Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 30. kapitola

Môj stratený macík, Emm - 30. kapitolaČo sa stane po tom, ako Emmett uhryzol Jess? Emmett sa skoro neovládne. Prajem vám pekné čítanie.

Nohy sa mi podlomili a spolu s Emmettom som spadla na zem. Pred očami som mala tmavú hmlu, všetko bolo rozmazané. Ani tá najväčšia bolesť, akú som kedy cítila sa nevyrovnala tomuto. Pomaly ma začalo páliť vnútro môjho tela. Možno to nebola ani tá najväčšia bolesť.

Najviac ma bolelo, že toto je asi môj koniec. Nikdy som nečakala, že ma zabije práve Emmett. Chcela som zomrieť možno aj s guľkou v srdci, ale s pocitom, že som niekoho zachránila. Že niekoho život bude lepší  ako ten môj. Že zažije menej sklamaní a smútku, ako ja.

„Emmett, prestaň,“ zakričal Edward a odstrčil ho odo mňa. Zasiahla ma ešte väčšia bolesť, ako pred tým. Mimovoľne som vykríkla, ale to bol môj posledný čin. Na nič viac som sa nezmohla. Telo mi vysychalo, cítila som sa ako keby mi tri roky nedali nič piť. Celé telo ma pálilo a nevedela som to zastaviť. Nevládala som sa pohnúť, ani na seba nijako upozorniť.

„Je neskoro. Jed je už v jej tele,“ povedal niekto a ja som ho po chvíli spoznala. Carlisle. Ale čo sa deje? Ako neskoro? Pýtala som sa v hlave samej seba a nevedela sa zbaviť nadmerných otázok.

Pohľad Emmett:

Zdvihol som zrak od jej nehybného tela a nechápavo pozrel na Carlisla. Rýchlo som sa odtrhol od steny, do ktorej ma odrazil Edward a pribehol k nim.

„Čože? Ako?“ pýtal som sa Carlisla, ale on na mňa iba smutne pozeral.

„Musíme ju odniesť k nám,“ povedal a ja som na neho nemo pozeral. Čo sa to tu, preboha, deje? Čo som to spravil? Čo ak som ju zabil? Čo ak som ju mojím činom zabil? Čo si počnem bez nej? Nie. To sa nesmie stať.

Priblížil som sa k nej, ale jej vôňa ma ovalila. Rýchlo som sa od nej vzdialil a rukou si prikryl ústa.

„Edward, zober ju,“ povedal som po chvíli a pozeral sa, ako ju dvíha zo zeme. Jej telo bolo také krehké. Rýchlo odbehli a ja som zacítil jej vôňu. Neovládol som sa.

„Emmett, pokoj,“ povedal Jasper a chytil ma za ramená. To zlo však bolo vo mne, nie v mojom zdravom rozume. Zavrčal som a prudko sa rozbehol. „Emmett,“ zreval Jasper a odstrčil ma ku stene. Rýchlo som sa zodvihol, ale on ma chytil pod krkom a pritlačil ku stene.

Jasper bol najsilnejší z celej rodiny, to vedeli všetci a preto som len motal nohami a snažil sa vyslobodiť. Jeho medovo zlaté oči ma pozorovali. Vykríkol som, pretože jej vôňa bola všade okolo.

„Pozri sa na mňa. Emmett. Upokoj sa,“ kričal na mňa Jasper a ja som mu pozrel do očí. Pomaly som cítil, ako tá zlosť a túžba mizne. Sťažka som dýchal a uprene pozoroval jeho oči.

Konečne ma pustil. Jeho ruka po chvíli pustila môj krk a ja som sa zošuchol na zem.

„Čo sa to so mnou deje?“ spýtal som sa bezradne a očami pobehoval po dome.

„Jednoducho si sa neovládol.“

„Čo ak by ste neprišli?“ spýtal som sa a Jasper len pozrel na zem. „Som taký debil. Ako som to mohol urobiť? A to, čo sa stalo potom? Ako som sa neovládol? Bolo to strašné.“

„Poznám to,“ povedal a súhlasne prikývol. Jeho tvár sa začala mračiť. „Čo sa stalo?“ Jasper na mňa pozrel a potom sa zohol a chytil za spánky. Vyskočil som k nemu a chytil ho za ruku.

„Nič, to je v poriadku,“ povedal a postavil sa. Zavrčal som na neho, pretože som vedel, že je to niečo s Jess. Obranne vystrčil ruky pred moje telo. „Dobre. Jess...“ Hneď, ako som počul jej meno som sa rozbehol k domu.

Bežal som k domu a prudko vyrazil dvere, ktoré vypadli z pántov.

„Emmett, ihneď sa vráť a naprav tie dvere,“ zrevala Esme a ja som ju s povzdychom poslúchol. Po chvíli som pribehol do obývačky. Všetci sedeli pred telkou a nudili sa. Nechápavo som rozhodil rukami.

„Sú hore?“ povedala Alice a ja som si nevedel vysvetliť ich postoj. Práve Alice tu mala stepovať a mať nervy. Veď ma skoro zabila, keď zistila, že Jess nebude jej kamarátka.

Vtrhol som do priestrannej izby, v ktorej bol Carlisle a Jess.

„Čo jej je?“ spýtal som sa Carlisla a jeho pohľad mi naznačoval, že to nie je dobré.

„Jej teplota sa znižuje,“ povedal a prikročil ku mne. „Nechám ťa tu s ňou.“ Potľapkal ma po pleci a odišiel. Prestal som dýchať a prikročil k posteli. Sadol som si na malú stoličku. Rukou som jej pohladil vlasy. Keby som mohol plakať, tak možno vyroním aj slzu.

------------------

Tri dni a tri noci. Tak dlho som čakal, kým sa niečo udeje. Myslel som, že už mi nikdy nič nepovie, o nič ma nepoprosí, ale opak sa stal pravdou.

O trochu posunula ruku a ja som to hneď spozoroval. Počas týchto troch dní sa jej teplota stále znižovala, až nakoniec dosiahla teplotu normálneho človeka.

„Jess.“ Vyskočil som a konečne rozhýbal svoje nohy. Chytil som ju za líce. Pomaly otvorila oči. Zažmurkala a nechápavo sa posadila. „Ako sa cítiš?“ Chytila ma za ruku.

„Nič mi nie je,“ povedala a chytila sa za krk. Zbadal som na jej krku malý mesiačik. Stiahla ruku a nahlas prehltla. „Ty, si ma uhryzol?“ Pozrela sa na mňa a ja som sa mlčky prikývol. Bolo také ťažké priznať si chybu. A ešte pred ňou.

„Ak ma už nikdy v živote nechceš vidieť, stačí povedať,“ povedal som a ona mi položila prst na ústa.

„Vieš, že to tak nie je,“ povedala a vyčarila jeden krásny úsmev. „Daruj mi objatie.“ Usmial som sa a silno ju objal.

„Teraz by asi bol najlepšie, keby si sa skúsila premeniť,“ povedal som a odtiahol sa do nej.

„Myslíš, že sa niečo v tom zmenilo?“ spýtala sa smutne a pozrela do mojich tmavých očí.

„Neviem,“ povedal som.

------------------

Celá rodina sme stáli na rozsiahlom dvore a dúfali, že sa to stane. A čo? No predsa, že sa Jess premení. Skúšali sme to už dve hodiny a stále nič.

„Nejde to,“ povzdychla si Jess už hádam po stýkrát.

„Musí,“ povedal som s povzdychom. Jess si povzdychla a keď sa na mňa pozrela, jej oči boli smutné. Takú smutnú som ju ešte nevidel.

„Viem, ako to vyriešime,“ povedala Rose a zahryzla si do pery.

„Rosalie nie,“ skríkol Edward, ale bolo už neskoro. Rose sa v plnej rýchlosti rozbehla k Jess a vrazila jej. Jess hneď začala z nosa tiecť krv a telo sa jej roztriaslo.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 30. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!