Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť si nás nájde - 16. kapitola

08.03.2012 (17:30) • Ariana • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 1825×

Otočila som sa k Edwardovi, ktorý už sedel na posteli a pozeral sa na mňa s úsmevom od ucha k uchu. Milovala som ten úsmev.

„Idem sa umyť,“ povedala som mu, zobrala si veci a išla do kúpeľne.

„A nechceš pomôcť?“ spýtal sa ma vzrušeným hlasom, keď ma objal okolo pásu pred dverami do kúpeľne. 

Och, ani nevieš akú pomoc by som potrebovala. No je načase sa aspoň raz poriadne umyť.

„Hm... nie,“ povedala som s úsmevom a otočila sa k nemu.

„Prečo?“ spýtal sa ma smutným hlasom a k tomu nahodil svoj výraz raneného šteniatka. Nedalo sa mu odolať.

„Pretože sa chcem konečne poriadne umyť.“ Pobozkala som ho a pohladila po tvári. Pod mojím dotykom privrel oči.

„Láska?“ oslovil ma a nežne ma pohladil po brušku.

 „Hm?“ Usmiala som sa na neho.

„Mali by sme určiť dátum svadby.“ Tento návrh sa mi pozdával. Túžila som sa konečne stať jeho ženou. A taktiež som túžila po poriadnom kúpeli.

„Urobíme to takto. Ja sa pôjdem umyť a potom sa o tom porozprávame.“ Vyslobodila som sa z jeho objatia a išla som sa konečne umyť. Bolo načase.

***
Ked som sa vrátila do izby, Edward tam už nebol, a tak som si zobrala jednu z jeho kníh, čo mal na poličke. Ľahla som si do postele a začala som čítať, popri tom som si hladkala moje bruško.

„Raňajky pre moju prekrásnu snúbenicu,“ ozval sa odrazu Edwardov nádherný hlas od dverí. Otočila som sa za ním a usmiala som sa, keď som videla tie dobroty, čo mal na tácke a všetky boli len a len pre mňa, a, samozrejme, pre našu maličkú.

„Ďakujem,“ poďakovala som mu, keď mi na nohy položil tácku. Pozrela som sa na tie dobroty a rozhodovala som sa, ktorú dobrôtku mám zjesť ako prvú. Zbadala som hrozno, hneď som sa naň vrhla. Ako ďalšie boli palacinky a potom jahody. Keď som dojedla, spokojne som sa pohladila po brušku. Edward sa na mňa s nehou v očiach pozrel a pobozkal ma.

„Milujem vás, vy dve ste pre mňa všetko,“ zašepkal a pohladil mi bruško aj on. Ako ja milujem tie jeho sladké slovíčka.

„Veď aj my teba,“ zašepkala som a otočila sa k nemu, aby som ho mohla pobozkať.

„Kedy by si chcela teda tú svadbu?“ spýtal sa ma, keď som sa od neho odtiahla pre nedostatok kyslíka.

„No, dnes je dvadsiateho piateho januára, tak čo tak tridsiateho marca?“

„Dobre teda, tridsiateho marca budeme mať svadbu.“ Vyslobodila som sa z jeho objatia a postavila sa k posteli.

„Kam ideš?“

„Musím ísť na WC,“ povedala som mu a išla do kúpeľne. Keď som vyšla, zamyslene som sa na Edwarda pozrela.

„Prečo sa na mňa tak pozeráš?“ Posadil sa na posteli, protože doteraz na nej ležal.

„Rozmýšľal si niekedy nad menom maličkej?“ spýtala som sa ho s úsmevom a sadla si vedľa neho na posteľ. Chcela som pre ňu nejaké výnimočné meno, no nič ma nenapadalo.

„Nie, myslel som, že ty už máš meno.“

„Nie, nemám, tak čo keby sme teraz nejaké spolu vymysleli?“ Ľahla som si do nadýchaných vankúšov.

„A aké mená navrhuješ?“ spýtal sa ma, ľahol si ku mne na bok a pohladil ma po tvári.

„Hm... Erika?“ Pozrela som sa na neho s otáznikom v očiach.

„No je pekné, ale čo tak Eleanor?“ Takto sme sa hádali asi pol hodinu, keď ma niečo napadlo.

„A čo Renesmee?“ spýtala som sa ho a zahryzla som si do spodnej pery.

„Renesmee?“ spýtal sa ma začudovane.

„Ano Renesmee, to meno je výnimočné ako naša dcéra.“ Usmiala som sa naňho.

„Máš pravdu a navyše je aj pekné. Ako si vlastne na to meno prišla?“

„Jednoducho, spojila som mená našich matiek. Rene a Esme, Renesmee.“ Edward sa rozosmial.

„Toto môže napadnúť len tebe.“ Smial sa mi. Urazene som sa od neho odtiahla a otočila sa k nemu chrbtom.

„Ale no tak, miláčik, ja som to tak nemyslel.“ Objal ma okolo pásu, posadil ma a hlavu si položil na moje rameno.

„Ale áno, myslel,“ zašepkala som uplakaným hlasom. 

Bože, toto tehotenstvo je hrozné. Stále iba plačem za totálne sprostosti. Hm, Edward to má so mnou ťažké.

„Bells, ty plačeš?“ spýtal sa ma vystrašene a hneď na to kľačal predo mnou a zobral si moje ruky do svojich.

„Nie.“

„Ja som to tak nemyslel,“ povedal smutným hlasom.

„Ja viem,“ povedala som mu a usmiala sa naňho.

„Čo povieš na to, že by sme išli do mesta a zájdeme na zmrzlinu?“

„Žiadne mesto a žiadna zmrzlina,“ kričala Alice, keď nám vtrhla do izby.

„Alice, upokoj sa,“ prikázal jej Edward.

„Nechala som vás, lebo som videla ako chce Belle vymyslieť meno Renesmee, ale už nič iné. Máme málo času, takže Edward von a Rosalie s Esme dnu,“ kričala ďalej Alice na Edwarda, keď ho
vystrkovala von z izby a zavrela mu dvere rovno pred nosom. Dvere sa znovu otvorili a ja som si myslela, že je to Edward, ale bola to Rosalie s Esme. Obe mali plnú náruč časopisov so svadobnými
šatami. Pozerala som na ne s otvorenými ústami a oči som mala asi až na podlahe.

„Bella, šup, ideme ti vybrať šaty a kyticu,“ zakričala Alice radostným hlasom, keď všetky tie časopisy boli rozdelené na posteli. Radšej by som išla na nejaké nákupy. Mohla som si myslieť, že Alice bude na svadbe šéfka. No čo, nevadí.

***

Už asi tri hodiny sme pri tom sedeli a z tej kopy sme vybrali zopár šiat.

 „Tak, teraz nás čaká ta najťažšia úloha zo všetkých. Musíme vybrať tie správne šaty a kyticu.“ Zahlásila Alice a zobrala kôpku časopisov, v ktorých boli vybraté šaty.

 „Šaty číslo 1, 2, 3, 4, 5 a kytice číslo 1, 2, 3, 4, ktoré šaty a ktorú kyticu?“ spýtala sa nás, keď všetky časopisy uložila vedľa seba na tej strane, kde boli šaty. Všetky boli nádherné, takže to bude ťažké rozhodnutie.

Tak mám pre vás úlohu. Vyberte jedny šaty a jednu kyticu. Dúfam, že mi tu zanechate aj komentáre. :D

Autor: Ariana (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť si nás nájde - 16. kapitola: