Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Milujem obe svoje deti - 3. kapitola

18.08.2012 (11:00) • Ivka77 • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 2108×

Pohľad Bella

„Jacob, nechaj niečo aj ostatným,“ začula som z kuchyne materský hlas Esme a zauvažovala, či nemám ísť Tonymu ukoristiť raňajky.

Odkedy máme deti a na krku máme Jacoba, Esme varí pre desiatich. Vždy jednu porciu Nessie, jednu Tonymu a ostatok pre dvojmetrového indiána. Vôbec sa nemusíme pred ľuďmi pretvarovať pri nakupovaní potravín. Čo sa kúpi, zvyčajne sa aj zje. Takmer nič nevyhadzujeme. Našťastie Esme pre nich varí rada a ja som jej za to naozaj vďačná.

Dokonca dva roky po narodení detí sa u nás zaviedla tradícia spoločnej nedeľnej večere. Jedia len oni traja, no ide skôr o spoločne strávený čas, kedy sme všetci pokope a môžeme si porozprávať zážitky z celého týždňa. Na nedeľnú večeru sme za tých trinásť rokov nesadali k stolu všetci asi len trikrát. Aj Emmett a Rosalie, ktorí teraz študujú na univerzite tristo kilometrov od nášho domu, sa vždy dostavia. Prichádzajú v piatok a v nedeľu po večeri sa zas vracajú do svojho bytu pri škole. Milujem spoločné chvíle so svojou rodinou.

Z premýšľania ma vytrhlo až Tonyho prevaľovanie. Dych sa mu zrýchlil a o chvíľku som sa už pozerala do jeho zelených očí.

„Bola si tu celú noc?“ pousmial sa a sklopil zrak. Takto klopí pohľad vždy, keď sa cíti previnilo.

„Takmer,“ šepla som a vtisla mu bozk na líce. „Budeš ešte spať, alebo si dáš raňajky?“ spýtala som sa a vyskočila z postele. Posadil sa, pozrel na mňa a znovu si ľahol. „Zlatko, viem, že si nešťastný, ale musíš to prekonať. Mohlo sa to stať každému z nás.“ Prisadla som si k nemu a pohladila som ho po vlasoch. Ucukol a privrel oči, akoby zadržiaval slzy. „No tak, musíš jesť.“

„Jedol som včera,“ šepol a mňa zamrazilo, keď som si uvedomila, na čo naráža. Kým som sa spamätala, sprudka sa otvorili dvere a do izby vrazil Edward. Tváril sa maximálne vytočene.

„Anthony Masen Cullen,“ vyštekol. Tonyho srdce vynechalo úder, ako sa zľakol. Edwarda to prebralo, jeho črty zjemneli a pokračoval už úplne pokojným tónom. „Neopovažuj sa urážať takým spôsobom seba a ani svoju mamu,“ povzdychol si a prisadol si ku mne na posteľ. „Nedovolím, aby si sa tváril, že pre teba zabitie človeka znamenalo len neskorú večeru. Sebe tým ubližuješ a nás urážaš, ak si myslíš, že ti na to naletíme.“ Náš syn sa nám miesto odpovede otočil chrbtom. No nebolo to gesto z trucu. Skôr sa len hanbil. „Môžeš sa na nás pozerať, keď sa s tebou rozprávame?“ Edward chvíľu počkal a keď sa nič nezmenilo, chytil ho za rameno a skúsil ho jemne otočiť. Tony len nesúhlasne pokýval hlavou. „Nenúť ma to urobiť nasilu!“ Edwardove slová mali úspech, Tony sa na nás otočil a nervózne si zhrýzol peru. „Skvelé, teraz sa prezleč a príď sa dole najesť.“

„Nemohol by som sa najesť tu?“ spýtal sa a nervózne po nás skákal pohľadom. Kývla som na súhlas a postavila som sa, aby som mu skočila do kuchyne po raňajky.

„Nemohol, naješ sa dole,“ odvrkol mu Edward a ja som sa na neho nechápavo pozrela. „Nemá význam, aby sa tu celý deň užieral nad tým, ako sa ostatným pozrie do očí. Tak si to vybaví hneď a presvedčí sa, že je všetko v poriadku,“ vysvetlil mi a mrkol na mňa. Musela som priznať, že mal pravdu, toto ma nenapadlo. Natiahol k Tonymu ruku. „Za desať minút máš na stole raňajky,“ šepol, kým ho ťahal z postele. Potom si ho pritlačil na hruď a pevne ho objal. Chvíľku som na nich pozerala a nakoniec som sa rozhodla pridať. Prišla som k nim a oboch som ich vystískala.

Po pár minútach Edward odišiel a Tony vošiel do svojej kúpeľne. Poobzerala som sa po izbe a zamierila si to k jeho šatníku. Vytiahla som mu tepláky a domáce tričko a prešla som za ním. S klopaním som sa neobťažovala, pretože nechal dvere pootvorené.

„Nechám ti tu veci na prezlečenie,“ šepla som.

„Mami, som už dosť starý, aby som si vedel vybrať oblečenie aj sám,“ otočil sa na mňa od umývadla s podvihnutým obočím. Po tvári mu ešte stále stekala voda. Hodila som mu uterák.

„Aj ja som dosť stará, aby som sa vedela obliecť sama a aj tak mi tvoja teta chystá oblečenie každý deň,“ uškrnula som sa.

„Héj, ja som to počula,“ zapišťala Alice na chodbe a v momente sa prihnala k nám. Nahodila zúfalý výraz a ja som ledva potlačila výbuch smiechu.

„Zvykol som si, že mi neklopete do izby, ale do kúpeľne by ste mohli,“ povedal môj syn nevrlo a utrel si mokrú tvár.

„Vy tu máte nejako veselo, počuť vás až na chodbu,“ vhupla k nám aj Nessie a vrhla sa na brata, aby ho objala. Ten si len povzdychol, ale ku klopaniu sa už nevyjadril.

„Nemáme tu veselo, len som chcela, aby sa Tony prezliekol,“ odpovedala som jej s úškrnom.

„A kde je problém?“ spýtala sa prekvapene.

„Čakám, kým sa príde dívať ešte Rosalie a Esme,“ odvrkol môj syn, povesil uterák na miesto a vzal si odo mňa veci, ktoré som mu prichystala. Všetky tri sme sa na neho pobavene otočili. Našpúlil pery a začal si nervózne podupkávať nohou. Mrkla som na syna a vytiahla baby z jeho kúpeľne a po dlhšom snažení aj z izby.

Zbehli sme až na prízemie a ja som sa posadila na sedačku k Edwardovi. Pobozkal ma do vlasov a pritiahol bližšie k sebe. Alice si sadla na kolená Jasperovi, ktorý si čítal nejakú knihu. Knihu odložil na stôl a začal si čítať v jej očiach. Musela som sa otočiť, bolo to tak intímne.

V kuchyni sa Nessie snažila presvedčiť Jacoba, že zjesť na raňajky pätnásť palaciniek nie je zdravé ani pre vlkolaka. No on ju uzemnil. Sladké je vraj dobré na zdravý kožuštek a ona si ho môže kedykoľvek pohladkať. Edward jeho slová odmenil tlmeným zavrčaním. Sobotné ráno začínalo ako každé iné. Verila som, že je všetko zase v poriadku.

O pár sekúnd zbehol po schodoch aj Tony a trošku nesmelo pozdravil Jaspera, ktorý mu pozdrav oplatil s úprimným úsmevom. Keď si to Tony namieril do kuchyne, radšej som šla za ním, aby som dohliadla na Jacoba. Ten jediný predstavoval po včerajšku problém a nevedela som odhadnúť jeho správanie. Jacob zavrčal hneď, ako ho zbadal vo dverách. Už som otvárala ústa, že ho uzemním, ale Nessie mu strelila tak silný pohlavok, až zaboril tvár do taniera plného palaciniek so šľahačkou.

„Jake, nejedz ako prasa,“ zapriadla som a snažila sa udržať vážnu tvár, kým si utieral šľahačku z čela. Naložila som na tanier praženicu a opečený chlieb a podala ho synovi. Vedela som, že palacinky na raňajky nejedáva. S Nessie sme mu popriali dobrú chuť.

„Ďakujem,“ šepol a sadol si na opačnú stranu stola, ako sedel Jake a Nessie.

„Dobrú chuť,“ poprial mu aj Jake zmierlivým tónom a bojazlivo pozrel na Nessie, aby si overil, či si to takto predstavovala. Musela som sa uškrnúť pri pohľade na dvojmetrového svalnatého indiána pod papučou.

„Vymyslel som super zábavu,“ doletel do kuchyne Emmett s takým buchotom, že všetci pri stole nadskočili.

„To zas bude,“ šepli sme takmer štvorhlasne.

„Héj, ešte ani neviete, o čo ide.“ Zatváril sa urazene a čakal, kto sa ho prvý spýta. Bolo zábavné sledovať, ako všetci bez slova pokračovali v predchádzajúcej činnosti. Ja som sa snažila čo najpomalšie umyť ten jediný špinavý tanier. Z Emmettovho urazeného výrazu sa pomaly stával ublížený.

„Tak spusť,“ rozhodla som sa ho už dlhšie netrápiť. Zatváril sa ako malé dieťa, ktoré dostalo predčasne vianočný darček.

„Založíme si domáci chov,“ uškrnul sa. Carlisle si v pracovni ťažko povzdychol, no Emmetta to neodradilo. „Je zima, zvieratá majú málo potravy, tak ich začneme v lese prikrmovať, budeme mať súkromný chov,“ zachechtal sa. Do kuchyne vbehol Carlisle a udivene pozrel na syna.

„Emmett, to je vážne dobrý nápad,“ pochválil ho a ja som musela súhlasiť. Aj poľovníci sa o zvieratá starajú, prečo nie my. Tiež sme lovci.

„To bol vtip,“ šokovane prehlásil Emmett a díval sa na nás, akoby čakal, kedy sa začneme smiať.

„Som na teba hrdý, synu,“ usmial sa na neho Carlisle a Emmett len nechápavo pokrútil hlavou.

„Chápete, vtip,“ skúsil to znovu a poobzeral sa po miestnosti, akoby hľadal podporu.

„Vymyslel si to, tak si to vezmeš na starosť, Jake sa v tom iste vyzná, tak ti pomôže,“ povedal Carlisle a Jake na súhlas prikývol. Emmett si povzdychol a vyšiel z kuchyne za stáleho mrmlania, ako tu nikto nerozumie srande. Za hodinu sa ale spamätal a naozaj začal chystať všetko potrebné. Nakoniec do lesa hľadať vhodné miesta išli všetci okrem Rosalie, ktorá sa vyhovorila na to, že si musí odskočiť na nákupy. Doma sme ostali aj ja s Edwardom. Chcel ísť tiež, ale keď som mu šepla, že nám ostane voľný dom, slastne zavrnel a z výletu sa ospravedlnil.

Všetci opustili dom a ja som s láskou pozrela na manžela. „Konečne,“ šepla som a natiahla sa po bozk.

„V noci si mi neskutočne chýbala,“ pousmial sa a spojil naše pery v dokonalom bozku. Celým mojim telom prešiel elektrický impulz. Milovali sme sa už nespočetnekrát, ale vášeň nikdy neochladla. Moje prsty zablúdili pod jeho košeľu. Neplánovala som sa obťažovať s rozopínaním gombíkov. Rovno som ju z neho strhla. Alice mu určite rada kúpi novú.

Edward mi neostal nič dlžný, tričko zo mňa zmizlo, ani som nepostrehla, ako mi ho vyzliekol. Podprsenku odstránil jediným trhnutím. Perami dráždil moje bradavky a jeho ruky smerovali k zapínaniu mojich nohavíc. Nadvihla som sa, aby mi ich mohol stiahnuť. Sťahoval ich až bolestivo pomaly, a pritom hladil moje stehná. Nesúhlasne som zamrnčala, potrebovala som ho cítiť v sebe rýchlo a hneď. Pochopil ma a okamžite ich zo mňa strhol.

Boli sme tak zabraný do vášne, že si ani jeden z nás nevšimol auto blížiace sa po príjazdovej ceste k nášmu domu. Prebudilo ma až klopanie na dvere. Do nosa mi udrela až príliš známa vôňa. Zmätene som pozrela na Edwarda.

Klopanie sa ozvalo znovu. Rýchlo som si začala obliekať zvyšky oblečenia a bola som asi prvá upírka, ktorá v šoku zakopla o vlastné nohy. Edward ma zachytil, ale stratili sme čas. Vchodové dvere sa otvorili.

„Ste doma?“ spýtal sa tak známy hlas a začula som približujúce sa kroky. Preboha, preboha, preboha. Cítila som sa, ako keď ma mama v dvanástich prichytila fajčiť na záhrade. Upravila som si nohavice, ruky sa mi neskutočne triasli. Nemala som ani čas skontrolovať Edwarda.

„Bells, miláčik,“ oslovil ma môj otec s úsmevom, ktorý mu hneď zamrzol na tvári. Rýchlo som sa pozrela na svoje nohavice, našťastie boli v poriadku. Vydýchla som si a prešla pohľadom vyššie. Šokovane som zbadala, ako mi z roztrhnutého trička vylieza ňadro. Rukami som si zakryla hruď a snažila sa splynúť s bielou pohovkou. Som neviditeľná, som neviditeľná, opakovala som si, ale akosi to nefungovalo.

„Ehm, dobrý deň, Charlie, vitaj tu, vieš...“ koktal môj manžel. Výborne, jeden upír sa potkne, druhý koktá. Je asi zázrak, že naše deti nemajú nejakú genetickú vadu. Charlie stále len prebiehal pohľadom zo mňa na môjho manžela a našu spodnú bielizeň ležiacu na zemi. „Radi ťa vidíme,“ šepol Edward po chvíli trápneho ticha. Na to, ako dlho tú vetu formuloval, z neho teda nevyšlo nič extra rozumné. Ale ja som sa nemohla sťažovať, zo mňa ešte nevypadlo nič.

„Nečakal som, že ma uvidíš až tak rád, zať môj,“ uškrnul sa môj otec a pozrel na môjho manžela, ktorého nohavice boli stále až veľmi tesné. Šokovane som zvýskla. Panebože, to je trapas. „Počkám v kuchyni,“ dodal so smiechom a zamieril si to von z obývačky. Na nič sme s Edwardom nečakali a vybehli sme sa prezliecť do našej spálne.

Autor: Ivka77 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Milujem obe svoje deti - 3. kapitola: