Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť verzus prítomnosť - 19. kapitola

21.05.2012 (20:00) • GCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 2236×

Minulosť verzus prítomnosť

Prítomnosť – Súhlas

19. kapitola

Pohľad Bella:

Prešla som dlaňou po jeho hrudi a presunula som ju za jeho krk. Zašla som do tých hebkých vlasov a myslela som, že sa rozplyniem blahom. V mojom podbrušku sa rozletelo milión motýlikov a šírili sa do celého tela. Edward mi slastne vzdychol do tváre. Už som nemohla cúvnuť. Dlaňou som si ho pritiahla bližšie, aby som zrušila aj ten malý priestor, ktorý medzi nami stále bol a konečne som mohla ochutnať jeho sladké pery.

„Tak tu si, Edward,“ ozvalo sa kúsok za mnou. Prudko som od neho odskočila a obzrela sa za seba. Za mnou stál Emmett a škeril sa.

„Nebodaj som vás vyrušil?“ spýtal sa a rozrehotal sa na plné kolo. Počula som, ako Edward nesúhlasne zavrčal a mne sa nahrnula červeň do tváre.

„Vypadni!“ ohradil sa naňho Edward.

„Ale, ale... Hádam by si sa na mňa nehneval, Edward? Veď sa nič nestalo. Alebo stalo, Bella? Vyrušil som vás?“  Myslela som si, že už sa viac červenať nemôžem, ako som sa červenala doteraz, ale po Emmettovej otázke som cítila, ako úplne horím.

„Ehm...“ zakoktala som sa. „Nie. Nič sa nestalo. Práve sme sa chystali domov. Že, Edward? Pôjdeme?“ otočila som sa k nemu. Potrebovala som zmiznúť z jeho dosahu a premyslieť si to všetko, čo sa práve odohralo a čo sme si povedali. Edward ku mne pristúpil, pokýval hlavou na súhlas a s rukou na mojom chrbte sa rozišiel smerom do lesa. Emmett sa pridal k nám a keď som k nemu šibla pohľadom, stále sa škeril. Určite nás videl. Ale akože ho Edward nepočul? Akože sa nechal takto nachytať? Alebo o jeho prítomnosti vedel a... Netušila som, ako to bolo. Jediné som ale vedela. Ešte mu nemôžem plne dôverovať.

Keď sme vstúpili do lesa, Edward si ma vyhodil na chrbát a rozbehol sa. Všimla som si, že Emmett s nami stále drží krok. Nechápala som, prečo si nejde po svojom. Po chvíli sme zastali pred veľkým Jeepom. Bolo to asi auto, ktorým sem prišiel Emm. Nasadli sme doň. Už som čakala, že ma posadia dozadu, no ušlo sa mi miesto spolujazdca. Edward si sadol za volant a Emmett dozadu. Postrehla som medzi nimi tú tichú komunikáciu. Emmett s ním určite hovoril v myšlienkach. No Edward mu neodpovedal, len nepatrne pohýbal hlavou. Možno si mysleli, že si to nevšimnem, ale moje zmysly už boli na tom omnoho lepšie, ako zmysly obyčajného človeka a toto mi ujsť nemohlo. Nedala som však na sebe nič znať, za to som ich celú cestu potichu pozorovala. Edward sa stále obzeral von oknom. Akoby pozorne sledoval okolie. Niečo sa určite stalo.

Po chvíli sme stáli pred mojim domom. Edward vystúpil, obišiel auto a otvoril mi dvere. Vyšla som za ním. Šiel so mnou až k dverám, kde zastal a chytil ma za ruku.

„Bella? Ja... Budem sa môcť stretnúť s mojou dcérou?“ spýtal sa. V jeho tvári bol strach. Čoho sa bojí? Mojej zápornej odpovede alebo je tu iný problém? No aj tak som mu nemohla dať kladnú odpoveď.

„Najprv sa chcem sama porozprávať s Nessie. Poviem jej, že si tu a chceš ju vidieť. To, či sa s ňou stretneš, záleží len na nej,“ vysvetlila som mu. Nessie to najprv musí počuť z mojich úst. Edward len prikývol. Už som sa chystala dovnútra, keď ma stiahol za ruku k sebe. Uprene mi hľadel do očí.

„Bella, to na tej lúke... Myslel som to vážne. Daj nám dvom, prosím, šancu!“ Zasa sa mi srdce rozbehlo neuveriteľnou rýchlosťou. Ak by som bola obyčajný človek, pri týchto šokoch ma už dávno porazí. Zaprela som sa rukami do jeho hrude, aby som získala opäť svoj priestor. Podarilo sa mi odtiahnuť, aj to len preto, že mi to on dovolil.

„Aj nad tým porozmýšľam,“ povedala som a s pohľadom zaboreným do zeme som vošla do domu. Vnútri som sa oprela o dvere a hľadala stratenú rovnováhu. Stále na mňa pôsobí rovnako. Nepomohli ani roky odlúčenia, ani trápenie, ktoré som vďaka nemu a jeho odchodu prežila. Nepomohli ani moje lepšie zmysly. Nič nepomáhalo. Bola som doňho stále zamilovaná a nešlo to zvrátiť. Dokonca sa mi zdalo, akoby som ho milovala ešte viac, ako pred tým.

City upírov sú intenzívnejšie ako city ľudí. Všetko sa znásobí a prehĺbi. Darmo vo mne bola nenávisť voči nemu. Láska ju mnohonásobne prevyšovala a s tým sa nedalo nič robiť. Smutne som si povzdychla a vybrala som sa do kuchyne. Zbežne som si prehliadla dom a zistila som, že nikto tu nie je. Kam sa všetci podeli? Mal by tu byť aspoň Jamie. Mykla som ramenami a pobrala som sa do svojej izby.

V izbe som sa posadila na posteľ a premýšľala som nad tým, čo poviem Nessie. Edward trvá na stretnutí s ňou a ako poznám Nessie, bude celá šťastná, že je tu jej otec. Mala som z toho trošku strach. Ako zareaguje na to, že som ho pred ňou nejaký čas tajila? Nezostáva mi nič iné, len jej povedať pravdu. Natiahla som sa pre telefón a vyťukala číslo k Nessie. Po chvíľke vyzváňania sa ozval hlas mojej dcéry.

„Dom Blackovcov.“

„Ahoj, Nessie.“

„Ahoj, mami. No, to je doba! Konečne si sa uráčila ozvať. Už som myslela, že dnes ani nezavoláš,“ oborila sa na mňa hneď Ness.

„Zlatko, je mi to ľúto, prepáč. Ja... Chcela by som sa s tebou rozprávať. Mohla by som za tebou prísť?“ spýtala som sa so strachom. Vedela som, že sa báť nemusím, ale obavy vo mne boli až príliš veľké. Nechcela som, aby ma Nessie za moje správanie odsúdila.

„Mami!“ začala Ness nahnevane. „Toto sme už preberali toľkokrát. Ja už neviem, čo ti mám na to povedať. Vieš veľmi dobre, že si u nás vítaná, nech sa deje čokoľvek. Ale ty nie, ty sa vždy musíš opýtať, či môžeš prísť. Akoby si bola nejaká návšteva.“ Na konci to Nessie odľahčila tichým smiechom. Nessie ich dom brala ako náš. Vždy mi vravela, že som tam doma takisto ako oni. Ale potrebovali mať niečo, čo bude len ich, tak som sa tam skôr cítila vždy ako návšteva.

„Dobre, Nessie, prídem tak za dvadsať minút. A ozaj, Jacob je doma?“ Nechcela som, aby sa Jacob zúčastnil nášho rozhovoru, a preto som dúfala, že má hliadku.

„Nie, dnes je vonku a vráti sa až neskoro v noci. Čakám ťa. Ahoj,“ rozlúčila sa Ness a skôr, ako som stihla čokoľvek dodať, už bol počuť v telefóne len oznamovací tón. Toto na tých dvoch tak nenávidím. Vždy mi zložia telefón.

Vzala som si zo skrine bundu. Zbehla som dolu, vzala si kľúče od auta a odišla som za Nessie. O pár minút som už parkovala v rezervácii pred jej domom. Vytiahla som Nessie na pláž. To miesto bolo ako stvorené na dôležité rozhovory a ten náš dôležitý bol. Po chvíli ticha sa Nessie ozvala.

„Tak, čo také dôležité si mi chcela povedať?“

„Nessie, ja... Najprv chcem, aby si sa na mňa za to nehnevala. Musíš pochopiť, že mám určité obavy a to, že som ti hneď nepovedala pravdu, bolo kvôli strachu, ktorý o teba mám,“ začala som rozhovor ospravedlnením. Nessie musí pochopiť, že mi ide len o jej dobro.

„Neviem, kam ti mieriš, ale dobre. Chápem to. Tak pokračuj,“ pobádala ma. Zastavila som sa a pozrela som sa na more. Bol to taký upokojujúci pocit, vidieť vlny, ktoré sa valia na pobrežie. Trieštia sa o skaly, ktoré im bránia dostať sa až k piesku.

„Je tu niekto, kto by sa chcel s tebou stretnúť,“ šepla som potichu.

„Kto?“ spýtala sa Nessie zaujato. Svoj pohľad som neodtrhla od mora, ale vedela som si predstaviť ten záujem, ktorý v nej moje slová vyvolali. Znova sa dostavil ten nepríjemný pocit strachu. Ale muselo to von.

„Je tu tvoj otec,“ povedala som a pozrela som na ňu. Nessie chvíľu stála bez slova a nechápavo na mňa pozerala.

„Môj... Otec?“ ozvala sa po chvíli. Na súhlas som jej prikývla.

„Ako dlho? A kde je? A ako o mne vie?“ začala chrliť otázku za otázkou.

„Nasťahovali sa do Forks pár dní pred tým, než som prišla ja. A ako o tebe vie? To presne neviem, ale tvoja teta Alice ťa videla. Vo svojej vízii. Vieš, že má dar. A Edward ťa videl v škole, keď si za mnou prišla.“ Nessie sa na tvári začal formovať úsmev. Očividne ju to potešilo. No po chvíli sa zachmúrila.

„Takže je tu už pár týždňov a ty mi to hovoríš až teraz?“ A je to tu! Teraz prídu výčitky. Bude na mňa naštvaná.

„Nessie, musíš pochopiť, že som mala strach. Nevedela som, ako vezme to, že si na svete. Bála som sa. Bála som sa, že mi ťa môže vziať a ja ťa navždy stratím.“ Nessie sa zachmúrila.

„On by to nespravil. Teda... Nemôže to urobiť. A ja by som s ním nešla. Si predsa moja mama.“ Nessie vyzerala sklamaná. Pristúpila som k nej a objala som ju.

„Dnes sme sa spolu rozprávali. Povedala som mu o tebe a on sa s tebou chce stretnúť. Chce ťa spoznať. Porozprávať sa s tebou.“ Nessie sa odtiahla a rozišla sa po pláži. Bola zamyslená. Potichu som ju nasledovala a pozorovala som výraz jej tváre. Premýšľala. Po chvíli sa zastavila a šťastne a usmiala.

„Je tu môj otec... A šialená teta Alice. A prekrásna Rosalie. Švihnutý Emmett. Strojený Jasper. Milujúca Esme a vševediaci Carlisle?“ preniesla nadšene. Potom sa mi uprene zahľadela do očí. Jej ruky sa zovreli v päste a ona šťastne poskočila. „Mami. Kedy sa s nimi môžem stretnúť? Chcem ich spoznať! Chcem spoznať svojho otca. Prosím!“ Pristúpila ku mne a chytila ma za ramená. „Že ma za nimi vezmeš?“ pýtala sa prosebne. To nadšenie a radosť, ktorá jej hrala v tvári, boli očividné. Túžila po tom.

„Ja neviem, Nessie. Najprv sa spýtam Edwarda. Ale asi by si to nemala vravieť Jakeovi. Nebude z toho nadšený,“ preniesla som. Po tom, ako reagoval na prítomnosť Jamieho, Cullenovci preňho budú ešte ťažší oriešok. Nessie len nadšene prikyvovala.

„Jacobovi zatiaľ ani muk. To mu poviem až po tom, čo sa s nimi zoznámim. Bude síce šalieť, ale je to moja rodina a on ju musí prijať,“ chrlila zo seba. Potom sa mi znova hodila okolo krku. „Mami, ja som taká šťastná,“ vzlykala mi v náručí.

Zvyšok večera sme sa len prechádzali. Nessie sa zaujímala o to, ako vyzerajú a či sa nejako zmenili. Akoby to u upírov bolo možné. Rozlúčili sme sa s tým, že čo najskôr dohodnem návštevu u Cullenovcov. Nessie ma len nerada púšťala, ale keď som jej prisľúbila, že sa to pokúsim zariadiť čo najskôr, bola spokojná.

Pohľad Edward:

Bol som rád, že Bella súhlasila s rozhovorom medzi nami. Mal som trochu strach z toho, čo sa dozviem, ale musel som to podstúpiť. Dozvedel som sa, ako to celé prežívala ona. Bolelo ma zistenie, ako som jej ublížil. Môj odchod ju skoro zabil. Trápil som ju, hoci som jej nebol nablízku. Som zviera.

Po tom, čo sa mi zverila so svojim životom, ktorý prežila bezo mňa, som bol rád, že nespomenula žiadneho chlapa. Len Jamie, ktorý asi bol pre ňu naozaj len priateľ. Nevenovala mu veľa pozornosti v rozprávaní a ani som si nevšimol nejaké náznaky, že by k nemu cítila niečo viac. To trochu potešilo moje mŕtve srdce. A ďalší bol ten pes Jacob. To, že má niečo s mojou dcérou, ma naštvalo. Ako mohla Bella dopustiť nechať našu dcéru v prítomnosti vlkolaka? Aj keď ju asi miluje, nemení to nič na tom, že je nebezpečný. 

Nessie. Pri spomienke na to krásne dievča mnou prešiel podivný pocit. Mal som pocit, že pri nej musím stáť a ochraňovať ju. Potreboval som ju spoznať a zistiť, čo si o tom všetkom myslí ona. Ako ma berie a či ma nenávidí za to, čo som jej matke vykonal. Preto som na Bellu naliehal a prosil ju, aby mi dovolila našu dcéru spoznať. Jej výčitky ma zaboleli, ale mala pravdu. Po tom, čo som urobil a opustil ju a jej nenarodené dieťa a nechal ju na to všetko samu, nemal som nárok na ich lásku. Ale aj tak som to chcel a stál som si za tým. Po Belliných slovách som si uvedomil, čoho sa bojí. Má strach, že jej ju vezmem. To som nemohol dopustiť. Už nikdy jej nechcem ubližovať.

„Bella, počkaj! Ja ti ju nechcem vziať. Chcem sa s ňou len spoznať a vysvetliť jej to,“ naliehal som na ňu, keď sa zdvihla a chcela odísť z lúky. Zastavil som ju a pritisol k sebe.

„Nie je čo vysvetľovať,“ šepla a zdvihla ku mne zaslzené oči. Pichlo ma pri mojom mŕtvom srdci. Zase jej ubližujem. Priložil som ruku k jej tvári a palcom som zotieral jej slzy. Hladil som ju na viečkach, lícach a obkrúžil som jej krásne pery. Túžil som ich znova ochutnať. Tá moc, ktorú mala nado mnou, bola obrovská. V jej blízkosti som sa cítil ako bezmocný človek. Vzdal by som sa všetkého, čo mám, len pre pár okamihov v jej náručí.

„Dovoľ mi sa s ňou spoznať, prosím,“ povedal som a začal som sa k nej skláňať. „Dovoľ mi, dokázať ti, že ťa stále milujem a dovoľ mi milovať aj ju, prosím,“ šepol som, keď už naše pery boli až nebezpečne blízko. Okolitý svet pre mňa prestal existovať. Nevnímal som nič, len Bellu vo svojom náručí.

Presunul som svoju dlaň z jej tváre za jej krk. Druhou som ju hladil po chrbte. Pritlačil som si ju k sebe ešte  tesnejšie. V tomto momente by vedľa mňa mohla vybuchnúť sopka. Nič som nevnímal. Len jej blízkosť, jej prekrásnu vôňu, jej hebkú pokožku, jej krásu a jej spokojný výraz, ktorý sa jej zrazu zjavil na tvári. Chcela to. Chcela mňa. Túžila po tom rovnako ako ja. Nemohol som odolať, keď som zacítil jej dych len kúsok od svojej tváre, stratil som pojem o všetkom. Pred mojimi očami a v mojej mysli boli len jej pery, ktoré ma lákali k sebe. Pocítil som jej ruky, ako prechádzajú po mojej hrudi a potom sa vplietajú do mojich vlasov. Bella sa pritúlila ešte bližšie hoci som mal pocit, že to už viac ani nejde. Už zostávali len milimetre, aby sa naše pery spojili a my aby sme utlmili ten výbuch slasti, ktorý nám to spojenie sľubovalo, keď sa kúsok od nás ozval povedomý hlas.

„Tak tu si, Edward.“ Môj šibnutý brat sa práve rozhodol zničiť ten krásny okamih. V tom momente by som ho najradšej roztrhol. Od môjho útoku ho zachránili jeho ospravedlňujúce myšlienky.

„Prepáč, Edward. Nechcel som vám do toho skočiť, ale máme problém. Alice videla Tanyu, chystá sa za nami. Chcela ti volať, ale máš vypnutý mobil. Vraj to je vážne a mal by si čo najskôr prísť domov,“ vysvetlil mi Emmett. Pochopil som, že by ma Alice nechcela vyrušiť len tak. Hlavne, keď aj ona túžila, aby som to s Bellou dal dokopy. Dúfam len, že jej obavy sú dostatočne opodstatnené, inak im všetkým vykrútim krk.

Bellu som teda hneď odviezol domov Emmettovým Jeepom, ktorým sa dostal na okraj lesa. Vďaka za Alicinu prozreteľnosť. Po jej sľude, že sa porozpráva s Nessie a povie jej, že sa s ňou chcem stretnúť, som šiel domov spokojný. Na prahu dverí nás už čakala Alice a podivne sa škerila.

„No, čo? Užil si si to?“ spýtala sa hneď pobavene.

„Sama dobre vieš, že nie. Tak prečo sa pýtaš?“ štekol som podráždene po nej. Nesmiala sa len navonok, ešte aj vo svojich myšlienkach sa tešila, ako mi pokazila to potešenie.

„Ale, no tak. Nebuď na mňa taký zlý,“ doberala si ma. „Ešte mi poďakuješ.“

„No to iste. Vieš čo, Alice?“ spýtal som sa. „Nechápem jedno. Prečo sa mi stále pletiete do života? Prečo mi už konečne nedáte pokoj! Čo vás tak žerie? To, že pri mne nemáte žiadne súkromie? Preto ho nedoprajete ani mne?“ Bol som vážne naštvaný.

Alice si chránila myšlienky ohľadom Tanye, a tak som si domyslel, že si to celé vymyslela, len aby mi nedopriala byť s Bellou. Strácal som i posledného spojenca, ktorého som v tejto rodine mal v podobe svojej krpatej sestry. Naštvane som okolo nej prebehol a namieril som si to do svojej izby. Skôr, ako som stihol zabuchnúť dvere, rozrazila ich Alice. Vošla za mnou do izby a posadila sa na posteľ. Tu naozaj o súkromí môžem len snívať.

„Alice, vypadni,“ oboril som sa na ňu.

„Tanya príde,“ začala sa obhajovať a hneď na to mi jej návštevu ukázala v mysli. No dobre, tak mala pravdu. Ale to jej nedávalo zámienku na to, aby ma od Belly odpútala. A práve v takej chvíli. Ešte stále som okolo seba cítil jej sladkú vôňu.

„Bude tu o dva dni. A to, že som ti nedopriala, aby ste sa pobozkali, má tiež svoje dôvody. Edward, ešte neprišiel ten správny čas. Ver mi!“ naliehala. Porazene som sa vedľa nej posadil na posteľ.

„Prečo príde Tanya?“

„Len tak. Príde ťa skontrolovať, ale zdrží sa len pár hodín. Má namierené inam.“ Znova mi ukázala svoje myšlienky a v nich Tanyine plány. Chystala sa za nejakým upírom. A mňa príde len pozrieť  ako zvládam pobyt vo Forks.

„Má v pláne najprv to skúsiť na teba. Ale tuší, že jej nepodľahneš, preto sa chystá za ním,“ vysvetlila mi v myšlienkach. Tie Tanyine výpady ma už začali poriadne unavovať. Teraz som sa cítil ako pubertiak. Akoby aj vo mne bojovali hormóny. Ale túžili len po jednej žene. Po mojej sladkej Belle.

„Musíš si na Tanyine pokusy zviesť ťa dávať teraz veľký pozor. Si napätý, Edward, videla som to. Ak si nedáš pozor, podľahneš jej. Nechcem, aby si si to potom vyčítal.“ Predstava, že by som skončil s Tanyou v náručí, mi pretočila žalúdok

„Možno keby si ma nechala Bellu pobozkať...“ Ďalej som jej však nestihol povedať, pretože jej myšlienkové pochody mi ukázali, čo by sa stalo. V Tanyi by som videl Bellu a podľahol by som jej ľahšie. Neveriacky som hľadel na Alice a v jej mysli som videl sám seba, ako sa milujem s Tanyou. To ma prekvapilo.

„Ďakujem,“ šepol som porazene. Alice sa na mňa povzbudivo usmiala.

„Mám aj niečo, čo ťa poteší,“ povedala a v mysli som videl usmiatu Nessie, vrhajúcu sa mi u nás v obývačke do náručia.

„Kedy?“ spýtal som sa potešene.

„Už zajtra,“ odpovedala. „Bella sa za tebou zajtra v škole zastaví. Oznámi ti, že sa s Nessie rozprávala a tá súhlasí so stretnutím. No, vieš, neviem po kom to to dievča má, ale je veľmi nedočkavá a chce ťa vidieť čo najskôr.“ Alice na mňa pobavene mrkla.

„Je celá po ockovi,“ dodala, keď opúšťala moju izbu. Sedel som na posteli a na tvári mi hral prihlúply výraz. Bella ju za mnou zajtra privedie. Musím sa dobre pripraviť. Rýchlo som sa postavil a vyskočil som zo svojho okna. Jeden menší lov mi nezaškodí.

Ešte raz sa ospravedlňujem všetkým čitateľom tejto poviedky. Práca na iných poviedkach spôsobila, že som sa tejto prestala venovať. Viem, to ma neospravedlňuje, ale vyfučalo mi z hlavy všetko, čo by som do pokračovania mohla napísať. Hovorí sa tomu i strata inšpirácie. Ale som späť a budem sa snažiť pridávať pravidelne.

Čo to u mňa znamená? Tak možno kapitolku za týždeň? Bude vám to stačiť? Dúfam, že hej, pretože mám okrem písania aj iné starosti, takže je to časovo náročné.

Dúfam, že sa vám kapitolka páčila. Ja viem, Nessie asi reagovala až príliš nadšene, ale ona sa nikdy netajila tým, že otca miluje a že keby mala tú možnosť stretnúť sa s ním, tak by ju hneď a zaraz využila. No a teraz tá chvíľa nastala. Nessie sa na otca a jeho rodinu neuveriteľne teší. Bella z toho nie je nadšená, ale musí sa podvoliť dcére.

Čo myslíte? Ako to celé nakoniec dopadne? Bude aj po stretnutí Nessie stále taká nadšená?

Zaujímal by ma váš názor. Chcete stretnutie Nessie a Edwarda z pohľadu Nessie, alebo Eda?

Čakám komenty. Vaša GCullen :)

Autor: GCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť verzus prítomnosť - 19. kapitola: