Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Modelka - 18. kapitola

112533453


Modelka - 18. kapitolaProblémy na seba nikdy nenechajú dlho čakať a presvedčia sa o tom aj Bella s Edwardom.
Pekné čítanie želá Jessy.


 

18. kapitola

 

Spoločne s Edwardom sme stuhli ako puding v chladničke a neviem ako on, ale ja som mala chuť zahrať sa na kúzelníka a po vyslovení „čáry-máry“ presunúť svoje telo do obývacej izby domu, v ktorom bývam. Nakoľko som však neoplývala žiadnymi špeciálnymi schopnosťami a nebola som ani Copperfield či Houdini, znamenalo to, že vytvoriť čo i len amatérske kúzlo zmiznutia, bol pre mňa asi taký veľký sen ako túžba Pinocchia stať sa normálnym chlapcom. Ani jeden z nás nemal najmenšiu šancu na úspech. Jedine, žeby bol Edward kúzelnou vílou, ale to by som chcela asi príliš veľa.

Neostávalo mi nič iné, iba odtrhnúť pery z Edwardových a natočiť hlavu k votrelcovi, ktorým sa v tejto nepravej chvíli stala moja agentka Ruth. Nepríjemné bolo aj zistenie, že tu – štyri kroky odo mňa a Edwarda – nestála s bosými nohami sama, ale spoločnosť jej robil aj jej urastený manžel. Obaja nás sledovali s ústami dokorán a brady sa im, dobre, že nie, dotýkali zeme. Za normálnych okolností by som sa na nich možno aj zasmiala, ale nakoľko sa teraz normálne okolnosti v mojom živote nenachádzali, dokázala som na Ruth čumieť len s vypúlenými očami.

„Ehm,“ zahabkala som a radšej opäť zmĺkla. Vôbec som nemala poňatia, ako by bolo správne a vhodné pokračovať. Kto by kedy očakával, že práve v ten večer, keď mám mať „tajné" rande, sa prirúti na tú istú pláž, kde sa nachádzam, moja agentka so svojim mužom. Kútikom oka som zazrela na Edwarda a v duchu ho prosila, aby nás nejakým - mne doposiaľ neznámym - spôsobom zachránil, ale očividne to bola márna nádej. Edward vyzeral aspoň natoľko prekvapene ako ja. Zhlboka som sa nadýchla a neostávalo mi nič iné, iba spustiť svoje ruky z Edwardových ramien a postaviť sa na vlastné nohy. Môj pohyb zopakoval aj vážený pán bodyguard, a v tvári mal vpísaný výraz malého chlapca, ktorý potajomky vyjedol z misy všetky kakaové koláče a vinu hodil na svoju mladšiu sestru, ktorej role sa v tejto chvíli ujala moja maličkosť.

„Ruth, tak rada ťa vidím!“ vypískla som nadšene, snažiac sa použiť ako záchranné koleso otrepané filmové frázy. Neočakávala som, že zaberú a téma sa ihneď stočí k jej osobe, ale dúfala som, že mi tieto bezvýznamné frázičky pomôžu vyprodukovať viac času. „Ako sa máš? Čo nové? A kde je Jeremy?“ chrlila som jedno cez druhé, napriek tomu, že som vedela, aké je to márne, hlúpe a detinské. Ruth sa mi prekabátiť nepodarí. V šere večera som si všimla, ako pozdvihla jedno obočie a prepaľovala ma svojim modrým pohľadom naďalej. Mala v ňom vpísanú zvedavosť aj prekvapenie, preto som vydedukovala, že sa z tejto šlamastiky musím vymotať inou cestou. Akou, by som rada vedela aj ja. Pane Bože, pomôž mi.

„Aj ja ťa rada vidím, Bells, len... no...“ pohľadom kmitla na Edwarda, ktorý sa radšej tváril nezúčastnene a počítal hviezdy na nebi. Zradca... A že tu bude vždy, keď ho budem potrebovať! Veľké viete čo. Guľové! Pohľad som sklopila na svoje conversky, v ktorých som cítila čiastočky piesku, a vydedukovala, že najlepšie bude držať jazyk za zubami, pretože tým nebudem mať čo pokaziť.

„Mohli by sme si pohovoriť?" pokračovala po chvíľke a podľa tónu jej hlasu som usúdila, že je to so mnou vážne. Z neznámeho dôvodu som sa pri nej občas cítila ako jej dcéra. Možno to bolo tým, že sme spolu trávili veľa času a veľakrát mávala reči, aké mávajú matky. A bolo treba dodať, že vždy vedela, čo povedať. Nech to už mám čím skôr za sebou, podporovala som sa v duchu, a prikývla jej na súhlas. Hlavou kmitla doľava a následne sa tým smerom aj pobrala. Napodobnila som ju a keď som prechádzala okolo Edwarda, neodpustila som si počastovať ho psím pohľadom, prosiac o záchranu. No on na mňa len ľútostivo zazrel a mierne pokrčil plecami. V duchu som zavrčala, päste zovrela a kým som do nosa vdychovala veľké množstvo kyslíka, som kráčala k Ruth, ktorá na mňa už čakala obďaleč a sledovala zdobenie na sandáloch, ktoré zvierala v ruke. Hryzla som si do pery.

„Tak?" nervózne som sa pousmiala. Je zvláštne, ako dokáže byť človek v strese pred niekým, koho považuje za dobrého priateľa a niekoho, komu môže dôverovať. Vôbec to nie je ako postavenie sa pred stovky ľudí, ktorí netrpezlivo očakávajú na váš príhovor, ktorý ste si medzičasom nestihli ani pripraviť a nezostáva vám nič iné, iba improvizácia. Človek sa dokáže naučiť zvládať stresové situácie, reagovať na nečakané otázky zmysluplnými argumentami. Samozrejme, ak dopredu aspoň trošku ráta s potenciálnymi problémami, ktoré by mohli nastať.

Ja som však v tejto chvíli pokojná nedokázala byť ani pri myšlienke na improvizáciu, ktorú inokedy zvládam na jednotku. V hĺbke svojej duše som vedela, že za to môže Ruth. Pretože práve ona ma poznala ako vlastnú dlaň, mala „očekované" kedy klamem, kedy si nie som istá, kedy som nervózna... Znamenalo to, že som ju nedokázala oklamať ani keby som chcela a pokúsila sa o to. Čo z toho všekého vyplýva? Som v prdeli.

„Bella, toto som si o tebe teda nemyslela," prehovorila odrazu vážnym hlasom a mne sa rozbúšilo srdce. Smutne sa na mňa pozrela a nepatrne pokrútila hlavou. „Sklamala si ma, netušila som, že by si bola schopná urobiť niečo takéto." Sklamane si povzdychla.

„Vysvetlím ti to, ja... Neviem, čo to do mňa vošlo a čo som si myslela, že sa tým vyrieši, ale..." brblala som nervózne piate cez desiate, snažiac sa zachrániť situáciu. Nechcela som, aby na mňa bola nahnevaná. Pozrela som sa jej do tváre a pri pohľade na jej sklamaný výraz som zaúpela a vošla si rukami do vlasov.

„Mrzí ma to, toto sa nikdy nemalo stať, máš pravdu... Ježišikriste, ja som taká krava," uvedomila som si a dlaň si priložila na ústa. Čo som si vlastne skutočne myslela? Ruth mala pravdu, sklamala som a to nielen ju, ale aj samú seba. Povedala som o sebe Edwardovi všetko, napriek tomu, že ja som o ňom nevedela dokopy nič. Kde som mala istotu, že mu môžem dôverovať? Ale vtedy, keď som mu o sebe hovorila, som to tak cítila, vlastne stále to tak cítim, lenže... Všetko som začínala vidieť v novom svetle. Prekvapilo ma, keď sa odrazu Ruth nemiestne zasmiala a jej ruka sa dotkla môjho ramena. Zmätene som sa na ňu zahľadela, hľadajúc nejakú odpoveď.

„Upokoj sa, Bells," pousmiala sa na mňa. „Nádych, výdych, všetko je v pohode, ja som si z teba len robila srandu."

„Ale veď si vravela, že..." nechápavo som sa na ňu zamračila. Bojovala s nutkaním zasmiať sa, preto si hrýzla do pery. To hádam nie, ja ju roztrhnem, takéto stresy mi robí.

„Hovorím, že som si z teba len robila srandu. Vážne. Naozaj si si myslela, že by som tu na teba kvôli niečomu takémuto kričala?"

„To ja, popravde, netuším," pripustila som. Kúsok od nás sa ozval smiech a keď som natočila hlavu smerom, odkiaľ vychádzal, všimla som si, ako Edward horlivo diskutuje s Georgeom a niečomu sa smejú. Zdali sa byť v pohode.

„Keď sa tak nad tým zamyslím, vlastne áno, máš hovadský problém, Swanová," zvýšila Ruth hlas a pozrela na mňa prižmúrenými očami. K tomu všetkému ešte začala podupkávať bosou nohou na piesku.

„Ruth, prepáč, ale ja som už teraz totálne mimo." Ruth sa zhlboka nadýchla, pozrela na chlapov, ktorí nám však nevenovali ani najmenšiu pozornosť a naklonila sa bližšie ku mne. Do nosa mi udrela vôňa jej presladenej voňavky.

„Ako si mi mohla tajiť, že máš takéhoto chlapa, dokelu?! vyprskla tichým, no podráždeným hlasom a drobným ukazovákom ma štuchla do hrude. „Ts, myslela som, že sme kamarátky! A tie si predsa hovoria všetko... Dobre, pochopím, že mi nepovieš, kedy máš krámy alebo sex, ale toto? Tak máš nový objav a ja o tom nič neviem?! Ako si to, prosím pekne, predstavuješ?" Sledovala som ju s otvorenými ústami, asi tak, ako ona mňa, keď ma načapala s Edwardom.

Zmohla som sa len na úbohé a nechápavé: „Prosím?"

Ruth vyprskla od smiechu. „Keby si sa videla..." Zotrela si z očí slzy, ktoré jej vytrskli pri toľkom smiechu a posadila sa na zem. „Sadni si, ešte z toľkého stánia budeš mať svalovku," potľapkala miesto vedľa seba a ja som sa automaticky posadila, ignorujúc jej sarkazmus. Ani vo svojom najtajnejšom sne by som nebola očakávala, že na celú situáciu zareaguje tak... svojsky. Obávala som sa kriku, prehovárania a neviem čoho všetkého, ale nikdy nie tohto.

Zostala som nemo sedieť a vyrovnávala sa s novou skutočnosťou. Mala som spojenkyňu. „Neviem, čo mám povedať," vydýchla som po pár minútach ticha, ktoré medzi nami vládlo a rušili ho iba slabé hlasy Edwarda a Georgea z diaľky, a Ruthin neutíchajúci smiech. Ten sa však po chvíli upokojil a Ruth ma objala okolo pliec.

„Ale budeš musieť vedieť, pretože ja mám milión päť otázok."

„Mám sa báť?" spýtala som sa naoko strachujúco. Vedela som, že už som za vodou a nič hrozné ma nečaká, pretože keby áno, už by to tu bolo.

„Určite," zachichotala sa. „Kedy ste sa dali dokopy?"

„Dnes." Zdalo sa mi, akoby to však bolo dávnejšie. Za taký krátky čas som stihla Edwarda oboznámiť s faktami z môjho života, o ktorých pravdu takmer nikto nevedel. Bolo to zvláštne uvedomenie, pri ktorom som vlastne prišla na to, že nič neľutujem a nevrátila by som to. Moje nedávne obavy z Edwardovho vyzradenia boli spôsobené iba Ruthinou prvopočiatočnou reakciou na nás oboch, nie tým, že by som skutočne pochybovala o jeho diskrétnosti.

„Čo?" sklamane na mňa pozrela. „Swanová, ty si myslíš, že som včerajšia?"

„Naozaj, ak mi neveríš, bež sa spýtať Edwarda," pohodila som rukou jeho smerom a v duchu si pripomenula slovo môjho. Pri tejto myšlienke som sa neubránila úsmevu. Skutočne patril mne.

„Páni," bola jediná jej odpoveď. Mala som chuť prikývnuť a odvetiť „To teda áno", ale nechala som si všetko pre seba. 

„Ale všetko je ešte iba v začiatkoch, takže..."

„Chápem," skočila mi do reči. „Ja... nechcem, aby to vyznelo zle, ale nechápem, ako ste sa práve vy dvaja dokázali dať dokopy." Ruth a jej večne prítomná úprimnosť...

Zasmiala som sa. „Ani ja tomu celkom nerozumiem. Asi sme si k sebe proste našli cestu," pokrčila som ramenami. Nemienila som Ruth vysvetľovať, že Edward sa mi páčil už od prvého momentu - čo som si nikdy nechcela priznať. Vždy ma svojim spôsobom priťahoval, pretože bol iný. Ani teraz som úplne presne nedokázala opísať čím. Jednoducho som sa s ním cítila inak ako s ostatnými. Viac sama sebou, nemusela som sa na nikoho hrať.

„V každom prípade vám to spolu sluší," potľapkala ma s úsmevom po pleci. „Ozaj, prepáč za moju a Georgeovu reakciu, ale mňa ste skutočne dostali. Nikdy som nečakala, že práve tam, kde sa pôjdeme prejsť, ťa uvidíme bozkávať sa s Edwardom, tvojim bodyguardom," zachichotala sa. „Ty máš na nich asi šťastie," dodala šeptom a ja som v krku pocítila hrču.

„Myslíš, že robím chybu?" zamrmlala som s obavami. Bol to risk, toho som si bola vedomá, ale predsa sa aj hovorí, že risk je zisk. Možno je na tom skutočne niečo pravdy.

„Bella," povzdychla si Ruth, všetok humor zmizol, „musíš sa prestať užierať minulosťou, pretože tak sa nikam nepohneš. A ty musíš v živote pokračovať ďalej. Si ešte mladá, máš právo robiť chyby. Učíš sa z nich... David bol chrapúň, ale to neznamená, že teraz sú takí automaticky všetci muži. Vykašli sa už naňho a buď konečne šťastná. Mám pocit, že práve Edward je ten, ktorý ťa takou môže spraviť. A ak náhodou nie, nemôžeš si vyčítať, že si to s ním skúsila."

„Máš pravdu, on je vážne," zmĺkla som, hľadajúc správne slovo, „výnimočný."

„No vidíš. Hlavne sa ničoho neboj," dohovárala mi a opäť som z nej mala pocit, akoby bola moja mama. Čo mi pripomenulo skutočnosť, že ona je naozaj matkou štvorročného chalaniska.

„Kde je vlastne Jeremy?" zmenila som tému.

„Dnes sme si s Georgeom chceli urobiť spoločný večer, tak malého si užíva babka Kate. Neustále sa sťažuje, že s ním trávi málo času, tak ja jej ho veľmi rada dožičím."

„Asi sme vám teda narušili plány," zamračila som sa a pozrela na Georgea, ktorý si mal asi naozaj čo s Edwardom povedať, keďže stále viedli diskusiu.

„Ale prestaň. Ver, že obraz teba a Edwarda teda stál zato," zasmiala sa. „Hm, ja patrím medzi prvých ľudí, ktorí vedia o novej hollywoodskej láske, to je také vzrušujúce," dodala piskľavým hlasom.

„Patríš medzi prvých a posledných. Nechcem, aby o nás niekto vedel. Ruth, sľúb, nie, prisahaj mi, že to s manželom nikomu nepoviete," prosila som ju a intenzívne na ňu pozerala. Musela pochopiť, aké je udržanie nášho vzťahu na verejnosti dôležité. Ona by to vlastne mala vedieť, keďže sa pohybuje spoločne so mnou v celebritných chodníčkoch.

„Samozrejme, že nie. Prisahám, že budem pred každým ticho ako moja dávno zosnulá prababka." Na znak úprimnosti sme si tľapli dlaňami.

 

◘◘◘

 

Spokojne som si ponaťahovala stuhnuté končatiny a vydala neidentifikovateľný zvuk. Zamľaskala som a lenivo sa pretočila na druhý bok. Chcela som pokračovať v sladkom spánku, keď sa ozvalo známe zachichotanie. Rozlepila som viečka a stretla sa s Edwardovým pobaveným pohľadom. Spokojne sa rozvaľoval vedľa mňa, ležiac na jednom boku a rukou pod hlavou.

„Dobré ráno, vieš, že si strašne sladká, keď spíš?“ ozval sa milým hlasom a načiahol sa, aby ma mohol pobozkať na čelo. Na tvári sa mi automaticky vykúzlil úsmev od ľavého ucha k pravému a spokojne som vydýchla. Ráno sa lepšie začať ani nemohlo.

„Dobré,“ zašomrala som hlasom zachrípnutým od spánku, načo som si ihneď odkašľala a tým od seba Edwarda „odohnala.“ Poznámku o mojom spánku som radšej ignorovala, pretože o tom by sme mohli diskutovať do večera. V momente, v ktorom sa Edward uistil, že naňho už žiadnymi bacilmi útočiť nemienim, sa ku mne opäť nahol.

„Ako si sa vyspinkala?“ pokračoval s perami priloženými na mojom čele.

„Výborne,“ vydýchla som a pohladila ho jemne po líci. Edward sa na mňa žiarivo usmial a hlavu si položil na moju hruď, čím mi dal najavo, že môžem zahájiť začiatok mojej novo objavenej - a obľúbenej - hry, spočívajúcej v hraní sa s jeho vlasmi. Kto by si bol pomyslel, aká sranda to je a aké má pre mňa upokojujúce účinky. Očividne nielen pre mňa, Edward sa taktiež nesťažoval. Ale kedy sa ten, koho hladkáte, sťažuje?!

Milovala som naše spoločné rána a dnes to bol presne mesiac a pár dní, odkedy sme sa s mojim chrústom dali dokopy. Mesiac, čo sa vedľa tohto dokonalého muža zobúdzam a každý deň sa o ňom učím viac a viac. Zatiaľ som na tom s učením pomerne dobre, zistila som, aký je milý, pozorný, ústretový a v neposlednom rade zábavný. A s pozitívami týkajúcimi sa jeho maličkosti by som ešte mohla pokračovať. Obavy o našom vzťahu som odo dňa, keď sme sa stretli s Ruth, nepocítila.

Náš vzťah sa na verejnosti zatiaľ darilo dobre skrývať, za čo som bola viac než vďačná. Okrem Ruth a jej manžela, ktorí sa zaprisahali, že sa o nás nezmienia ani len predavačke v trafike na ich ulici, o nás nikto iný nevedel. V duchu som bola Ruth za jej diskrétnosť vďačná a zaprisahala sa, že sa jej jedného dňa nejakou cestou odvďačím. Na druhej strane ma mrzelo, že o ňom nemali poňatia ani moji rodičia, ktorí by si čisto teoreticky zaslúžili, aby som ich informovala o svojom novom objave, ale ja som pre istotu nechcela nič riskovať. Nemienila som znieť hrubo, ale moja matka mala občas problém s prekecávaním sa na verejnosti a častokrát sa preriekla pomerne cudziemu človeku aj o tom, čo malo zostať skryté za stenami nášho domu. Čo sa týka otcovho zdravotného stavu, odo dňa, čo odpadol, nikto nič viac nespomínal. Vždy, keď som šla pozrieť rodičov, mala som pocit, akoby sa tej téme schválne vyhýbali. Na druhej strane som však bola vďačná, že odvtedy som otca v zlom stave nevidela, čo mi dodalo nádej, že to s ním skutočne nebude také vážne.

Ak bolo treba ísť náhodou na nákup, poslala som Annie – pred ktorou sme náš vzťah pre istotu tajili tiež, veď človek nikdy nevie – alebo sa Edward podujal sám. Začínala som ho podozrievať, že „túry“ do obchodu prevádzkuje hlavne kvôli plechovkám piva a balíčkom chipsov, ktoré nám už zo skrinky v kuchyni takmer kypeli. On sa však na mňa vždy iba anjelsky usmial, čím vedel, že ma dostane a nebudem sa v obsahu jeho igelitových tašiek viac vŕtať. Mne bohate stačilo, ak som si v nich našla svoju obľúbenú cereálnu tyčinku.

Ak som šla náhodou s priateľkami von, Edward taktiež nesedel doma a nechal sa vytiahnuť von partiou svojich priateľov, ktorých si v L.A. medzičasom našiel. (Dokonca sa celkom dobre spriatelil aj s Ruthiným manželom a veľmi radi spoločne chodievali na - podľa nich - jedno pivečko). No a večery či iné voľné chvíle, keď sme boli doma, sme sa venovali jeden druhému. Či už sme len večer presedeli pri telke, alebo sme sa bláznili v bazéne či posteli, nikdy som sa nemohla sťažovať. Čas ubiehal ako splašená ovca a občas som si želala, aby spomalil a ja som si mohla vychutnať isté chvíle, o ktorých som si nebola istá či ešte niekedy zažijem, dlhšie.

„Tešíš sa na večernú prehliadku?“ Edwardov pokojný hlas ma vyrušil zo zamyslenia a donútil vrátiť sa späť do reality.

„Áno, už dlho som na žiadnej nebola... Bude to fajn." Jediná vec, z ktorej som mala úprimné obavy, bola moja a Edova premiéra na verejnosti. Tajiť náš vzťah sme plánovali aj naďalej, ale ja som sa úprimne bála svojich reakcií. Edward bol pekný – táram, bol krásny – chlap a ja som musela rátať s tým, že sa naňho budú iné ženy lepiť ako muchy na sladké, čo by mohol byť problém – aspoň  pre mňa. Obávala som sa, že pohľad nejakej blonďavej či čiernovlasej pipiny flirtujúcej s mojim Edwardom by bol priveľa už aj na niekoho ako som ja a jednoducho by som sa neudržala. Viem, mala by som svoju žiarlivosť krotiť, ale Edward bol jediný svojho druhu, a bolo potrebné si ho strážiť ako oko v hlave. Lenže tým by som všetko, o čo sa posledný mesiac pokúšame, skazila, a preto mi neostávalo nič iné, iba dnešný večer so zaťatými zubami a tichými pripomienkami, že ma má rád, pretrpieť.

„Ale vieš, ako sme sa dohodli,“ povzdychla som si nakoniec neochotne, pripomínajúc mu veci, ktoré už aj tak dávno vedel, „žiadne dotyky, vzájomné úsmevy ani nič podobné, dobre?“ Trhalo mi srdce, požadovať od neho niečo takéto, keď som sama vedela, že mne samej budú tieto veci spôsobovať problémy, ale skutočne to boli nevyhnutnosti.

Edward však zotrvával v tichosti, dokonca som mala pocit, že ani nedýcha. Zamračila som sa naňho, zatiaľ čo si skľúčene povzdychol a rozvalil sa vedľa mňa, pričom svoj pohľad upieral do stropu. Tváril sa nahnevane.

„Čo sa stalo?" vyzvedala som a zodvihla sa na lakťoch, aby som naňho mala lepší výhľad.

„Nič," zašomral a pokrútil hlavou. Stále sa na mňa nepozrel.

„Neverím ti ani nos medzi očami, aby si vedel... Šup, vyklop to," stála som si tvrdohlavo za svojím. Nemala som rada, ak sa ma niekto snažil uistiť o nepravdivej veci a tým ma zavádzal. Nakoľko som si dovolila tvrdiť, že som Edwarda poznala dostatočne, mohla som si byť istá, že mi v tejto chvíli klamal, čo sa mi ani za mak nepáčilo.

„Povedal som, že nič, nerob si starosti," zopakoval a snažil sa usmiať. Skopala som zo seba paplón a od hnevu ma šlo takmer roztrhnúť. Nenávidela som, keď som o niečom nevedela a niekto sa ma snažil držať v nevedomosti.

„Fajn, ako chceš!" vyprskla som, vstala z postele a s patričným hrmotom za sebou zabuchla kúpeľňové dvere. S dupotom som smerovala k umývadlu, otvorila malú skrinku zabudovanú nad ním, chopila sa svojej ružovej zubnej kefky, ktorá mala v bielom poháriku spoločnosť v podobe Edwardovej zelenej, a vymačkla na ňu zubnú pastu. Kým som si drhla zuby, sledovala som svoju nadudranú tvár v zrkadle. Myslela som, že dnešný deň bude vynikajúci, keď sa tak aj začal. No neprešlo ani desať minút odvtedy, čo som hore a už sa rozčuľujem. Vlastne prečo som rozčúlená? Sama som nevedela, jednoducho som z neznámeho dôvodu pociťovala hnev. Vypľula som pastu, vypláchla si ústa a utrela si tvár do froté uteráka. Ihneď nato som si zmyslela, že sa rovnou cestou, keď som už v kúpeľni, osprchujem. Vyzliekla som sa a spokojne si vliezla do sprchy. Kým na mňa padali horúce kvapky vody, vrnela som ako mačka. Otvorila som viečka a pohľad presunula do rohu sprcháču. Vykríkla som, okamžite zastavila vodu a už aj uháňala von. V rýchlosti som okolo seba omotala osušku a neriešila som, že keď som vkročila do spálne, zanechávala som za sebou mokré stopy.

„Preboha, čo sa stalo?" Edward vyskočil z postele a schmatol ma za ramená. Hnev, ktorý som naňho pociťovala, odrazu zmizol ako para nad hrncom. Edward bol mojou jedinou záchranou.

„Nad sprchovým kútom je asi takýto," rukami som naznačila guľatý tvar veľkosti futbalovej lopty, „obrovský pavúk!"

Edward sa na mňa pozeral chvíľku zmätene, potom zamračene až nakoniec vybuchol v záchvat smiechu. „Ty robíš taký krik kvôli jednému pavúčikovi?" Ľútostivo na mňa pozrel a stiahol si ma do náručia ako malé dievčatko, ktoré je potrebné pomojkať.

„Ale ty si ho nevidel, on je vážne strašidelný," fňukala som mu do hrude. Cítila som, ako sa Edward otriasal tichým smiechom.

„Už sa na mňa nehneváš?" šepkal mi do ucha a hladil ma po mokrých vlasoch. Vôbec mu neprekážalo, že mu nimi mokrým tričko. Zavrtela som hlavou.

„Nie, prepáč, ja neviem, čo to do mňa vošlo," povzdychla som si smutne, „jednoducho nemám rada, ak predo mnou niečo tajíš a nechceš mi povedať, prečo si smutný."

„Ale ja som nebol smutný, láska," odvetil bez stopy humoru v hlase.

„Tak prečo mi nechceš povedať kvôli čomu si sa urazil?" Zdvihla som hlavu a pozrela mu do tváre. Tiež na mňa pozeral, no tentokrát smutne, tým som si bola istá.

„Pretože sa bojím, že ťa stratím..." zašomral nakoniec. Vyschlo mi v hrdle. „Čo keď práve na tej prehliadke stretneš niekoho, kto ťa zaujme? Alebo kdekoľvek inde. A ty si uvedomíš, že ja nestojím za nič."

„Ako ťa mohlo niečo takéto napadnúť, prosím pekne?" Hnev sa opäť vracal, mala som chuť do niečoho udrieť. Najradšej do Edwarda, pretože tie reči, ktoré hovoril, nedávali zmysel. Skutočne ešte nepochopil, koľko pre mňa znamená? Chytila som jeho tvár do dlaní a donútila som ho, aby sa pozeral priamo na mňa.

„Počúvaj ma, Edward," precedila som pomedzi zuby. „Neželám si, aby si ešte niekedy povedal niečo takéto. Veď vieš, aký si pre mňa dôležitý. Chcem, aby si vedel, že nech sa deje čokoľvek, stále budem s tebou."

„Tým si nie som taký istý," zašomral, bolo to však veľmi potichu, preto som si nebola istá, či som počula správne. Nechala som to tak, nemala som náladu na ďalšie hádky. Hlavu som si oprela o jeho rameno a rukou som ho hladila chrbte.

„Ľúbim ťa, Belli," zašepkal mi do vlasov.

„Aj ja teba... A mohol by si teraz ísť zabiť toho pavúka, prosím," zazubila som sa naňho. Zabralo to, Edward s úsmevom pretočil očami a predtým, než sa pobral vykonať svoje poslanie, ma pobozkal na čelo. S prihlúplym úsmevom som sledovala jeho miznúci chrbát za dverami kúpeľne a netrpezlivo čakala.

„Fíha, Bells! Mala si pravdu, tento keby ma poštípal, stane sa zo mňa Peter Parker."

Tvár som si skryla do dlaní a v duchu vítala starého, sarkastického a doberajúceho Edwarda Cullena späť.

  

 ***

 

„Stádo vedie vôl," zašomrala som otrávene, keď sme sa konečne vysomárili z auta a Ruth si spokojne počas chôdze vrtela zadkom dva kroky predo mnou a Edwardom.

„Hej! Počula som to," vyhŕkla a ja s Edwardom sme sa na tóne jej hlasu zasmiali. Celú cestu, čo som sa ju snažila presvedčiť, že nie je nutné, aby šla v čele, si stála tvrdohlavo za svojim, že ona sa podujme byť „štítom", čo vo voľnom preklade podľa jej slov znamenalo, že jej ide o to, aby hlavnú pozornosť sústredila na seba a tým pádom sa novinári nesútredili na mňa a Edwarda a aby náhodou nevyčuchali, že k sebe prechovávame nejaké vyššie city. Keby vyzerala ako Jennifer Aniston, by jej to možno vyšlo. Teraz som si výsledkom jej zámeru veru nebola taká istá. V každom prípade, prišli sme o dve a pol hodiny skôr, než sa mala prehliadka začať a k tomu sme ešte prichádzali zadným vchodom, čiže po žiadnych novinároch nebolo ani chýru, ani slychu. Ale veď nech sa Ruth teší, čo by som pre ňu neurobila. Netreba dodať, že dnes aj šoférovala a tým pádom dostal Robert voľno...

Ihneď, ako sme vstúpili dnu a ja som sa po prejdení pár desiatok schodov - pretože podľa Ruth pohyb potrebujeme a nemôžeme ísť výťahom - ocitla v maskérni, si ma do parády vzali vizážisti a kaderníci, ktorí odviedli kus skvelej práce. Táto prehliadka však nepatrila k tým najvýznamnejším, preto ani oni neboli jedni z najznámejších. Okrem mňa tu upravovali ešte asi desať ďalších, z čoho som vydedukovala, že to nebude ani bohvieaká veľká prehliadka. Mala som pravdu, predvádzali sme len zopár šiat, tentokrát pre letnú kolekciu, ktorá vyjde von v máji budúceho roka. Ľudí tu bolo dosť, čo ma príjemne prekvapilo. Osobitnú kategóriu tvorili smradi paparazzi, u ktorých som si však nebola celkom istá, či patria k ľudskej rase a kým som predvádzala krátke čierne čipkované šaty siahajúce asi desať centimetrov nad kolená, premýšľala som, kam ich zaradiť. Taktiež by som rada vedela, aký debil ich vpustil dnu, pretože je adekvátny rozdiel medzi novinármi a paparazzmi.

Mojim oporným bodom, ktorého som sa držala pri predvádzaní najviac, bol Edward, sediaci neďaleko móla. Po celý čas ma s úsmevom pozoroval, kvôli čomu som sa raz takmer na podpätkoch podtkla, ale, našťastie, som to ustála. Keď som sa vtedy naňho pozrela, všimla som si, ako sa spoločne s Ruth - ktorá sedela vedľa neho - otriasali tichým smiechom. Ha, ha, ha, naozaj strašne vtipné, pomyslela som si ironicky.

Vydýchla som si, keď sa prehliadka skončila. Tešila som sa, kedy sa opäť dostanem k Edwardovi a silno ho objímem. Vôbec sme počas večera nemali čas rozprávať sa spolu, nakoľko mňa zamestnávali zakladatelia tejto prehliadky a neostávalo mi nič iné, len ich počúvať a s úsmevom prikyvovať. Úplne hrozné! Edward sa rozprával poväčšine s Ruth, ktorá tu dnes večer bola hlavne kvôli mne. Požiadala som ju, či by nemohla prísť s nami, aby sa Edward necítil sám. Bola to výhovorka ako hovado, ale ja by som nemala dušu na mieste, keby som nevedela, kde je, s kým je a čo robí... A či ho nebalí nejaká pipka. Po úmorných štyridstiatich piatich minútach som sa k nim konečne dostala.

„Čaute!" vyhŕkla som a pohár šampanského, ktorý som zvierala v rukách, hodila do seba. Chcela som si pozrieť, či náhodou nemám nejaké neprijaté hovory, preto som si začala hmatať po stehnách a až keď som na dlaniach pocítila prázdne vačky džínsov - nakoľko som sa už prezliekla do vecí, v ktorých som prišla -, uvedomila som si, že ho mám v kabelke.

„Neviete, kde mám kabelku?" Snažila som sa rozpomenúť si, kam som ju mohla naposledy položiť. Bola tu aj možnosť, že som ju nechala doma.

„Podľa mňa bude v aute," odvetila Ruth nezaujato, bola zvyknutá, že často „strácam" veci, z čoho urobím veľké haló, dobre, že nevolám FBI, a nakoniec stratené veci objavím buď doma, alebo v spomínanom aute. Požiadala som ju o kľúče od auta a Edward sa podujal, že pôjde so mnou, pretože ma samú nechcel pustiť. Iba som pokrčila ramenami a s ním za zadkom sa vybrala k východu.

„Bola si úžasná," povedal obdivne Edward, keď sme sa výťahom viezli do podzemných garáží. Usmiala som sa a objala ho okolo pása.

„Naozaj?" zašomrala som mu do hrude, pričom som vdychovala jeho vôňu. Pohladil ma po chrbte, načo som len spokojne zavrnela, a nos si zaboril do mojich vlasov.

„Úplne fakt."

„Tak teda ďakujem." Výťah cinkol, čo nám oznamovalo, že sa už nachádzame dole. Nechcela som sa Edwarda pustiť, bola som s ním málo, preto som to ani neurobila a spoločne v objatí sme vystúpili. Pre istotu som ešte rýchlo prečekovala okolie, ale okrem nás a sto áut roztrúsených všade naokolo sa tu nikto nenachádzal.

„Ako ste sa bavili s Ruth?" vyzvedala som, kým som odomykala auto. Úľavne som si vydýchla, keď som si na zadnom sedadle všimla rozvaľujúcu sa moju kabelku. Chvalabohu si ju nikto nevšimol a nesnažil sa k nej dostať...

„Dobre, hodnotili sme šaty a prišli sme na to, že ty si mala určite tie najkrajšie," pousmial sa a vtisol mi bozk do vlasov.

„Mal by si prestať toľko klamať, pretože ma tým len zbytočne rozmaznávaš," štuchla som ho so smiechom do hrude. Edward len pokrčil ramenami. Zľahka mi prstom nadvihol bradu a zašepkal mi do pier: „Rád ťa rozmaznávam." Nestihla som odporovať, pretože mojim perám začal venovať plnú pozornosť. Prerývane som vydýchla a ruky si presunula za jeho krk a v duchu si pochválila výber vysokých lodičiek, vďaka ktorým som sa teraz nemusela stavať na špičky, aby som naňho viac dosiahla. Edwardove ruky putovali po celom mojom chrbte až k zadku, ktorý stisli. Zachichotala som sa mu do pier, keď v tom... zamrzla som. Zvuk, ktorý som počula, mohla vydávať len jedna vec. Rýchlo som sa od Edwarda odtrhla, otvorila viečka a ihneď ma oslepili blesky fotoaparátu. Zažmúrila som a v neďalekej diaľke si všimla novinára s úlisným úsmevom na perách. 


Baby, chcela by som sa vám ospravedlniť za dlhšie čakanie, ale mala som menšie technické problémy čo sa týka Wordu. Túto kapitolu som musela od začiatku písať 3-krát, nakoľko sa mi nikdy to, čo som napísala, neuložilo a nakoniec sa mi poškodil aj celý súbor s poviedkou, že sa nedal ani len otvoriť, takže rovnou cestou putoval do "koša." Určite sa toľkonásobné písanie odrazilo na kvalite kapitoly, čo ma skutočne mrzí, ale nemala som už jednoducho silu a popravde ani chuť. Napriek tomu dúfam, že sa tu ešte nájde niekto, koho som aspoň minimálne touto kapčou potešila. :)  


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Modelka - 18. kapitola:

 1 2   Další »
17.04.2013 [16:49]

kikuska Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12. Petronela webmaster
03.04.2013 [18:19]

PetronelaKapitola to byla opravdu povedená a nemyslím si, že se na tom nějak odrazilo to trojnásobné přepisování. S tím koncem jsem to však tak nějak podvědomě čekala - paparazzi jim to teď všechno zkazí... Takže jsem zvědavá, jak se zachování a jak se bude povídka nadále vyvíjet

02.04.2013 [20:05]

N1I1K1O1LTeda, ty jsi jedno překvapení za druhým! Emoticon Emoticon Musím se přiznat, že jsem si oddechla, že to byla Ruth. Ačkoli jsem se chvílemi bála, že si to Bella rozmyslí. Emoticon Emoticon
Ta scéna s pavoukem byla úžasná. Dokonale jsem se do Belly vcítila. Vím, jaký to je mít strach z těch nechutných zvířat - brr. Emoticon Emoticon
Ale co ten konec? Jako měla jsem nějaký tušení, že je načapaj, ale stejně... Emoticon Emoticon Doufám, že jim neplánuješ zkazit idylku! To bych tě... víš co. Nakopla! Emoticon Emoticon Emoticon
Jinak super kapitola a já tě obdivuju, že jsi měla nervy na to jí tolikrát psát. Fí há. Já bych ten počítač asi vzala a rozflákala o nejbližší zeď. Emoticon Emoticon Emoticon

01.04.2013 [22:31]

mima19974 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9. mel
01.04.2013 [19:13]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon bola to nadhera! Emoticon Emoticon len sa bojim kedy sa to všetko pokazí, pretože ty to určitě těm dvom neulahčíš Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

01.04.2013 [18:42]

alicecullenhale2 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
skvelé... Emoticon
dúfala som, že to bude Ruth... Emoticon
no ale ten koniec.... Emoticon
už sa veľmi teším na pokračovanie... Emoticon Emoticon Emoticon

7. winna
01.04.2013 [17:07]

paráááda

6. daslli141
01.04.2013 [16:04]

Krásna kapitola ako vždy... teším sa na ďalšiu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

01.04.2013 [14:58]

kiki1Uf. Myslela jsem, že to bude na začátku David a ona to zatím byla jenom Ruth. Emoticon Musím přiznat, že jsem si docela oddechla.
A pak to bylo nejlepší s tím pavoukem. Emoticon Ani trochu se nedivim, že se Bella tak bála. Já už bych se na jejim místě do té koupelny nikdy nevrátila. Emoticon Emoticon Brr, pavouci.
No, a na konci ti novináři. Ty taky lezou všude. Hrůza. Emoticon
Kapitola byla jako vždy dokonalá. Těším se na další. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Seb
01.04.2013 [14:27]

Díky za super dlouhou kapitolu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!