Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » My to zvládneme, Renesmee! - 14. kapitola

11.02.2013 (09:30) • van • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1150×

„Ja tam bývať nebudem!" začala mi opäť a dúfam, že nemusím zvýrazňovať slovíčko opäť, hovoriť Alice. Túto vetu som od nej počula minimálne pätnásťkrát, potom som to prestala počítať.

Jasper sa na nás celý čas pozeral úplne zmätene, lebo nevedel, o čo sa jedná. Vždy, keď som mu to išla vysvetliť, tak sa ozvala Alice s jej práve asi najobľúbenejšou vetou. Už som to však nevydržala a vybuchla som... Asi som naozaj náladová.

„Na čo ste tu vôbec prišli?! Je mi jedno, kde som, či bývam niekde v luxusnom dome alebo v nejakej odpornej diere. Ide tu o to, aby bolo moje bábo v poriadku a ostatní ľudia v okolí tiež! Nechcem riskovať. A mimochodom, nikto vás tu nedrží, tak ak chcete, môžete ísť. Ja vám to za zle mať nebudem, aj tak by to nebolo prvýkrát, čo by ste ma opustili," povedala som jej a cítila som, že sa od toľkej zlosti až červenám. To už zasiahol aj Jasper.

„Všetci sa upokojíme," začal Jasper a poslal na nás vlnu pokoja. Ale až tak to nepomohlo.

„Nemusí nás predsa počuť celý hotel!" Alice už išla protestovať a on jej našťastie začal dohovárať. No pritom komicky destikulovali, takže to nemá až taký veľký účinok, ako som si myslela. Skoro som zabudla na to, že sme sa hádali takmer na celý hotel alebo skôr penzión, kde sme išli hneď z tej kaviarne.

Penzión bol malý a vcelku lacný, čo sa vôbec nepozdávalo tej elfke, no našťastie Jazz ju prehovoril, že je to vraj len na krátku chvíľu a len tak mimochodom prehodil, že aj najluxusnejší. A to len kvôli tomu, že jediný poskytuje prístrešok pre turistov, ktorí sem prídu len ojedinele. Nakoniec povolila. Cítila som sa trápne, keď sme mali ísť platiť, lebo z peňazí, čo som si zobrala na cestu, mi zostalo o trochu, no o dosť, menej. Proti mojim protestom to Jasper všetko potiahol. Z myšlienok ma vytrhal až jeho naštvaný hlas:

„Keďže sme sa všetci ako-tak upokojili, tak dúfam, že niekto mi už konečne vysvetlí, čo sa tu deje!" Pri pohľade na jeho manželku mi bolo jasné, kto bude hovoriť. Samozrejme, že ja!

„No, ako začať... Nikto z nás nevie, ako sa bude všetko vyvíjať, lebo moja schopnosť sa teraz znásobila a Alice už nemôže vidieť moju a teraz aj vašu budúcnosť, lebo tá je blízko spätá s tou mojou. Renesmee..."

„To je čo za meno?! Nepreháňaš už trocha?"

„Ani nie. Je to kombinácia mien jej babičiek: Esme a Renée, ktoré pravdepodobne nikdy neuvidí," povedala som jej celkom jasne a chladným hlasom. To meno je trocha nezvyčajné, ale tým je prekrásne. A aspoň niečo bude mať s nimi spoločné.

„Odkiaľ vieš, že to bude dievčatko a nie chlapček?"

„Materský cit," odvetila som stručne. Našťastie Alice už sklapla. Potom sa jej milovaný manžel vyžadoval pokračovania. Rýchlo som mu vysvetlila, že by bolo lepšie bývať v niečom, čo by sa podobalo na niečo ako dom s dreva, aby sme mohli rýchlo odísť bez toho, aby sme zanechali nejaké dôkazy o tom, že sme tam boli. Pričom neviem ako rýchlo bude Renesmee rásť a či nebude z väčšej časti upír, po Edwa... Jej ocovi. 

„... A všetci traja vieme, že ak by som prežila pôrod, tak len ako upír," povedala som im. A tak som skončila toto dlhé vysvetľovanie. Vtedy som sa zamyslela nad tým čo bude, keď sa zo mňa stane právoplatný, po krvi túžiaci upír. Možno budem nebezpečná pre svoju dcérku a okolie.

„Čo ťa trápi?" opýtal sa ma opatrne Jasper. Jasne, Alicina schopnosť na mňa neplatí, ale Jazzova áno. Nakoniec som ich oboznámila so svojimi obavami. Malá elfka upírskou rýchlosťou prišla ku mne a objala ma. Nechala som sa a až vtedy mi došlo, že mi veľmi chýbala. Jej šialenosť, vôňa, objatie a optimizmus. Možno som si to nechcela priznať, ale bola som vďačná, že ich mám pri sebe.

„Ja som už o tom rozmýšľal, keď mi o tom povedala Alice a myslím si, že ťa jeho," začal Jazz, ale rýchle sa pri mojom pohľade opravil,„teda jej krv priťahovať nebude, lebo bude zmiešaná s upírskou arómou, keďže jej otec je upír a stále tu ostáva ten materinský cit." 

Keď si všimol, že už idem protestovať, tak doplnil:

„A ak by sa nestalo, čo som povedal, tak ťa pri najhoršom zastavíme a odvlečieme preč, dobre?" Už mi nič nenapadalo, a tak som prikývla.

„Budeme s tebou, navždy. Nie kvôli tomu, že sme ti to sľúbili, ale preto, lebo nám na tebe záleží, dobre?" opýtala sa ma Alice a usmiala sa na mňa. Asi po prvýkrát po tej dlhej dobe som sa skutočne, zo srdca usmiala a nechala sa stiahnuť do jej srdcervúceho objatia, kde sme sa začali obe smiať ako bláznivé. Ako veľmi mi chýbala. Jazz sa na nás šťastne usmieval, lebo cítil našu lásku a radosť.

„A máš pravdu," povedala len tak akoby mimochodom. Ja som však nechápala, zatiaľ, čo Jazz sa začal smiať. Nakoniec mi to Alice vysvetlila, že to s tým prístreškom a ja som sa pridala k Jasperovi.

„Ale len pod jednou podmienkou," začala Alice, mohla som si myslieť, „že ten drevený dom bude postavený podľa mojich predstáv." Ja som iba prikývla. Mne to bolo jedno. Hlavne ma prekvapila, že s tým domom to myslí vážne. Ja som to tým presne nemyslela. Mala som na mysli dom, kde by bolo aj moderné vybavenie. Ale nie, ona chce mať všetko z dreva, aby to malo svoje čaro... Hej, ale ja budem to chúďa, ktoré ich bude musieť počúvať, len ak by... Potom sa však na mňa Al pozrela ako na blázna. 

„Moja láska má už s týmto problém, lebo vie, čo ho čaká. A určite nebude chcieť stavať nejaký zvyšný dom. A vieš koľkokrát budeme odchádzať, takže by to bolo zbytočné. A to... No a tá myšlienka je iba dočasná... Konkrétne do pôrodu, čo bude o dva mesiace, pričom musíme hľadať nejaké miesto, kde môžeme žiť v ústraní," povedala mi Alice celkom vážne. Ja som ostala sedieť ako obarená.

„Odkiaľ vieš, čo som sa chystala povedať, keď vraj moju budúcnosť nevidíš?" Toto ma naozaj zaujímalo a všimla som si v jej očiach tiež časť prekvapenia. Ona to už berie ako samozrejmosť po toľkých rokoch. Zrazu sa ozval Jasper.

„Aj na to mám teóriu..." To ma zaujalo, pretože ich teórie boli väčšinou správne.

„Akú?"

„Nechcel som ti to povedať, ale... Niekedy necítim tvoje pocity. Myslím si, že keď teraz čakáš dieťa s upírom, tak aj ty patríš medzi niečo ako upíra. A aj tvoje obrysy sa zmenili, nie kvôli tomu, že si tehotná a si aj belšia, tak je tvoj štít silnejší, ale niekedy slabne, hlavne keď ti je zle. Vtedy môžem cítiť tvoje pocity a Alice budúcnosť." 

Autor: van (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek My to zvládneme, Renesmee! - 14. kapitola: