Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť sa ti vráti - Prológ + 1. kapitola: Som mŕtva, či?

MLT*

Téma mesiaca január

Kapitoly zimy (0) Každodenné maličkosti (7) Predsavzatia (1) Krv na snehu (11) Socha z ľadu (0)

Celkem hlasů: 19


Toto je moja prvá poviedka, tak dúfam, že sa vám bude páčiť a okomentujete ju, aj malý komentár mi stačí a pokojne aj kritiku, budem rada.
Poviedka je o Belle, ktorá sa jednu noc bola prejsť po lese. Koho tam stretla? Čo sa stalo? Dočítate sa v poviedke.

Prológ

Volám sa Isabella Marie Swanová. Ale prosím, oslovujte ma radšej iba Bella, mám to tak radšej.

Bývam vo Phoenixe, teda do teraz som tam bývala, teraz sa sťahujem do malého upršaného mestečka menom Forks.

Keď si mama vzala Phila, hneď bolo jasné, že budem musieť ísť, lebo Phil veľa cestuje kvôli svojej práci – hrá baseball a často sa sťahuje. Mama by to bez neho nevydržala a so mnou sa nemôže stále sťahovať.

Dnes cestujem do Forks za mojím otcom – Charliem. Už som ho dávno nevidela. On je šerif a nemá na mňa čas a ja, keď mám pravdu povedať, tiež na neho nemám čas. Aj tak ho mám rada a myslím, že aj on mňa.

Cestujem aj s mojou vernou fenkou borderskej kólie – Bonou. Dostala som ju od otca na štrnáste narodeniny, našiel ju pri nejakom zásahu a dal mi ju. Nazvali sme ju Bona, hneď sme sa na tomto mene zhodli.

 

1. kapitola – Som mŕtva, či?

„Bona, dones, tu som, Bona!“ hádzala som mojej borderke loptičku a ona za ňou poslušne utekala. Dlho sme sa takto hrali a rýchlo nám utekal čas. Až neskôr som si uvedomila, že je pol desiatej večer a že by som mala ísť domov.

Rýchlo som Bonu privolala a šla som známou cestou domov. Bola som sama na prechádzke s Bonou a domov sme to mali ešte dobrú hodinu pešo. Rozhodla som sa, že si cestu skrátime cez menší lesík.

Bola jeseň a všade okolo bolo lístie. Mala som rada jeseň a dnes som mala svoje sedemnáste narodeniny. Od otca som dostala knižku, ktorú som už dlho obzerala v kníhkupectve a orchideu – bola prekrásna. Oco vraví, že vyzerá ako ja – biela ako moja pleť a krásna ako ja. Samozrejme si zo mňa strieľal. Typické.

Zahľadela som sa na mesiac, bol krásny, akurát v splne. Hviezdy pri ňom vyzerali malé a nevýrazné. Spln sa mi vždy zdal kúzelný, tak som si sadla a obdivovala som ho. Bona si sadla vedľa mňa a pozorovala ho so mnou. Vtedy mi napadlo, že toto je najkrajší darček na moje sedemnáste narodeniny, nič krajšie som si nevedela predstaviť. Bože, aký je krásny...

Bona ma vyrušila zo zamyslenia hlasným štekotom. „Bona, prestaň! Čo to do teba vošlo?!“ Zrazu som to, alebo skôr ho uvidela. Bol krásny ako anjel, prišiel sem akoby spadol z toho mesiaca. Bona sa medzi nás postavila a začala vrčať.

Vtedy sa na mňa vrhol. Rýchlosťou svetla bol pri mne, chytil ma za zápästie a zahryzol sa mi do krku. Nemohla som sa brániť, bol príliš rýchly a silný. Počula som, ako mi ľavé zápästie zapukalo – určite sa zlomilo. Cítila som, ako jeho tesáky prenikli do mojej tepny. Pomaly som začala slabnúť.

Zrazu prestal a začal kričať. „Ó nie, prosím, nie. Nie, nie, niééé.“ On tu kričí, pritom ja som tu tá, ktorá by mala kričať. Ja som tu s prehryznutou tepnou, napadlo mi.

Potom som si uvedomila, že za chvíľu zomriem a začala som sa s tým zmierovať. Venovala som po jednej myšlienke každému členovi mojej rodiny. Nech ich život vydrží dlhšie.

Vtedy začala bolesť, ako keby som mala celé telo v plameňoch. Začala som sa triasť od bolesti. Každá jedna bunka mi horela. Zomieram? Toto je bolesť pred smrťou? Určite hej, iné vysvetlenie to nemá. Triasla som sa v bolestiach a váľala po zemi hrozne dlho. Mala som pocit, že bolesť trvá týždne, no nakoniec to našťastie skončilo.

Bolesť pomaly začala ustupovať. Konečne zomieram, pomyslela som si. Pomaly som otvorila oči. Náhle svetlo ma na chvíľu oslepilo, tak som oči späť zavrela a započúvala som sa do zvukov. Počula som šuchot lístia a ...

Náhle som otvorila oči na 100% som počula Bonine dychčanie. Keď som konečne poriadne zaostrila zrak, videla som lístie a Bonin ňufák. Toto nie je smrť. Bonu nezabil, dúfam, a okrem iného všetko tu bolo také živé a pekné.

Otočila som sa a uvidela som toho anjela. Len sedel a hlavu mal v dlaniach. Niečo si šepkal. Chcela som vedieť čo, tak som zbystrila pozornosť. Nečakala som, že aj niečo budem počuť, ale prekvapivo som počula. Hovoril: „Čo som to urobil? Som monštrum! Dúfam, že to prežije,“ modlil sa.

„To som aj ja prekvapená, že žijem, čo si mi spravil?!“ zjačala som na neho. On prekvapene na mňa pozrel.

„Ja... ja, neviem,“ povedal.

„Ako to, že nevieš?! Len tak sa zjavíš zahryzneš mi do krku a tvrdíš, že nevieš?! Dúfam, že máš na to dobré vysvetlenie,“ povedala som mu, prekvapená sama zo svojej odvahy, každý normálny človek by od neho utekal preč. Vtedy som si všimla Bonu zase sa postavila medzi nás a začala vrčať na neho.

„Nooo. Ja asi, bude to znieť divne, ale premenil som ťa na upíra. Ja som tiež upír a keď sa upír zahryzne do krku človeka a nevysaje ho celého, ale vpustí mu do tela jed, stane sa z človeka upír,“ povedal a ja som prekvapene zamrkala, on si zo mňa robí ešte srandu, možno, že je nejaký postihnutý alebo čo. Začala som sa na tom hrozne rehotať, ten anjel je očividne retardovaný, keď mi tvrdí, že je upír a ja tiež.

Tak fajn idem hrať jeho hru. „Takže sme upíri. Odteraz spávam v rakve a pijem krv, sľubujem a... ešte nebudem chodiť na slnko, aby som nezhorela a nesmiem zabudnúť... čo najďalej od drevených kolov, aby ma náhodou neprebodli.“ Ďalej som to už nevydržala a začala som sa smiať ešte viac než pred tým.

Zatváril sa vážne a zrejme si všimol, že si z neho robím srandu. Tak asi nie je až taký retard ako som si myslela...

„Pozri, ja si z teba srandu nerobím.“ Začal. Tak beriem späť, je retard - a začala som sa zase smiať.

Zrazu to vyzeralo, že mu niečo napadlo. Náhle som ho zbadala vedľa mňa, prekvapením som uskočila a skoro spadla no jeho rýchle reflexy ma zaskočili tiež, rýchlo ma zachytil, aby som sa nerozpľasla na zemi. Rýchlosťou blesku prebehol na opačnú stranu (Prekvapilo ma, že som ho videla, lebo šiel tak rýchlo, že by som mala vidieť len škvrnu, nie?) a zohol sa po veľký balvan. Jednou rukou ho zodvihol zo zeme a rozpučil na prach. Teraz som stála fakt prekvapene.

„Teraz mi už veríš?“ spýtal sa.

„Ja, jaaa, ja neviem, čo si mám o tebe myslieť. Čo ti mám teraz podľa teba povedať?“ Fakt som nevedela čo mu povedať. Mala som pocit, že mu už začnem veriť a z toho som bola ešte viac prekvapená.

„Mohla by si začať menom. Ja som Edward,“ povedal a podal mi ruku. Ja som sa na ňu nedôverčivo pozrela. Čo ak mi ju rozdrví? Zrejme mu to došlo a stiahol ju späť.

„Ja som... Bella,“ zakoktala som sa „Bella Swanová,“ povedala som už istejšie.

„Tvoj otec ťa hľadal a nevzdáva sa, aj keď si myslí, že už si aj tak mŕtva... Nemôžeš tam už ísť. Za prvé, nerastieme, za druhé nestarneme a za tretie, živíme sa krvou, tiahlo by ťa to ku nemu, mohla by si mu ublížiť,“ povedal. A ja som na neho zdesene pozrela. To nemôže byť pravda. Už nikdy neuvidím svojho otca...

„Ja ho musím vidieť, aspoň sa s ním rozlúčiť,“ povedala som. „Aj tak sa sama sebe čudujem, že mu verím, nie to ešte, aby som opustila otca," zašomrala som tak, že by to človek nepočul, ale na moje zdesenie sa ozval.

„Chceš ďalší dôkaz o našej existencii?“ povedal a ja som sa na neho spýtavo pozrela. „Tak fajn, určite cítiš v krku pálenie,“ povedal. „Ako každý novorodený si smädná a túžiš po krvi," povedal a ja som si uvedomila, že má pravdu. Nadýchla som sa a ucítila som Bonu, teda jej krv, a zatúžila som po nej. Ale to stále nič nevysvetľuje...

Vyšiel na kúsok osvetlenej zeme a otočil sa ku mne nádherne sa ligotal. Bolo to neskutočné. „Ligoceme sa,“ vysvetlil, aj keď už nebolo treba. Strčila som aj ja ruku do slnka a...

Ligotala sa, aj keď nie tak ako tá jeho. V momente bol pri mne a chytil moju ruku.

Zrazu začal ďalší nával bolesti, obaja sme sa skrútili na zemi, hrozne ma bolela hlava. Ja som sa spamätala prvá. (Mávala som často migrény.) On však stále ležal na zemi. Po pár sekundách sa aj on postavil.

„Nevedel som, že na mňa hneď zaútočíš! Prečo si to spravila?! Ja viem, že som ťa premenil a teraz ti beriem aj otca, ale nemusela si mi to urobiť!“ zakričal a keď som mu chcela povedať, že fakt neviem, ako som to urobila, zahriakol ma. „Vieš čo? Nevysvetľuj mi to, idem, keď nechceš moju pomoc. Pokojne si otca zabi! Je mi to jedno.“ Otočil sa a rozbehol sa do lesa.

„Nechápem, ako zistila, aký má dar. A ako to, že jej nemôžem čítať myšlienky? Nevadí, spýtam sa Carlislea. Ale bola pekná a aj celkom múdra a... Nemysli na to! Ja sa to vlastne Carlislea spýtať nemôžem, bol by sklamaný, že som niekoho uhryzol a...“ hovoril, teda myslela som si to, ale kým som ho videla, tak ústa neotváral, povedal, že nemá na to... myslieť a počula som ho, keď bol už asi ďaleko v lese... Divné.


Tak čo, páčilo sa? Dúfam, že hej. V ďaľšej kapitole si to pozrieme z pohľadu Edwarda. 


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť sa ti vráti - Prológ + 1. kapitola: Som mŕtva, či?:

 1 2   Další »
11. Teyla
12.12.2013 [19:27]

Emoticon Emoticon Emoticon

10. BabčaS
12.12.2013 [19:22]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9. Izza
12.12.2013 [18:20]

To je super!:3 rýchlo ďalšiu prosím ^~ úplne naj :O* <3 *.*

8. Izza
12.12.2013 [18:20]

To je super!:3 rýchlo ďalšiu prosím ^^ úplne naj :O* <3 *.*

7. Ela
12.12.2013 [16:02]

Suprové. Emoticon
A tie Belline myšlienové pochody o Edwardovi. ...postihnutý,retard, som nemohla. Emoticon
Teším sa na ďalšiu. Emoticon

6. Angela
12.12.2013 [15:59]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. BreeCullen
12.12.2013 [15:58]

Na začiatok pekné. Emoticon Len sa mi to zdalo trochu unáhlené. Emoticon Ale aj tak sa teším na ďalšiu kapitolu. Emoticon

4. bellaXD
12.12.2013 [15:56]

Prepáč, nechtiac som to dala do dvoch komentárov, malo to byť do jedného.

3. bellaXD
12.12.2013 [15:55]

Super. A najlepšie, že či nie je Edík postihnutý. Emoticon Emoticon

2. bellaXD
12.12.2013 [15:53]

Veľmi pekné. Bella má dar čítania myšlienok ako Edward, keď počula jeho myšlienky? Emoticon Teším sa na ďalšiu kapitolu. Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!