Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Naveky a navždy - 4. kapitola

30.12.2011 (07:00) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1301×

Rebecka sa za mnou neveriacky zasmiala.

„To je fešák, ale ja som na upírov.“ A pozrela sa mi do očí.

„Nie, Rebecka. Buď ticho. Potom ti niečo vysvetlím, ale teraz sklapni.“ Už ma naozaj nahnevala.

„Takže, po tej vašej hlúpej hádke, môžeme sa vrátiť do reality?“ Zdal sa celkom pokojný.

„Dobre teda. Pusti ho a ja vyjdem von,“ povedala som pokojne.

„Ako môžem vedieť, že keď ho pustím, tak ho neschmatneš a nezavriete sa v dome?“ zasmial sa.

„Máš niekoho, na kom mi záleží, pusti ho!“ zvrieskla som a Edward na mňa vyplašene pozrel.

„Vyjdeš a ja ho pustím,“ povedal a už držal Edwarda len za golier košele.

Vzala som si gumičku do ruky a urobila som si chvost. Dala som Rebecke bozk a pri dverách som jej zakývala. Hneď ako som vyšla z dverí, Edward bol vo vnútri v dome.

Pocítila som ruku okolo krku.

„Rozlúč sa, srdiečko,“ zasmial sa.

„Pozdravuj Charlieho a Carlisla.“ To bolo posledné, čo som stihla povedať cestou k autu.

Hodil ma do auta a on sám si sadol na predné sedadlo. Viezli sme sa chvíľku a potom zastavil. Vybral niečo z kufra. Keď otvoril moje dvere, bolo mi jasné čo to je.

Reťaze. Omotal ma reťazami a zaviazal mi oči. Na uši mi dal slúchadla a do nosa niečo ako štuple.

Skúšala som sa vyslobodiť, no reťaze ma stále viac ťahali a tlačili. Nič som nepočula, ani nevidela. Proste všetko bolo preč.

Moje spomienky, môj život, moja viera a láska.

V poslednej chvíli, keď som myslela, že už nič nebude dobré, že na tomto svete sa udržalo len zlo, spomenula som si na Edwarda. Na jeho krásne zelené oči. Na jeho pohľad, keď ma našiel, keď ma zachránil a keď ho držal Klaus, aby ma vydieral. Vtedy som si dala záväzok, že už len kvôli nemu to vydržím.

Spomenula som si na všetko dobré, no hlbina temnoty, ktorá bola všade okolo mňa, bola veľká.

Spomenula som si na to, ako som s mamou pozerala staré kazety, ktoré natáčala, keď som bola malá. Bolo tam aj video, ako som sa učila chodiť. Smiali sme sa a plakali. Počúvala som reči ako rýchlo rastiem a podobne.

Spomenula som si na to, ako som pred dvoma rokmi prišla k Charliemu, keď sa moja mama vydala a ja som jej nechcela brániť v rozlete. Pred mesiacom mi volala cez Skype a povedala mi, že je v štvrtom mesiaci. Čiže budem mať súrodenca. Predstavovala som si aký bude. Aké bude mať líčka, tváričku a očička.

Spomenula som si, aký mal Charlie úsmev, keď som išla na ples vysmiata ako lečo. A vtedy sa to, kde vtedy svietilo slnko, zrazu zatiahlo rúchom tmy. Tma postupovala, no mne sa nedarilo ju odvrátiť. Teraz bolo všetko čierne, tesné a všade to štípalo.

Zrazu sa mi uvoľnil tlak z nosa.

Po chvíľke aj z uší.

Potom sa mi z očí stiahla šatka a do očí ma udrelo svetlo.

Predo mnou stál rozosmiaty Klaus s malým balíčkom v ruke.

Krv.

Ďakujem všetkým za ich super komentáre k mojej poviedke. Dúfam, že sa vám aj ďalšie pripravované diely budú páčiť ako mne a môjmu bratovi.

Vrelé vďaka vám všetkým.

Dúfam, že smajlíkov bude čoraz viac

A ďakujem aj svojmu bratovi, ktorý mi v tvorbe pomáha.

Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Naveky a navždy - 4. kapitola: