raňajky.“ Skôr ako som mohla zaprotestovať, sa vyparil. Žalostne som si vzdychla. Jedna moja časť by prisahala, že ma nenávidí za to, čo som spravila. A to ma bolelo viac ako úder päsťou.

Slzy mi zaslepili oči a pretiekli cez okraj. Nevzlykala som. Len som ich nechala voľne padať dole tvárou. Bezmyšlienkovite som zo seba zhodila oblečenie a vošla do sprchy. Horúce kvapky mi upokojujúco dopadali na pokožku. Vydýchla som. 

Ani neviem, ako dlho som tam vlastne stála. Keď začala tiecť studená voda a ja som musela vyliezť. Zašmátrala som rukou po osuške. Jasne som si spomínala, že som včera jednu položila na komodu pri umývadlo. Hej, lenže to bolo včera. Zanadávala som. Vykukla som cez dvere do izby, ale Edwarda som tam nevidela. Rýchlo som sa preto prešuchla k jeho skrini a vytiahla si jedno tričko. Len tak-tak som si ho stihla pretiahnuť cez hlavu a zakryť tak väčšinu svojej ženskosti, keď sa dvere otvorili a v nich sa zjavil Edward. Skamenela som. Rukami som si ťahala jeho tričko k stehnám a pozerala na jeho jasnú bielu žiaru. Trvalo hodnú chvíľu, keď sa pohol smerom ku mne a ja som začula to vrčanie.

„Toto mi robíš naschvál, však?“ šepol vzrušene a podal mi misku s jedlom. Z vône som spoznala praženicu.

„Prepáč, ale nenašla som osušku a nechcela som tu behať nahá,“ nahodila som psie oči. Zasmial sa hrdelným smiechom. Snažil sa vyzerať nenútene, ale ja som veľmi dobre vedela, čo mu ten pohľad spôsobuje. Nie, na to som nemohla myslieť, zahriakla som sa. Sadla som si na posteľ, nohy pevne spojené a pustila sa do raňajok. Na tvári som cítila Edwardov horúci pohľad, ale oči som nezdvihla.

„Čo chceš dnes robiť?“ opýtal sa, keď som dojedla. Pokrčila som plecami. Jediná vec, ktorú som chcela robiť, som nemohla. Nič iné ma nenapadalo. Aj keď som sa za to cítila neuveriteľne trápne.

„Mohli by sme skočiť do kina a na večeru. Čo ty na to?“ navrhol. Len som prikývla a nechala ho zaniesť misku. Pozrela som do zeme, no ani nie po sekunde som musela opäť zdvihnúť tvár. Bol späť. Jasne som videla jeho žiaru medzi dverami. Ale žeby bol taký rýchly?

„Čau, Bella,“ zasmial sa hromový hlas a ja som sa v duchu chytila za hlavu. Emmett. „Vidím, že si s mojim bratom nestrácala čas.“ Cítila som, ako si ma prehliadol a začervenala sa. Edwardove tričko, čo aké bolo dlhé, sotva mohlo zakryť všetko. Ale chcela som Emmettove slová uviesť na pravú mieru. Nebolo to tak, ako si myslel.

„Emmett, my sme,“ začala som trochu nesvoja. Prerušil ma však hlasný úder. Emmett zasyčal a ďalší biely tieň, ktorý sa ocitol za ním, zavrčal.

„Emmett!“ skríkol Edward výhražne. Myslela som, že sa pobijú. Ale to už menovaný uháňal dole schodmi a Edward zatváral dvere. „Prepáč mu to. Niekedy proste nevie čušať. Takže, kde sme to prestali?“ opýtal sa a obaja sme sa zarazili. Len táto jediná otázka stačila, aby sme si obaja spomenuli na lúku. Ani som sa nenazdala a Edward ma už držal v náručí. Prevalili sme sa na posteľ a ako hladný vlk sa vrhol na moje ústa. Usmiala som sa. Možno to predsa len dokončíme.  

Trochu nudnejšia kapitola, ale to len preto, lebo v ďalšej sa to poriadne roztočí. Sme skoro pri konci, ostávajú maximálne už len tri či štyri kapitoly a verte mi, že v každej je niečo zaujímavé. :)

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Navždy v tvojom objatí - 12. kapitola: