Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 4. kapitola

23.08.2010 (07:30) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1055×

Znovu som si spomenul na tie chvíle a vtedy som nedokázal sa zahryznúť do jej tepny, aj keď ma tak lákala. Pomaly som sa vzdialil od jej krku a pozrel sa jej do očí. Nebol v nich strach. Bola v nich úľava, aj keď som nechápal prečo. Väčšina ľudí sa bojí, keď ich ide niekto zabiť, a keď je to ešte aj upír. Vtedy som pochyboval v jej normálny rozum. Chytil som ju za tvár. Jej pokožka ma mierne popálila.
„Jessica,“ vzdychol som a čakal, že ma spozná a bude rada, ale ona sa iba na mňa pozrela a povedala.
„Emmett?“ Do očí sa jej nahrnuli slzy. „Čo sa ti stalo?“ spýtala sa ma a ja som jej nechcel povedať pravdu, lebo znamenalo jej stratu a to som nechcel. Chcel som byť s ňou. Chcel som ju držať v náručí, aj keby ma jej koža pália.

Zavrel som oči a skrčil čelo, ale napokon jej odpovedal.

„Ja. Bude to znieť hlúpo, ale je to pravda. Ja som upír,“ povedal som a  pozrel sa na ňu. Cítil som ešte šancu,  no keď som zbadal jej smutnú tvár, pochopil som, že to nebude také ľahké.

„Upír? Emmett, vidím ti na tvári, že to všetko chceš zmeniť, ale ako odo mňa môžeš chcieť, aby som na toto zabudla? A k tomu, kto je Rosalie?“ povedala a pomaly vstala. Pozrela na mňa cez závoj sĺz a odišla z tade.

Počul som, ako prišla domov a tresla niečím do skrine, asi rukou lebo potom nasledovalo nadávanie a ďalší plač. Sedel som pri tom strome asi 2 hodiny a rozmýšľal nad ňou. Potom som išiel domov.

Keď som vošiel, všetci iba sedeli a pozerali do televízie, iba Esme zaregistrovala môj príchod. Prehliadol som jej pýtavý pohľad a odišiel do svojej izby a ľahol si na pohodlnú sedačku. Edward vošiel do mojej izby a začal sa smiať.
„Si si naozaj myslel, že sa ti hodí okolo krku?“ povedal priduseným hlasom Edward a stále sa smial.

„Ale ako to, že Bella to brala normálne?“ spýtal som sa nechápavo.

„Pretože ja som nevyskočil na Bellu a nechcel ju zabiť,“ povedal a neustále sa chichúňal.

„Edward. Ako som na ňu mohol zabudnúť?“ povedal som znechutený sám zo seba. Asi si neviete predstaviť, aký to musel byť pocit. Niečo vám chýba, ale neviete čo.

Edwardovi sa z tváre stratil úsmev a s povzdychom mi odpovedal.

„Emmett, to netuším,“ povedal a odišiel.

Pohľad Jessica:
Boli dve hodiny ráno a ja som sa vôbec nevyspala. Stále som sa prevracala a rozmýšľala.

Zaspala som až o piatej ráno a aj to sa divím. Potom som si trochu pospala, ale zobudila som sa na strašnú nočnú moru.

Bol v nej Emmett, zabíjali ho a ja som mu nemohla pomôcť. Držala som ho v náručí a po rukách mi stekala jeho krv.

Radšej som sa tohto sna striasla a začala si nosiť veci do izby. Keď som najprv vošla do svojej novo namaľovanej izby, zistila som, že všetky skrine a posteľ už v nej sú. Myslela som, že mi šibe, ale bola to pravda. Zistila som to po 10 minútach pozerania sa na tú izbu.

Tento dom a jeho okolie sa mi dnes zdali až príliš tiché. To tu Cullenovci už vyvraždili celý les?

Nechápavo som išla do rodičovskej spálne a zistila som, že nie sú doma. Bolo to čudné čím ďalej, tým viac. Zišla som dole do kuchyne a na chladničke som našla lístoček. Bolo na ňom:

„Miláčik, išli sme na týždeň preč. Veľmi nás to mrzí, ale museli sme. Auto sme ti nechali. Zobrali sme si ockove, z firmy. V skrinke máš peniaze, choď si niečo kúpiť. Nezabi sa nám, prosím.“

Neveriacky som sa pozerala na papierik. Oni si len tak zmiznú? A to mi hovorí až teraz, aby som sa nezabila, keď na mňa vyskočil upír a ja som sa nebránila? Moja mama je fakt skorá. Ale má to aj svetlé stránky. Celý týždeň mám dom pre seba.

Pozrela som sa do chladničky, aj keď som vedela, že v nej nič nebude, lebo rodičia sú preč a ja som nebola v obchode.

Otvorila som dvere a zbadala som čerstvé mlieko a cereálie. Na mlieku bol zas prilepený lístok. Keď som si pozrela od koho je, stratila som dych. Ako sa sem dostal? Veď som zamkla. Na lístku bolo: „Dúfam, že ti bude chutiť. Uvidíme sa v škole. Emmett.“ Prečítala som si to najmenej 10 krát. Bolo to tam. On tu bol. Bol v našom dome.

Ale aspoň sa najem, keď bol taký milý a vkradol sa nám do domu.

Jedla som pomaly, mala som čas. Popri jedení som stíhala všetko. Pozerať televízor, čítať noviny a pritom nestratiť pojem o obsahu novín a filmu.

Keď som dojedla, vypla som televízor a išla hore. Dnes malo byť zamračené, ale celkom teplo. Zase som si dala sukňu a k tomu biele tričko. Vytiahla som si kabelku, ktorú som nosila do školy. Jeden nepotrebný zošit. Fajn, bude sa dobre vynímať na zemi. Hodila som ho na zem a vzala si tašku na dolné poschodie. Sadla som si na sedačku a znovu si zapla televízor.

Pozerala som sa na ňu asi hodinu a potom som zistila, že by som prakticky mohla prísť neskoro do školy. Scenár sa opakoval. Schmatla som tašku, obula si prvé topánky, schmatla kľúče od auta a uháňala som do školy. Stihla som to. Na parkovisku stáli starí známi od stolu na obede. Prišla som k Jessice a podarovala jej jedno veľké objatie a potom aj Mikovi. Ale nebojte sa, bolo to len a len priateľské objatie.

„Ty kokos. Pozri sa, ako na teba Emmett Cullen pozerá. Asi ťa chce zbaliť,“ povedala a ja som sa obzrela. Emmett prichádzal na veľkom džípe v obtiahnutom tričku a pozeral sa na mňa. Otočila som sa naspäť k Jessice a usmiala sa na ňu.

„Nabudúce aspoň netrep,“ povedala som a s rehotom sme išli do školy. Cez hodinu som sedela s Mikom a celkom dobre sa s ním smialo. Zozadu som cítila pohľad Edwarda. Bella sa pri ňom túto hodinu asi veľmi nudila.

„Tak, milí žiaci, začína sa vám akademický týždeň, dobre sa učte na maturity a veľa šťastia,“ povedal učiteľ a celá trieda sa rozišla. Kráčala som sama po chodbe, teda, predieralo sa ňou veľa ľudí, ale žiadny môj známy. Zrazu ku mne prišla Jessica a celá nadšená začala rapotať.

„Jess, nešla by si dnes na do Seattlu? Bude super a chodia tam pekní chalani.“ S úsmevom na mňa pozerala. Zhlboka som sa nadýchla a začala hlasno rozmýšľať.

„Pekní chalani, zábava,“ vravela som pomaly a tvárila sa, že tuho uvažujem, „jasné, už sa teším. Kde a kedy sa stretneme? A kto všetko ide?“ spýtala som sa už aj ja nadšená.

„No, problém bude s autom, ale ide ešte Mike, Ben, Angella a to je všetko. S nimi som dohodnutá, že sa stretneme pred školou o ôsmej večer. Môže byť?“ povedala a ja som sa zamyslela.

„Môžeme ísť mojím autom,“ odpovedala som nadšene a rukou si prehrabla vlasy.

„Ok, poviem všetkým,“ povedala Jessica a odskackala preč. S úsmevom som si povzdychla a chcela som ísť k autu, ale niekto ma chytil za ruku a ťahal preč.

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 4. kapitola: