Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 35. kapitola


Na príkaz Volterry - 35. kapitolaPrvý lov Esme a Renée. Pekné čítanie. Lolalita

Bella:

Dievčatá rástli ako z vody. Bola som rada, že je celá rodina s nami, lebo som ako novorodená potrebovala viac času na seba. Nemyslela som si, že to bude takéto. Všetko naokolo na mňa pôsobilo intenzívne. Všetky moje zmysly šliapali na tisíc percent. Dokázala som svoje myslenie sústrediť na ohromné množstvo vecí naraz, no stačilo zaplakanie mojich dcér, alebo zamatový hlas môjho manžela a nedokázala som vnímať nič iné.

Presne to som chcela. Chcela som byť na veky pri Edwardovi a našich dcérach. Mala by som byť šťastná, no stále som sa strhávala, aj pri nepatrnom zvuku v diaľke. Moja nervozita bola priam hmatateľná, lebo moje telo reagovalo na podnety samé a ja som to nevedela ovplyvniť. Súvisí to s týmto obdobím. Aj tak ma všetci povzbudzovali, aká som dokonalá v sebaovládaní. Nebol to taký problém, keď som sa sústredila na to, čo je pre mňa dôležité a čo milujem.

Ležala som na posteli v našej izbe. Sama som sa pri tom cítila zvláštne a všetci sa smiali, keď som prvú noc, len čo odbilo jedenásť vstala a oznámila rodine, že idem spať. Jedine Edward sa neuškŕňal. Vstal a šiel si ľahnúť so mnou. Naše dcéry spali v postieľkach a my sme sa na ne hodiny dívali. Keď sa začali budiť, vzali sme ich na posteľ a len tak ležali ďalšiu hodinu. Edward ma pri tom hladil po boku, tvári a vždy, keď sa niektorá z našich princezničiek začala znova pretáčať, tichučko jej do ucha pobzukoval tóny nádhernej piesne.

Vďaka Carlisleovi, a vlastne aj Arovi, lebo Carlislea donútil študovať poloupírov, sme presne vedeli, čo nás čaká a ako bude prebiehať vývoj a vývin našich anjelov. O dvojčatách však nevedel nič a tie dve si vybudovali vlastný svet a mikrokozmos. Dosť dlho sme nemali ani potuchy o tom, ako funguje ich myslenie a ako vlastne medzi sebou tak dokonale komunikujú. Až neskôr sa podarilo Edwardovi dostať do ich myslí. Teda, skôr mu to umožnili oni dve. Renée a Esme boli výsledkom dokonalej kombinácie DNA. Z našich darov si vzali to najsilnejšie a najpodstatnejšie, čo mohli.

Obe boli štítom, ako ja. Dokázali svoje hlavičky blokovať. Až vďaka nim sme prišli na to, že je možné tento štít ovládať. Edwardovi raz napadlo, že ak tento štít dokážu raz roztiahnuť až tak, že Edward nevidel ani myšlienky svojej matky, keď sa nad nimi skláňala a dokážu ho tiež nejakým spôsobom vypnúť a ukážu mu svoje priania a myšlienky, že to hádam dokážem aj ja. Taktiež som dokázala, ale bolo to sprvu nesmierne náročné. Náročné pre mňa. Im to nerobilo najmenšie problémy. Po Edwardovi zas zdedili schopnosť pracovať s myslením iných. Nečítali myšlienky ako on, ale dokázali svoje myšlienky poslať druhým. Najprv k tomu potrebovali fyzický dotyk, ako Aro, no neskôr jednoducho svoje myšlienky posielali na diaľku. Jedinečnou, a pre nás stále trocha nepochopiteľnou, bola komunikácia medzi nimi samými a ich dokonalá synchrónnosť. Hýbali sa zrkadlovo a vždy chceli presne to isté.

Ráno sa im podarili prvé ťarbavé kroky a večer už obe lietali po dome ohromnou rýchlosťou. Všetko išlo tak neskutočne rýchlo. Bola som vďačná za to, že som upír. Ako človeka by ma uťahali do desiatich minút. Plne nám vyhovovalo, že sme tak vysoko v horách. Bolo tu síce chladno, ale našťastie nevnímali nízke teploty tak intenzívne ako ľudia, ale ani tak, samozrejme, ako my. Alice brala obchody útokom, ako neustále nakupovala niečo nové. Dievčatká sa v tomto nezaprú. Boli to dve parádnice a tak dokázali spomaliť aspoň pred zrkadlom, keď si obdivovali nové šatočky od tety Alice.

Obe už vyzerali na asi trojročné deti. Teda skôr, ako trojročné princezné z rozprávky. Ich telá nemali ten detský, zavalitý tvar. Boli štíhle a jedným slovom, bezchybné. Obom padali vlásky na plecia v štedrých lokniach, akurát Renée mala približne dva odtiene svetlejšie vlásky. To bol jediný rozdiel, medzi nimi a vďaka tomuto sa konečne strýko Jasper a Emmett naučili, ktorá je ktorá. Za ten čas sa u nás v rodine rozšírilo súhrnné pomenovanie na tie dve jašteričky. Nekričali sme na nich Renée a Esme, ale súhrnne Renesmee. Aj tak vždy prišli obe, aj keby ste volali len na jednu.

Dlho sme zvažovali, kedy by bolo vhodné vziať ich na lov. Obe sa toho domáhali. Len čo znova niečo podrástli, rozhodli sme sa to vyskúšať. Najprv len dlhšie prechádzky. Prebehli sme sa s nimi, aj keď väčšinou sa nedokázali zhodnúť na tom, ktorá pôjde s kým, a tak to končilo tak, že ich Edward niesol obe. Čo k tomu povedať? Oteckove slečny. Edward bol proste úžasný a vedeli to aj naše zlatíčka.

Prišiel deň, keď sme sa rozhodli vziať ich na lov. Bola to veľká udalosť. Emmett zase šaškoval a oslavoval to, ako keby išli na prvé rande. Jasper im zase dával rady ako typický vojenský stratég. „Nahrbíš sa a napadneš zviera z pravého krídla,“ vykladal tým dvom a tie prikyvovali, až im tie nádherné lokne nadskakovali na chrbátikoch. V mysliach si však z neho robili dobrý deň a nezabudli tie vtipné obrazy poslať aj mne a Edwardovi.

„Dobre. Poďme už,“ povedali naraz a Jasper sklapol.

„Nikto si tu neváži moje rady,“ povedal ublížene a ohrnul peru. Vtedy ho Renée pohladila po líci a usmiala sa. Jasper išiel, ako vždy, do kolien. Boli proste neodolateľné a uvedomovali si, ako na nich reaguje okolie.

„Tak sa bežte obliecť a ideme!“ zavelil Edward. Postavila som sa a išla k dverám.

„Viem, že im nič nehrozí a že ideme s nimi a to všetko okolo, no aj tak sa bojím,“ pípla som.

„Ja si vás všetky tri postrážim. Neboj sa. Obehnem stádo a naženiem vám ich. Nebude to vôbec náročné a ak by im to nešlo, tak im niečo ulovíme my a nabudúce to pôjde lepšie.“ Pohladil ma a nahol sa pre bozk. Postavila som sa na špičky a jemne sa otrela o jeho pery. Naše princezné v tú chvíľu stáli pri nás a nebolo nič vtipnejšie, než to, že sa bozkávame.

„Poďme už,“ šepla Esme nedočkavo. Renée sa na ňu zadívala a Edward rázne pokrútil hlavou.

„To teda nie! Vzdialite sa len na sekundu a je po love. Obe pôjdete kľačať do kúta!“ preniesol tvrdo a ja som zodvihla obočie.

„Čo vymysleli?“ opýtala som sa.

„Nič,“ šepli naše dcérky dvojhlasne. Dala som si ruky v bok a pozrela na svojho manžela.

„Tým dvom príšerkám napadlo...“ Chcel mi to vyklopiť.

„Žalobaba, žalobaba, žalobaba...“ začali po ňom kričať. Edward sa napriamil.

„Kto je tu žalobaba?“ opýtal sa piskľavo a v tú chvíľu po oboch vyštartoval. Dal im, samozrejme, náskok a oni vybehli s krikom pred dom a rozbehli sa každá iným smerom. Zmizli za stromami. Edward sa rozbehol za Esme. Renée medzitým obehla dom a dostala sa mu za chrbát. Esme prudko zastavila, nahrbila sa a zaútočila. V tú istú sekundu zaútočila Renée zozadu a Edward skončil na zemi. Renée výhražne zavrčala priamo do jeho tváre.

„To je teda technika,“ šepol vedľa mňa obdivne Jasper a ja som mu musela dať za pravdu. Prešla som k tej hromádke na zemi, kde ich už obe Edward šteklil.

„Tak, myslím, že tu dve princezné skolili draka.“ Hlasno som sa zasmiala.

„Dostali ma,“ povedal Edward. Zohla som sa a podala mu ruku.

„Ideme už na ten lov?“ opýtala sa Esme nedočkavo.

„Na čo? Veď ste si ulovili upíra,“ povedala som uvoľnene.

„Ten nám nechutí,“ preniesla vážne Renée. Aby sa ho predsa len nerozhodli ochutnať, zbehli sme trocha nižšie do pásma lesov. Okamžite sme zacítili stádo, ale čakali sme, či ho ucítia aj ony. Zastali sme. Dievčatá sa postavili pred nás a chytili sa za ruky. Bolo to fascinujúce. Samozrejme, všetci chceli ísť na lov s nami, ale ak by sa do lesa nahrnulo niekoľko upírov naraz, nebolo by čo loviť. Ušlo by všetko živé z okruhu niekoľkých kilometrov.

Chytila som za ruku Edwarda a v mysli som sa ho spýtala, o čom hovoria. Pokrčil ramenami.

„Môžeme?“ opýtala sa Renée tým najtichším šeptom.

„Áno,“ šepol Edward. Stádo bolo asi sedemsto metrov pred nami. Renée sa pustila na východ a Esme na západ. Mala som nutkanie sa za nimi rozbehnúť, no Edward ma pritiahol za ruku späť k sebe a pousmial sa.

„Poznajú dokonalo svoje schopnosti. Ja som bol generálka. Teraz lovia naostro,“ šepol a sledovali sme ich počínanie. Esme sa dostala za stádo. To ju pochopiteľne ucítilo a zvieratá trocha spanikárili. Rozbehli sa priamo oproti Renée. Doslova dostali zvieratá medzi seba na lúke. Bolo to fascinujúce a zvláštne nebezpečné. Vidieť ich takto dokonalo zohrané pri niečom takom, by v človeku vyvolalo šok a strach, no vo mne nepredstaviteľnú hrdosť.

„Vybrali si spoločnú korisť,“ komentoval to Edward.

„Ktorú?“ opýtala som sa a napäto sledovala situáciu.

„Najväčšieho samca.“ Edward pokrútil hlavou a nahrbil sa, ak by bolo nutné zasiahnuť. Esme sa prikrčila a vyskočila do vzduchu. V tú istú chvíľu zaútočila aj Renée. Dostali na lopatky upíra, taký jeleň pre nich nie je problémom. Strhli ho na zem. Vtedy Edward prudko vyštartoval vpred a v sekunde stál nad hlavou zvieraťa a zlomil mu väz. Dievčatá nečakali ani chvíľu. Edward uskočil a obe sa zahryzli z dvoch strán do tepny zvieraťa. Pomalým krokom sa ku mne môj manžel vrátil.

„Čo sa stalo?“ opýtala som sa rozrušene.

„Bella, sú to dievčatká. Netušili, ako ho zabiť a ja som nechcel, aby ho uhryzli zaživa. Mohol by sa brániť a kopať.“ Keď som sa dívala na ten dokonalý súlad, úplne som vytesnila fakt, že majú len pár mesiacov a aj keď sú ich inštinkty nepredstaviteľné, stále nie sú tak silné, ako tie naše.

Po chvíli boli so zvieraťom hotové. V každom prípade im to išlo lepšie než mne, lebo ja som sa pri prvom love celá zašpinila a dotrhala a tie dve boli akurát trocha ufúľané. Pozreli sa na seba a zase o niečom diskutovali. Potom sa Renée obrátila na nás.

„Všetci vždy hovoríte, že po jedle treba upratať,“ povedala rázne.

„Áno. Treba upratať,“ šepla som.

„Do umývačky sa nezmestí,“ pípla Esme. Edward sa zastavil a pozrel na tie dve a potom sa rozosmial.

„Môžete ho zahrabať, alebo zobrať trocha vyššie, kde sa o neho postarajú vlci.“ Tie dve na seba kývli, chytili jeleňa za parohy a ťahali ho za sebou smerom do strmého kopca.

„Postarám sa o to,“ povedal Edward. Chytil zviera a už ho nebolo. Dievčatá ku mne pribehli a chytili ma za ruky. Krokom sme zišli na čistinku a odtiaľ sme zbehli ešte trocha nižšie. Chcela som im ukázať vodopád, a tak som si jednu prehodila na chrbát a druhú do náručia. Rozbehla som sa a o chvíľu sme stáli pri vodopáde. Obe nadšene obiehali jazierko, ktoré tečúca voda vyhĺbila priamo do skalnatého podložia.

Renée vbehla do lesa a Esme začala do vody hádzať kamienky a nadšene sa smiala. Vtedy som zneistela. Na okolo bolo ticho. Samozrejme, že všetko živé stíchlo, keďže bol v lese upír, ale ticho bolo aj oveľa ďalej. Napriamila som sa a počúvala. V mysli som sa presviedčala, že je to určite Edward a chce nás naľakať, ale po chvíli som zreteľne počula pohyb minimálne dvoch upírov. Behom sekundy som ich aj zacítila. Prudko som zodvihla pohľad. Na skale, v mieste kde vyvieral vodopád a padal k zemi, stáli traja upíri. Jeden muž mal tmavšiu pleť a ten druhý bol vysoký blondín. Žena mala bujnú ryšavú hrivu. Vybehla som a prudko schmatla Esme okolo ramien a schovala ju za seba. V tom momente pri nás zastal Edward a hlasno zavrčal.

„Choďte domov!“ povedal tvrdo a behom sekundy bol na skale. Mne sa zovrel hrudník. V panike som schmatla Esme a vbehla do lesa. Prehodila som si ju na chrbát a schmatla za behu Renée. Obe si tisli hlávky ku mne a ticho vzlykali. Dobehla som vydesene domov. Okamžite ku mne priskočil Jasper s Emmettom.

„Narazili sme na troch upírov. Edward sa pustil za nimi. Videli mňa a Esme,“ hovorila som rýchlo. Obaja vybehli z domu. Carlisle chcel rýchlo vziať Renée z môjho objatia, no držala sa ma ako kliešť.

„Kde je ocko?“ zaplakala Esme na mojom chrbte.

„Nič sa nedeje, všetko je v poriadku. Ocko sa len išiel pozhovárať s tými nomádmi,“ šepla som naoko pokojne a sadla si na pohovku. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 35. kapitola:

 1 2 3 4 5   Další »
30.09.2012 [23:35]

BadLovelyLucyNádhera. Strašně se mi líbilo jak jsi popsala to jejich miminkovství, a to jak si je davali do postele Emoticon úžasný. Edward jako táta je úžasná představa. A ty dvě potvůrky? Jsou to pěkný divoženky Emoticon a ten konec je pěkne napínavý! Doufám, že to moc nomádi nezkomplikují. Emoticon

42. Wera
20.09.2012 [21:14]

Wera Emoticon Emoticon

41. Any12
20.07.2012 [0:51]

Any12Ajej, tuším, že to nebude jen tak. To se beztak donese až k Arovi, a začne pořádné napětí... Emoticon Líbí se mi sehranost těch dvou, mám takové tušení, že to bude mít významnou úlohu v dalším dění, tak uvidíme, jestli se pletu nebo ne... Emoticon
Pokračování zítra, začínají se mi rozmazávat čočky, takže kvalita čtení stojí za houbelec...
Jinak kapitola samozřejmě krásná. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

17.07.2012 [16:02]

MaryAngeltento koniec sa mi ale vobec, ale vobec nepacil Emoticon Emoticon Emoticon moje neoblubene trio zo zatmenia na scene a ja tusim nejaku vaznu komplikaciu - dufam, ze sa nedostanu pred Ara a vsetko mu nevykvakaju - to by sme ale take stastie nemohli mat Emoticon Emoticon Emoticon , dufam, ze sa Edwardovi nic nestane, ked isiel proti presile ... kapitola bola samozrejme uzasna, ale uprimne povedane, dalsej kapitoly sa normalne bojim ... ale vsak co by to bolo, bez napinavych zvratov Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

17.07.2012 [3:06]

SemiskaKapitola krásná, povedená. Naše rodinka poprvé na společném lovu. A ti nomádi se mi nelíbí, snad neudělají nějakou paseku. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

16.07.2012 [21:35]

SummerLili Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

37. wera
12.07.2012 [20:55]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

36. Sanasami
11.07.2012 [12:40]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

35. ---Veronika---
10.07.2012 [14:53]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10.07.2012 [14:45]

KristinaCullenpecka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2 3 4 5   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!