Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť sa ti vráti - 5. kapitola: Stretnutie

ag1 ag1


No po lyžiaráku som tu zase s ďalšou kapitolou. Myslím, že názov hovorí zase za všetko. Tak sa nechajte ponoriť do poviedky. Prajem príjemné čítanie a prosím o komenty.

5. kapitola – Stretnutie

 

Bella:

Zobudila som sa okolo štvrtej ráno a cítila som sa fakt skvelo. Zaujímalo ma čo sa všetko stalo kým som tu nebola, hrozne som sa tešila.

Ešte som chvíľu ležala a rozmýšľala a potom som šla do sprchy, umyla som si zuby a hľadala vhodné oblečenie na prvý deň do školy. Vytiahla som zo skrine nádherné, čierne šaty, bez ramienok, previazané bordovou stužkou, siahajúce pod kolená, vynikalo v nich moje tetovanie a celkom ladilo. Ku tomu som si zobrala ladiaci náramok, prsteň a náušnice. Vlasy som si nechala rozpustené. Nemenila som sa, lebo som chcela aby ma spoznali takú aká som.

Na líčila som sa a zbehla dole. Rýchlo som nachystala raňajky pre Billa a Suzan a šla som sa pozrieť za Sel, Nasypala som jej granule do misky a naliala vodu. Bill sa práve zobudil tak som rýchlo vybehla hore a ešte si čítala učebnice. Potom som zišla dole za Billom.

„Dobré ráno,“ pozdravila som a Bill sa na mňa prekvapene pozrel.

„Dobré, dobré,“ odzdravil. „Čo si nám to nachystala?“ opýtal sa, keď došiel ku stolu.

„Nič, iba vajíčka na tvrdo, dúfam, že máte radi. Ja už za chvíľu pôjdem. Suzan sa ešte nezobudila?“ opýtala som sa aj keď som veľmi dobre vedela, že práve schádza po schodoch.

„Ešte asi n... Tak hej. Spomeň čerta...“ zasmial sa Bill a Suzan sa po nás prekvapene pozrela.

„Dobré ráno, nachystala som vám vajíčka, ale musím ísť. Idem peši asi by bolo divné prísť tak to oblečená na motorke...“ povedala som a už som otvárala dvere. „Tak ahojte.“

„Ahoj,“ povedala Suzan.

„Čau,“ pozdravil aj Bill s plnými ústami a ja som za sebou zavrela dvere.

Nastupovala som do druhého ročníku, v prvom som ešte bola človek.

Za chvíľu som bola pred školou, ešte tu skoro nik nebol, ale všetci sa na mňa pozerali. Chalani ma vyzliakali pohľadom, niektoré babi chceli byť mojou kamarátkou, no iné ma preklínali za to, že sa ich chalan na mňa pozerá. No najviac ma zaujalo dievča ktoré sa na mňa len milo usmialo a ďalej sa venovalo učebniciam. Prišla som ku nej a venovala som jej úsmev.

„Ahoj, ja som Bella, mohla by si mi to tu ukázať. Som tu prvýkrát...“ povedala som a schválne nedokončila vetu.

„Ahoj, ja som Angela, rada ťa prevediem. Asi by si najprv mala ísť do riaditeľne, či si tam už bola?“ opýtala sa a ja som len pokrútila hlavou.

„Neviem, kde je,“ povedala som a ona len prikývla a už sme šli.

„Čo si sa učila? Môžem ťa preskúšať, ak chceš,“ Povedala som, lebo som vedela, že idú písať.

„No, je to len fyzika, budem rada ak ma preskúšaš, ale neviem, či to potom stihneš. Do ktorého ročníku ideš?“ opýtala sa a bola úprimne rada, že ju preskúšam, jej myšlienky hovorili niečo v tom zmysle, že ju Mike a Jesska asi nepreskúšajú.

„Ja idem do druhého, ty si v koľkom?“ povedala som jej pravdivo.

„Ja som tiež druháčka, budeme spolužiačky,“ radovala sa. Aj ja som bola rada, že budem mať ju za spolužiačku. „No už sme tu, ale vyzerá, že tam niekoho má, tak by si ma mohla teda vyskúšať.“ Povedala s prosebným pohľadom, tak som si od nej vzala učebnicu aj keď som ju celú vedela naspamäť a začala ju skúšať. Všetko vedela len nejakým veciam nerozumela tak som jej ich lepšie vysvetlila.

„Ty si naozaj lepšia ako učiteľka ona nám to tak dobre nevedela vysvetliť. Ja som si myslela, že to nebudeš vedieť a nie, že ma to ešte doučíš,“ smiala sa.

Potom sa už otvorili dvere.

„Tak ahoj, uvidíme sa neskôr,“ zakývala mi a ja som vošla do riaditeľne.

„Dobrý deň, volám sa Isabella Swanová, som tu nová,“ povedala som naučenú frázu.

„Dobrý deň, poďte sem,“ povedal a zdvihol ku mne zrak. Prekvapene zaklipkal očami a jeho myšlienky začali byť dosť neslušné.

„Prišla som si len po rozvrh a plán školy, veľmi sa tu nevyznám,“ povedala som a čakala som na jeho reakciu.

„Tu máte rozvrh, plán je tam v tom šuflíku choďte si poň, ak chcete,“ povedal a ukázal na vzdialenú skrinku, šla som ku nej a zohla som sa ku najnižšiemu šuflíku na ktorý ukazoval. Bože, tá má ale nohy, to to som nemal, mal som tam ísť ja, radšej už ale zostanem sedieť nech si nič nevšmne. Hovoril si v duchu a ja som sa radšej rýchlo postavila.

„Tak ďakujem už radšej idem na prvú hodinu. Dovidenia,“ povedala som rýchlo a zaklapla som za sebou dvere po tom som už len počula ako šiel na záchod.

Prvú hodinu som mala biológiu tak som si veselo vykračovala ku dverám biológie. Vošla som do triedy až po zazvonení keďže som to inak nestíhala. Zrazu všetko stíchlo a všetci sa na mňa pozreli. Učiteľ sa na mňa pozrel dosť prekvapene, no ja som ho nevnímala ucítila som známu vôňu, vôňu ktorou som vďaka nemu trochu napáchla aj ja. Pozrela som sa tým smerom a uvidela som jeho tvár. Nie, nie, nie. Do pekla to to sa môže stať len mne. Preklínala som ho.

„Vy ste slečna Swanová? Vy ste tá nová, že,“ povedal učteľ a tým aj upútal moju pozornosť.

„Áno, to som ja. Dobrý deň,“ povedala som.

„Choďte si sadnúť k pánovi Cullenovi, je pri ňom posledné voľné miesto,“ povedal a podal mi nejaké papiere.

„Ahoj,“ pozdravila som ho a čakala či ma spozná. Neodzdravil, zapchal si nos a prisunul ku mne pohárik s nejakou grckou, korú sme mali pozorovať.

Preboha, ona tak dobre vonia. Odkiaľ ju poznám? A to jej meno. Už som ho tak dávno nepočul a predsa som ho počul. Nie je to náhodou, nie, nie tú museli Volturiovci už zabiť. Či? Prečo z nej, do pekla, cítim seba?! Bože dlho to tu už nevydržím, súrne musím na lov, radšej sa na ňu nebudem dívať, čo ak ju uhryznem? A prečo mi tá jej vôňa je taká známa? Zrejme len kvôli volaniu jej krvi. Ale musím uznať, vyzerá pekne a ten jej hlas. Bože, nech rýchlo skončí táto hodina, už sa dlho neudržím. Ale prečo jej tak pomaly bije srdce? A prečo, dopekla, je taká bledá?

Po týchto myšlienkach som sa na neho prekvapene pozrela, nesmie to zistiť. Nie, nie, nepozeraj na mňa. Prečo má v očiach ten zlatý odtieň? Niečo tu, dopekla, nesedí. Ja ju poznám, tak to to voňalo nedávno u Volturiovcov. Presne, asi ju chvíľu pred tým zabili, iný dôvod nevidím. By si sa divil. Uchechtla som sa nad tým pomyslením, čo som vo Volterre vtedy robila. No on si to nevšimol.

Bože prečo mi vadí, že ju asi zabili? Veď som to skoro urobil ja tak čo? Ale sú si dosť podobné. Dopekla to je asi ona! Swan, Swanová. Bože a nedokážem jej ani čítať myšlienky. Pozrel sa na mňa zdesene no potom už zazvonilo a on sa ponáhľal na lov. Ja som dúfala, že nikomu nepovie, že kto som. A aj keby to povedal, zistili by, že ma uhryzol. Super takže to neprizná. A ešte stále sa mu páčim. A tie jeho myšlienky. Stále ako mu to pomaly dochádza. Musela som sa zasmiať keď som si uvedomila čo som si o ňom predtým myslela, že je retard. Aj tak sa na neho stále moc podobá, ani 83 rokov mu nepomohlo.

„Slečna Swanová, budete tu ešte sedieť dlho?“ opýtal sa profesor a ja som sa poslušne zdvihla.

„Nie, pán profesor, už idem, len som sa zamyslela,“ povedala som mu a už som šla.

Ďalšie dve hodiny prebiehali v podobnom duchu nudy. Len na jednej som sa stretla s Angelou. Keď zazvonilo na koniec druhej hodiny mala som už len angličtinu tak som sisadla k jednému voľnému stolu, pochvíľke som zistila,že si ku mne prisadol Mike. Tak to to bude priadne dlhá hodina.

„Ahoj, ja som Mike,“ pozdravil. No jeho myšlienky sa točili len okolo toho ako ma dostať do postele.

„Ahoj, Bella,“ pozdravila som zdvorilo. No potom už zazvonilo a vošiel učiteľ. Tak som sa začala venovať výkladu. Po hodine som si zbalila veci a chcela som ísť na obed no Mike ma zastavil a šiel so mnou ako osobný strážca. Kecali sme o kravinách a nakoniec bolo s ním aj sranda. Pozval ma k ich stolu, tak som si sadla a prekvapilo ma keď som tam uvidela aj Angelu ako na mňa zbesilo kýva.

„Čau, Bella, vidím, že si sa už zoznámila aj s partiou,“ povedala.

„Ty si s ňou už hovorila? Ako to, že sa to dozviem vždy ako posledný?“ ohvoril Mike naoko urazene.

Angela ho ignorovala a začala mi predstavovať partiu. „To to je Jessica, Tajlor...“ hovorila a zoznamovala ma zo všetkými pri stole. Všetci boli priateľský tak som sa s nimi smiala, do kým neprišli Cullenovci. Jessica hneď spustila prednášku o nich no oni to až príliš dobre počuli. Potom keď dorozprávala som sa zdvihla a polovicu obede vykydla do koša.

Šla som na poobedné vyučovanie, no skoro som sa unudila k smrti. Po poslednej hodine som vstala a odkráčala domov. Mala som riadne náročný deň.

Keď som došla domov, nik tu ešte nebol, tak som zobrala Sel a šla na prechádzku. Áno, presne na to miesto, na miesto, kde ma premenil, na miesto, kde som všetko stratila, na miesto, kde som sa stretla s ním, na miesto, kde som sa druhýkrát narodila.

Hádzala som Sel paličku rýchlo sa učila a bola šikovná. Tak som sa do toho zabrala, že som si ani nevšimla svojho pozorovateľa a úprimne bola by som rada, keby že si ho nevšimnem vôbec.

„Ahoj,“ pozdravil a ja som sa prekvapene otočila za zamatovým hlasom. No do riti! On mi to robí snáď naschvál.

„Ahoj,“ pozdravila som ho nahnevane a chytila som Sel za vodítko, tá sa zase postavila medzi nás a vrčala na Edwarda.

Bože, aká je zlatá keď sa mračí, ale aj tak keď ju pozorujem odzadu, je ešte krajšia. Hovoril si v duchu a ja som div nevyletela z kože. Debil jeden! Rozhodla som sa odísť, chytila som Sel pevnejšie a chlácholivo som ju pohladila po hlave, prestala vrčať, ale na Edwarda sa stále pozerala s odporom v očiach. Šla som svojou obľúbenou skratkou späť no on ma chytil za zápästie.

„Čo odo mňa ešte chceš?! Už si mi skazil dosť života!“ povedala som mu nahnevane. Vyzerá ako Boh pomst. Smial sa v duchu.

„Tak to si ešte nevidel Boha pomsty!“ povedala som mu a zaškerila som sa.

„Ty, ty, ty mi čítaš myšlienky?“ povedal prekvapene. No ja som sa iba usmiala a šla som sa ďalej. „Čo si do pekla zač?!“ skríkol za mnou. Au tak to to ma pichlo pri srdci.

„Len to čo si sám vytvoril, či už si ani na to nepamätáš?“ povedala a sklamane som krútila hlavou.

„Neviem to vypustiť z hlavy, ale aj tak neviem, čo som vytvoril, nepoznal som odpoveď ani vtedy a nepoznám ju ani dnes. Kde si sa celú tú dobu skrývala? Nepoznám žiadne odpovede. Hanbil som sa priznať za to, čo som urobil, rodičom,“ povedal a krútil hlavou ako keby mu to bolo naozaj ľúto. Ako keby mu bolo ľúto, že existujem, že ma vôbec niekedy stretol. Pichlo ma pri srdci a nemala som ďaleko od plaču, ale po Boninej smrti som si dala sľub, že už viac nebudem plakať kvôli nemu a teraz ten sľub neporuším.

„Tak je mi ľúto, že ľutuješ, že žijem, fakt. Už ťa viac nechcem vidieť, mal si ma vtedy zabiť a nie ma trápiť do teraz!“ povedala som a šla domov. Nechala som ho tam stáť prekvapeného a samého.

Doma som si rýchlo načarbala úlohy a dala Sel ešte večeru. Nachystala som večeru aj pre Billa a Suzan. Boli celý šťastný, že ma majú a ani sa im nečudujem. No čo skromnosť nado všetko. O ôsmej mi zazvonil mobil.

„Prosím,“ opýtala som sa a ozvala sa mi Angela.

„Čau o deviatej má ísť nejaký horor, ideme všetci, tak mi napadlo, či nejdeš s nami,“ povedala rýchlo a ja som sa tomu potešila aspoň sa nejako odreagujem.

„Jasné rada. Tak o trištvrte pred kinom?“ opýtala som sa ešte a tešila som sa tam.

„Ideš? Super! Hej o trištvrte príď načas aby ti zostali lístky,“ povedala nadšene.

„Fajn, tak pred kinom. Čau,“ povedala som a zložila.

Super! Obliekla som si čierne rifle s tiež čiernym tielkom a na to som si dala riflovú bundu. Konečne si zajazdím. Tešila som sa na svojho miláčika - motorku. Presne o trištvrte som prišla, no všetci tam už boli šmykom som zastavila pred nimi a oni len vyvalene na mňa čumeli.

„Kde je, do pekla, Bella ty si nám ju zožrala?“ zavtipkoval si Mike a všetci aj ja sme sa na tom zasmiali.

„Nie to som ja, len som mala chuť sa previesť na mojom miláčikovi,“ povedala som a Angela prekvapene vyvalila oči.

„To je tvoja? Ja... že si si ju požičala alebo čo,“ povedala a ja som na nej musela zasmiať.

„Hej, je moja. No nestojme tu už poďme dnu, nie?“ povedala som a všetci sme pobrali dnu, ja som si ešte kúpila lístok a šli sme.

Kúpila som more popkornu a rozdávala ho každej ruke, ktorá sa natiahla. No čo už.

Film bol o Upíroch, tak som sa na niektorých častiach dosť pobavila, že rakvy, drevené koly, svätená voda a cesnak. V polovici filmu sa strhla popkornová vojna. Všetci po sebe hádzali popkorn a ľudia sa začali zapájať, asi po pol hodine už nikto nepozeral film, ale nás, ako sa obhadzujeme a veľká časť sa aj pridala. Riadne som sa nasmiala. A keď sme vychádzali, niektorí ľudia hovorili, že ešte určite prídu. Pri východe nám tá tetka povedala, že máme chodiť častejšie a, že nám dá potom zľavu. Riadne som sa nasmiala. Prišla som domov o polnoci a padla do postale ako také drevo a hneď som zaspala. Nádherný deň za mnou. 


Tak čo, páčila sa kapitola? Dúfam, že hej a že ju ohodnotíte aj v komente.

Som rada, že máte so mnou toľko strpenia, ale v poslednej dobe nemám dosť času, no teraz po polroku sa to dá všetko do pohybu a budem aj častejšie prispievať. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť sa ti vráti - 5. kapitola: Stretnutie:

 1
1. BabčaS
05.02.2014 [12:15]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!