Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj tieň - 2. kapitola

vecicka7

Téma mesiaca január

Kapitoly zimy (0) Každodenné maličkosti (7) Predsavzatia (1) Krv na snehu (12) Socha z ľadu (0)

Celkem hlasů: 20


Môj tieň - 2. kapitolaTak a konečne je tu druhá kapitola mojej poviedky. Tentoraz je tu Bellin pohľad. Koho spozná na hodine? Ako bude prebiehať prvé stretnutie Edwarda a Bells? EvicQaCullen :)

2. kapitola

Bella:

A je to tu. Nový deň, nová škola. Ďalšie malé, večne mokré mestečko. Forks. Nadvihla som hlavu z vankúša a porozhliadla sa po mojej novej izbe. Vyskočila som z postele a otvorila dvere do šatníka, vybrala som si oblečenie pre môj prvý deň v škole, položila som ho na posteľ a išla do kúpeľne.

Pôvodne som mala v pláne iba rýchlu sprchu, no keď sa teplá voda dotkla mojej pokožky, nemohla som odtiaľ len tak odísť. Vyliezla som po viac ako dvadsiatich minútach. Ešteže som vstala tak skoro. Obliekla som si čiernu bielizeň, čierne, úzke nohavice, biely top, bundu a topánky na vysokom opätku. Do ruky som vzala kabelku a išla som do garáže. Nasadla som do auta a vyšla na cestu. Posledný pohľad na môj nový dom.

Na školské parkovisko som prišla medzi poslednými. Ako som si stihla všimnúť, moje auto tu bude dosť vytŕčať. Boli tu samé haraburdy, ktoré sa pomaly rozpadávali, až na jedno Volvo a červený kabriolet. Tie tu, podobne ako môj milovaný Jaguár, priam bili do očí. Dovolila som si posledný hlboký nádych, otvorila dvere a vystúpila.

Samozrejme sa celý pohyb pred školou zastavil. Porozhliadla som sa po okolí. Všetci na mňa čumeli a ústa mali dokorán. S tichučkým povzdychom som zamierila do kancelárie. Keď som otvorila dvere, udrela ma do nosa vôňa sekretárky v strednom veku. Blond vlasy mala stiahnuté do prísneho drdolu a na sebe oblečenie ako z minulého storočia. Keď ku mne konečne zdvihla pohľad, počula som, ako zalapala po dychu a srdce sa jej rozbúchalo šialeným tempom. No čo. To s ľuďmi môj vzhľad robí. Ja za to nemôžem, ale využívam to.

„Dobrý deň," povedala hneď ako sa spamätala. Ako vám môžem pomôcť?"

Zdravím, moje meno je Isabella Marie Pierce Swan. Chcela by som s vami hovoriť o mojom nástupe na školu."

Áno, samozrejme, slečna Swanová. A do ktorého ročníka by ste chcela nastúpiť?"

Do druhého, ak by sa dalo."

Vydržte, pozriem sa... á máme tu voľné posledné miesto. Máte šťastie. Teraz vám dám nejaké papiere, ktoré musíte vyplniť a potom sa dohodneme na rozvrhu. Áno?" podávala mi niekoľko papierov, a ukázala na pult, kde si to môžem všetko vyplniť.

Samozrejme, vďaka."

Z kabelky som si vytiahla pero a pustila som sa do toho. Sekretárka ma poočku sledovala a tak som nemohla použiť svoju plnú rýchlosť. Takto mi to trvalo takmer desať minút. Vstala som a papiere jej podala. Ona si ich zbežne prezrela, pozrela na mňa a povedala mi:

Prepáčte, slečna Swanová, ale vo vašich záznamoch mi niečo nesedí, nie sú kompletné."

Dokelu! Ako mi to mohlo uniknúť?! No nič, mám iba jednu možnosť. A to som dúfala, že to robiť nebudem musieť.

Pozrela som sa jej priamo do očí a vnukla som jej myšlienku:

Určite to tam je. Lepšie sa pozri. Nemám pravdu?

Ešte raz si to prezrela a potom sa usmiala.

Moja chyba, je mi to ľúto. Dnes som nejaká nevšímavá. Tak v tom prípade tu máte rozvrh, ak by vám niečo nevyhovovalo, príďte za mnou. Tento papier dajte podpísať každému učiteľovi a na konci vyučovania mi ho vráťte. A tento dajte doma podpísať rodičom a prineste mi ho zajtra. Vítam vás na tejto škole a prajem vám príjemný deň."

Vďaka, aj vám." A ponáhľala som sa na hodinu. Ešte mám do konca dvadsať minút. Našla som triedu číslo stotri, zaklopala som a vošla.

V tom momente celá trieda stíchla. Pohľad mi padol na šedivejúceho matikára s pivným pupkom, ktorý po mne hádzal nahnevané pohľady a zároveň ma vyzliekal očami - chlípnik jeden. Podišla som k nemu a podala mu papier.

Dobrý deň. Moje meno je Isabella Marie Pierce Swan a oddnes som tu nová študentka."

Pán Banner, ako som zistila, sa pozrel do papiera, podpísal ho a vrátil mi ho. Už som spravila krok smerom k laviciam, no môj plán ako sa vyhnúť krížovému výsluchu mi prekazil učiteľ.

Slečna Swanová. Čo keby ste nám o sebe niečo povedali?"

Dosť nahlas som si povzdychla, tak aby to počul, a spustila som svoju vopred pripravenú reč.

Volám sa Isabella Marie Pierce Swan, ale všetci ma volajú Bella. Narodila som sa v Detroite a tam som doteraz aj žila. Potom čo mi umrel otec som sa sem presťahovala. Mama sa zostala starať o náš obchod, a ja som sa rozhodla, že chcem zmenu, tak som sa ocitla tu."

Celá trieda ma fascinovane pozorovala. Pozrela som na učiteľa, ten kývol hlavou smerom k laviciam a ja som sa vybrala sadnúť si. Mala som na výber medzi troma chalanmi, ktorí ma chceli iba dostať do postele, a jedným obrovským svalovcom, ktorý bol milý a zábavný už na prvý pohľad. Mal čierne, kučeravé vlasy ostrihané nakrátko. Sadla som si k nemu, vytiahla knihy a on sa na mňa obrátil s úsmevom cez celú tvár.

Ahoj. Volám sa Emmett Cullen. Chceš si na obede sadnúť ku mne a mojej rodine?" pýtal sa s nádejou v očiach. Bol mi hneď sympatický. Niečo ma k nemu priam ťahalo. Ale zároveň sa mi spustil môj alarm v hlave a hlásal nebezpečenstvo. A to som si hovorila, že sa budem ostatným ľuďom vyhýbať. Tomu jeho pohľadu sa však nedalo odolať .

Pokrčila som plecami na znak ľahostajnosti a odvetila: Ak chceš. Mne to nevadí." No v mojom vnútri som sa radovala. Neviem prečo, ale v jeho prítomnosti som sa cítila tak dobre, ako už veľmi dlho nie. Celú hodinu sme sa rozprávali, učiteľ si nás, našťastie, nevšimol. Ako som tušila, Emmett bol komik. Rozprával mi o každom svojom súrodencovi, o tom, čo im už vyviedol a na čo sa ešte len chystá. Ponúkla som mu pomoc a on ju nadšene prijal.

Keď zazvonilo, ponúkol sa, že ma odprevadí na ďalšiu hodinu. Trigonometria. Fuj! Nejako to vydržím. Bohužiaľ, Emmett mal hodinu v inej triede, a tak som to musela podstúpiť celé sama. Podala som papier vyučujúcemu, povedala som pár klamstiev o sebe a šla si sadnúť. Takto to pokračovalo celý deň. Stále ma prenasledoval šepot. Keď zazvonilo na obed, vyšla som z triedy a vonku na mňa čakal Emmett.

Bella!" vykríkol, rozbehol sa ku mne, schytil ma do náručia a začal sa som mnou točiť.

Emmett! Prestaň!" hovorila som mu naliehavo a on ma, našťastie, dal nohami na zem.

No poď!"

Už idem, Emmett, upokoj sa."

Keď mi galantne otvoril dvere do jedálne, hovor automaticky zmĺkol a každý uprel svoj pohľad na mňa. Ešteže nemám vo zvyku sa červenať, inak by som bola červená až po zadok.

Emmett zdvihol hlavu a so svojím, ako som si všimla, nikdy nemiznúcim úsmevom, zamieril k jednému stolu a vliekol ma za sebou.

Poriadne som si jeho súrodencov prehliadla. Vľavo sedelo maličké dievča s čiernymi, nakrátko ostrihanými vlasmi trčiacimi do všetkých strán a ešte drobnejšou, ale nádhernou tvárou. Alice. Objímal ju chlapec, o trochu menej svalnatý ako Emmett, s vlasmi medovej farby. Jasper. Ďalej bolo nádherné dievča s postavou topmodelky a jej vlasy vyzerali ako tekuté zlato, splývajúce v jemných vlnách až pod lopatky. Rosalie. Emmettova Rose. 

A vtom mi padol pohľad na posledného človeka sediaceho pri tom stole a ja som nemohla uveriť svojím očiam. Tento chlapec bol ten najkrajší akého som kedy videla. Vlasy bronzovej farby mal upravené do elegantného 'rozcuchu' a tvár krajšiu ako grécki bohovia. Pleť biela ako krieda. Jeho jasné oči farby karamelu žiarili. Keď som sa do nich pozrela, cítila som, akoby som padala do obrovskej hĺbky a nemohla som sa dostať na hladinu. Edward.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Môj tieň - 2. kapitola:

 1
2. LuMo12
17.08.2011 [16:31]

Veľmi podarené. Dúfam, že pokračovanie bude skôr. Stojí to za to. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Bára
16.08.2011 [12:44]

Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!