Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 1. kapitola

Môj stratený macík, Emm - 1. kapitolaJessica je stále smutná z odchodu svojho macka, Emmeta, no jej rodičia majú iné plány, ako zostať na tomto mieste.

„Jess, sadni si, prosím ťa,“ povedala mi mama a posunula stoličku vedľa nej. Hodila som si tašku na zem a pomalým krokom som si prišla k stoličke  a sadla si. S obavami som sa pozerala raz na otca a raz na mamu.

„Ak je to niečo s Emmetom... “ začala som, ale mama ma prerušila.

„Nie zlatíčko,“ povedala a zhlboka sa nadýchla. Cítila som niečo zlé. Zlú správu. Ale nemôže to byť s Emmetom, lebo to by povedali hneď.

„Vieš, ocko dostal dobré miesto v Seattli a my by sme sa chceli presťahovať do Forks. Už sme kúpili krásny domček blízko lesa. Budeš mať vlastnú izbu,“ povedala mama a dúfajúc, že sa budem tešiť, čakala na odpoveď. No ja som si rukou pretrela oči a pozrela sa na ich dúfajúce tváre. Teraz som mala zmiešané pocity. Nevedela som, či sa mám tešiť alebo nie. Bol by to druhý začiatok, ale aj hľadanie nových kamarátov. Išla by som celkom rada, ale tu som sa narodila, tu som žila celý svoj život. Neviem si predstaviť život bez mojich obľúbených miest, na ktorých uniknem pred realitou. A čo ak sa Emmet vráti a ja tu nebudem? Čo bude potom? Po dlhej chvíli ticha sa ozval otec. Pozrela som sa na neho.

„Vieš, môže to byť nový začiatok. Môžeš zabudnúť na všetko, čo sa stalo,“ povedal otec úplne pokojne. Zabudnúť? Čo si myslí? Že som nejaký stroj, ktorému povie, aby zabudol a on zabudne?

„Myslíš na Emmeta? Nie otec, ďakujem,“ povedala som a odišla do svojej izby. Prudko som za sebou zavrela dvere a ľahla si na posteľ. Nevedela som, či mám plakať, alebo rozmýšľať, aké to tam bude.

Rozmýšľala som asi do polnoci, potom som, ani neviem ako, zaspala. Aspoň už nemusím ísť zajtra do školy. Začína nám akademický týždeň, ale ja namiesto učenia asi strávim čas balením si vecí a sťahovaním sa.

Zobudila som sa asi o desiatej hodine. Pomaly som si odhrnula perinu a vyšla z tepla mojej milovanej postele. Pomaly som zišla do kuchyne. Zobrala som si minerálku a chcela som ísť naspäť do postele, ale mama ma chytila za ruku a zastavila.

„Jessica, ja viem, že je to pre teba teraz ťažké, ale mala by si sa začať baliť na náš odchod do Forks,“ povedala mi mama a ja som sa na ňu otráveným pohľadom pozrela a spýtala sa.

„Kedy odchádzame?“ spýtala som sa a s nezáujmom nadvihla obočie.

„Za dva dni. V sobotu,“ povedala mama súcitne a informačne. Znudene som sa otočila a počas chôdze po schodoch som jej povedala.

„Aj ja som sa mohla rozhodnúť,“ odpovedala som nadurdene a zase zabuchla za sebou dvere do mojej izby.

Pohľad Emmet:

Dnes bude ďalší nudný deň s Carlislom, ktorý mi bude prednášať o upíroch a o zákaze piť ľudskú krv. Ja viem, ja som si vybral život bez ľudskej krvi, ale niektorí ľudia voňajú fakt dobre, tak rád by som na nich vyceril tesáky a zahryzol sa do krvou naplnenej tepny.

Už sa teším na pondelok. Na školu by malo prísť nové dievča. Možno bude viac sexi ako Rose a ja sa zaľúbim. Ale to by musela byť šialená a poriadne sexi. Som poriadne zvedavý.

„Emm!“ skríkol na mňa Carlisle a ja som až nadskočil. Spýtavo som sa na neho pozrel a nasadil psie oči, aby sa na mňa nehneval. Vždy to pomôže.

„Nechápem, ako ťa Rosalie našla. Nevieš sa sústrediť. Emm, ak niekoho v tomto meste zabiješ, alebo napadneš, môžeme sa znovu sťahovať. Sme tu noví,“ povedal mi Carlisle prísne a ja som prikývol, aj keď som ho nejako extra nepočúval. Bola to skôr automatická reakcia. Toto všetko už viem. Nikoho nenapadnúť, nikoho nezabiť. Toto je moje heslo.

„Keď po tom tak to túžiš, tak dobre. V ten deň som si bol ráno zabehať a napadol ma medveď... “ hovoril som, ale Carlile ma zastavil mávnutím ruky.

„Emm, ja viem, ale teraz sa poďme poriadne naplniť,“ povedal a usmial sa. Aj ja som sa usmial mojím lišiackym úsmevom. Rozbehol som sa a snažil začuchať nejaký prijateľný pach, ale všade boli iba srnky a tie ja neznášam. Potom som zacítil medveďa. Oblizol som si pery a rozbehol som sa za ním.

Pohľad Jessica:

Hodila som do sťahovacieho auta môj posledný kufor a smutne som zakývala môjmu domu. So zmiešanými pocitmi a škvŕkajúcim bruchom som nastúpila do auta. Celú noc som nespala, namiesto toho som sa balila. Ale aspoň to môžem dohnať v aute. A tak sa aj stalo. Celú cestu som spala, zobudila som sa až v Seattli. Cestou do Forks som rozmýšľala nad tým, ako sa tu bude žiť.

Celú tu dobu som ale myslela iba na to, že už nebudem to nudné dievča s depresiou, ale nové, milé a pokúsim sa byť pekné dievča. Čiže si niekedy vyrazím do obchodov a poriadne si to užijem. Ešte treba nájsť človeka, ktorý by so mnou išiel. S matkou sa mi nechce, s otcom taktiež nie, takže zostávajú už len nádejní noví kamaráti.  Vôbec neviem, či sa mám na zajtra tešiť, alebo nie. Je to také otázne. Neviem ako sa budú ku mne všetci správať a všelijaké tie otázniky.

Z myšlienok ma vytrhol pohľad na krásny dom s veľkým trávnikom. Ohromil ma až tak, že mi spadla sánka. Vždy som dúfala, že budeme mať takýto dom. Myslela som si, že to nie je náš dom, ale keď otec začal cúvať pred dvere garáže, začudovane som sa na nich pozrela a vypúlila na ne oči. Rýchlo som zobrala kľúče, ktoré mala mama v ruke a utekala som sa pozrieť dovnútra. Veselo som behala po celom dome, nevedela som, ktorú izbu si mám pozrieť ako prvú.

„Ktorá bude moja izba?“ spýtala som sa mamy poskakujúc a nadšene. Ukázala mi tretie dvere na poschodí, vedľa kúpeľne. Rýchlo som vybehla hore, už ma začínali bolieť nohy z toho behania po dome. Nadšene a energeticky som otvorila dvere a zastala na prahu. Tá izba bola...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 1. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!