Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 38. kapitola

03.08.2012 (14:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 49× • zobrazeno 8025×

Edward:

Blížili sa k nám. Vedeli o nás a mapovali náš počet. V čele šiel Demetri s Jane a Alecom. To sa dalo čakať. Potom boli zoradení upíri s veľkou fyzickou silou a oni mali za úlohu zabiť nás čím najviac, ak by sa to, samozrejme, nepodarilo Jane a Alecovi, s čím všetci rátali. Aro bol zvyknutý vyhrávať bitky len tým, že sa na nich zúčastnil ako pozorovateľ. Teraz však nie. Spoliehali sme sa na Bellu, že nás zaštíti a tým nám dá šancu na vyrovnaný fyzický boj. Je ich však dvakrát toľko, čiže vyrovnané to určite nebude. Bella sa na mňa pozrela a prižmúrila oči. Pousmial som sa, aby som jej dodal odvahu. Z boku sa ozvalo zašramotenie rýchleho behu a všetci sme sa tam pozreli. Jasper sa nahrbil do útočnej pózy. Myslel som, že nás obkľúčili a dostali do pasce, no po chvíľke sústredenia som zmeravej. Na lúku vybehol Carlisle a hneď za ním Esme. Carlisle bezradne rozhodil rukami.

„Ušli...“ šepol takmer nepočuteľne.

„Ako ste ich strážili, dočerta!“ vyletel som. Bella sa celá napla a neprítomne sa zahľadela pred seba. Potom sklonila hlavu a v ľudskom geste si zaryla prsty do vlasov. Krútila bezmocne hlavou.

„To nie... To nemôže byť pravda,“ šepla zmučene. Upíri sa už objavili na okraji lúky. Ani sme nezaregistrovali kedy. Najprv pomaly vystúpili jeden za druhým, aby sme ich všetkých videli. Bolo to zastrašovanie samotným ich počtom. Defilé sily. Možno Aro čakal, že polovica našich priateľov vezme nohy na ramená. Napriamil som sa. Nebol čas rozoberať, čo sa stalo a kde sú naše dcéry. Carlisle s mojou matkou sa okamžite zaradili medzi nás a čakali na povely.

„Edward, postarajú sa o seba,“ pomyslel si Eleazar.

„Ja viem. Skôr mám strach, aby ich nenapadlo...“ Pozrel som na Bellu, ktorá mala v tvári hrôzu. Bála sa toho istého. Dúfam, že šli preč a nenapadlo ich vrátiť sa. Čo sa však odohráva v ich hlávkach, to netuším. To vedia len oni dve. Z Carlisleových myšlienok som už vedel, čo sa stalo. Dievčatá chceli zastaviť, aby sa šli vycikať a potom to už bolo dokonale zohrané divadlo na dedka a babku.

Aro stál v strede sprievodu. Na pleciach mal dlhý plášť s kožušinou. Meravo sa díval na Bellu a nakrčil čelo. Bol rozhorčený tým, že sme mu klamali. Od začiatku mu bolo jasné, že tá Victoria nevidela nemŕtve dieťa, ale poloupíra. Všetci vo Volterre razom pochopili, že sme oklamali princa Volterry, keď sme tvrdili, že Bella a dieťa umreli. Vlastne nadnesene povedané, obdivoval naše klamstvo, teda skôr našu odvahu to čo i len skúsiť. Takmer nám to prešlo, lebo aj keď Rose povedal, že ma chce vidieť, nenútil by ma do toho, aby som navštívil Volterru. Dal by mi určite niekoľko desaťročí pokoj. Bella sa na mňa pozrela, akoby čakala na nejaký povel.

Naši priatelia začali byť nervózni, keď sa garda začala rozostupovať do útočnej formácie. K Arovi sa postavil Marcus a z druhej strany zaujal svoje miesto aj Caius. Ich formácia trojuholníka, kde je každému jasné, kto má v ich vládnucej trojke aké postavenie. Niekto by si mohol myslieť, že vládnu rovnocenne, no nebolo to tak. Aro bol vďaka svojmu daru vždy krok vpredu. Všetci čakali na Arov povel, no on váhal a to som musel využiť. Urobil som krok dopredu. Bella sa na mňa nervózne pozrela a za mojim chrbtom to zabzučalo ako v úli.

„Čakajte,“ šepol som a vykročil rázne vpred. Šiel som ľudskou rýchlosťou, aby som dal Arovi šancu reagovať. Chvíľu si ma meral skúmavým pohľadom, no nesklamal. Jeho zvedavosť a túžba vedieť o všetkom, ho donútila, vykročiť. Aj na jeho strane to zabzučalo nesúhlasom, no Aro zdvihol ruku na znak, aby vyčkali a šiel mi oproti. Myšlienky všetkých boli dosť zmätené. Jasper sa postavil na moje miesto a nabádal ma k opatrnosti. Bol som už na pár krokov od Ara, keď všetko stíchlo. Prekvapene som sa obzrel cez plece. Moja manželka urobila krok dopredu a na tvári sa jej zračilo napätie. Zaštítila ma. Očividne neverila Jane a Alecovi, no tým ma pripravila o schopnosť vidieť im do hláv.

S Arom sme stáli oproti sebe na dĺžku paže.

„Edward...“ šepli jeho pery bez toho, aby sa pohli.

„Aro...“ povedal som rovnako. Vládca Volterry znova neovládol svoju zvedavosť a tak rovno natiahol ruku ku mne a dotkol sa mojej. Sústredil sa a tak zovrel moju ruku pevnejšie a potom nervózne kmitol pohľadom k mojej žene. Pokrútil hlavou a mykol ramenami.

„Je talentovaná. Nič nevidím. A čo ty, Edward?“ uškrnul sa.

„Momentálne som hluchý,“ povedal som pokojne, aj keď som vôbec nebol.

„Hmm... Znevýhodnila nás oboch. Tak náš rozhovor musíme viesť po starom. Vieš, prečo som tu?“ Tváril sa ako boh pomsty, no celkovo pôsobil ako gašparko z detského divadla.

„Samozrejme, že viem. Si tu preto, aby si nás zabil,“ šepol som do stratena tie strašné slová ako zlú veštbu.

„Edward, nebuď melodramatický. Som tu preto, aby som potrestal previnilcov. Čo je vo svete upírov viac, než príkaz Volterry? Nič, Edward. Nielen, že ste nesplnili príkaz...“

„Príkaz som splnil, ako môžeš vidieť!“ ukázal som otvorenou dlaňou smerom k Belle.

„Môj príkaz nepozostával len v tom, aby bola Bella upírom, ale aj v splodení dieťaťa a následnému podieľaniu sa Volterry na jeho výchove. Bella je moja. Ja som ti ju vybral a dal, ale vždy je moja. Ona je Volturiová, Edward,“ šepol zvrátene a ja som nahol hlavu na bok. Na sekundu mi to prišlo aj komické.

„Je Cullenová a tvoja nikdy nebola. Vzal som si ju a patrí k nášmu klanu. To je tiež jeden zo zákonov Volterry. No nie? Previnili sme sa jedine klamstvom. Nechcel som prísť o milovanú ženu a dieťa,“ povedal som rozhodne.

„Mali sme dohodu!“ Aro už strácal rozvahu. Neustále pridával na intenzite hlasu.

„Tu dohodu si uzavrel sám so sebou. Čo si čakal? Zamiloval som sa do Belly a milujem aj naše dieťa a nedám ti ho. Chceme ho vychovávať.“ Zahľadel som sa mu do očí a on podráždene zasyčal:

„Máte dcéru, ako viem. Čo s vami, Edward. Príkaz síce bol splnený, ale nie celý. Klamstvo sa trestá. Chcel si oklamať Volterru, mňa, ktorý som bol k tebe a tvojej rodine tak zhovievavý. Zriadil si armádu, aby sa za teba bila? Jednoducho musím povedať, že si ma veľmi sklamal.“

„Naši priatelia sú tu ako svedkovia nášho rozhovoru a je na tebe, ako sa zachováš. Ak sa rozhodneš nás pobiť, tak sa, samozrejme, budeme brániť.“ Nespúšťal som z neho oči. Vedel som, že nemôžem. Vďaka Belle som netušil, čo si myslí, a tak som sa jej s rukami za chrbtom snažil naznačiť, aby na chvíľu svoj štít stiahla. Pochopila to a na malú chvíľu som zahliadol jeho myseľ, ale okamžite ma Bella zas zaštítila, keďže Jane čakala len na vhodnú príležitosť. Aro bol v pomykove. Nevedel, či si môže dovoliť nás pred toľkými upírmi zmasakrovať a zdalo sa mu plytvaním, zabiť aj našich priateľov, čo by musel urobiť. Vôbec si nepripúšťal možnosť prehry. Volterra sa mu smeje, že ho oklamal vegetariánsky klan. Moje spolužitie s Bellou bral ako súkromný projekt.

„Vôbec by to nemuselo zájsť tak ďaleko, aby sme sa uchýlili k fyzickému násiliu. Ja som vás predsa neprišiel pobiť,“ šepol Aro.

„Aj keď momentálne tvoju myseľ nevidím, som si istý, že si sem prišiel práve pre to. Prišiel si nás potrestať. Aký iný dôvod by si mal na to, brať so sebou najlepších bojovníkov gardy na klan vegetariánov?“

„Prišiel som sa zoznámiť s tvojou rodinou, s tou, čo si chcel predo mnou utajiť. Predstavíš mi manželku a svoju dcéru?“ Zodvihol obočie a ja som zaváhal. Kmitol som pohľadom k Belle.

„Moju manželku už predsa poznáš?“ zašepkal som a Bella vykročila k nám, aj keď sa jej najprv postavil Jasper do cesty. Zastavila ho dvihnutou rukou a prišla až k nám. Opatrne sa dotkla mojej ruky a zostala polovicou tela ukrytá za mnou. Stále mala z Ara zmiešané pocity a bála sa ho, ako keď bola ešte človekom.

„Krásna a krehká Bella je ešte krajšia a už nie tak krehká. Vedel som, že pôrod prežiješ jedine pod vedením Carlislea a Edwarda. Mám vždy pravdu,“ šepol a potom sa komicky obzeral. „Kde máme malú slečnu Cullenovú?“ Uškrnul sa.

„Nie je tu,“ precedil som cez zuby.

„Ďalší úskok, Edward? Chcel som ti dať šancu, ale ty o ňu očividne nestojíš. Nakoniec bude musieť moja garda splniť úlohu, pre ktorú tu podľa teba vôbec je.“ Aro tragicky pokrútil hlavou a urobil krok dozadu. Povýšenecky sa usmial. Naozaj som nevedel, čo mám povedať alebo spraviť. Prosiť sa mu nemienim. U neho to nemá význam, ak sa rozhodol. Otočil sa smerom k svojim a v tú istú sekundu Bella skrivila tvár a stisla mi ruku. Pozrel som sa jej do očí.

„Alec sa naozaj snaží,“ šepla a ja som strelil pohľadom po Arovi, ktorý od nás nebol ešte ani pár krokov. Nevedel som, čo chce urobiť a ak by Bella stiahla svoj štít, bola by to katastrofa. Sústredil som svoju pozornosť na členov gardy. Pokúšal som sa odhadnúť, ako zareagujú. Čakal som na akýkoľvek Arov náznak rozkazu k útoku. Hľadeli sme si uprene do očí, keď sa z lesa ozvalo tiché zašušťanie. Nikto z gardy to nespozoroval a vlastne ani nikto z našich. Neboli na ten zvuk zvyknutí, tak ako ja. Bol to pohyb a zvuk úderov drobného poloupírskeho srdca. Zmeravel som. Bella sa na mňa pozrela s hrôzou v očiach a hlasno zavrčala smerom k Arovi. Aro sa zarazil nad jej zvláštnou reakciou a zvýšil ostražitosť. Vzbudilo to jeho pozornosť. Najprv sa zahľadel na moju ženu a keď Bella kmitla pohľadom k lesu, nasledoval jej pohľad. Medzi stromami sa objavila naša princezná. V tmavoružovom kabátiku vystúpila spomedzi stromov ako lesný škriatok. Nepozerala na nič naokolo, len vybehla na lúku.

Aro sa prudko otočil. Renée sa k nemu bezhlavo rozbehla a nepochopiteľne roztiahla ruky, akoby ho chcela hádam objať. Stuhol som a nielen ja.  Bella vypískla a poľavila vo svojom štíte. Videl som náhle Arovu myseľ. Bol prekvapený. V rýchlosti si moju dcéru prezeral a o krok ustúpil. Vtedy sa z boku vyrútila aj Esme, ako to robili, keď lovili. Ara tak zaskočili a prekvapili, že zalapal po vzduchu a ustúpil o ďalší krok a šokovane pred seba vystrel obe ruky. Bolo to ľudské gesto. Všetko sa to zbehlo hrozne rýchlo. Nestihol som reagovať. Renée sa Arovi vrhla okolo krku a Esme mu skočila na chrbát. Princ Volterry skončil na zemi v snehu a dve poloupírky sa smiali, akoby nechápali, že on je nebezpečenstvo. Okolo Arovej hlavy sa zaprášil sneh a pokryl mu celý plášť. Upíri z gardy stáli ako prikovaní a dívali sa bez dychu na ten výjav. Čakali na nejaký rozkaz. Jane a Aleckovi klesla brada a nezmohli sa ani na náznak pohybu. Bella sa vymrštila dopredu, no stiahol som ju späť a zovrel ju okolo pasa.

„Ahoj, strýko Aro,“ zapišťala Esme a natisla hlávku k Arovi, akoby čakala pohladenie. Aro ešte stále predýchaval ten šok. Automaticky zovrel paže a objal Renée, ktorá sa hlasno smiala  na tom, že ho zhodili. Esme sa pretočila dopredu a rozhodilo potiahla nášho nepriateľa za plášť. Začala mu ho dvíhať a niečo hľadala.

„Čo si nám priniesol?“ zatrilkovala. Aro vyvalil oči a pozeral striedavo na jednu a potom na druhú. Strelil pohľadom ku mne a Belle a potom späť na dievčatá.

„Haló!“ Dievčatá sa dožadovali pozornosti a mávali mu rukami pred tvárou. Vyštartoval som k Arovi a stiahol z neho Esme, ktorá ho stále popoťahovala za plášť. Renée sa postavila pred Ara a natiahla k nemu ruku.

„Vstávaj...“ šepla. Netušil som, čo povedať, lebo ani Aro to nevedel. Jeho myseľ explodovala miliónom myšlienok. Myslel na to, aké sú úžasné a aj na to, aké sú nebezpečné. Myslel na to, že je fascinujúce vidieť identické upírske dvojičky a zamýšľal sa nad tým, ako je to vôbec možné. Chcel ich mať vo Volterre, no páčila sa mu aj myšlienka, žeby ich nechal žiť s nami. Boli to tisíce a tisíce myšlienok, v ktorých som po chvíli strácal prehľad, lebo ani sám Aro sa ešte nerozhodol, čo urobí. Prijal ruku mojej dcérky a postavil sa. Popri tom sa jej pokúšal dostať do hlavy, no bol slepý. Pozrel na Bellu a razom pochopil, že ona mu jeho dar neblokuje.

„Fascinujúce,“ šepol Aro.

„Fascinujúce...“ zopakovala Renée a smiala sa na tom slove a štýle, akým to povedal. Aro sa zrazu zohol k mojej dcéru.

„Ty sa zo mňa smeješ?“ opýtal sa priškrtene. 

Chcem sa Vám všetkým poďakovať za hlasy, ktoré ste dali tejto poviedke. Je úžasné, že sa vám stále páči a hlasujete za ňu. Veľmi si to vážim. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 38. kapitola: