Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Medzi nebom a peklom - 4. kapitola

01.04.2013 (16:45) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1956×

Táto kapitola mi trvala napísať asi najdlhšie zo všetkých. Mala som dosť ťažké obdobie, a tak som nestíhala. Monitor, talentové skúšky, ale všetko som zvládla. Za morálnu podporu ďakujem hlavne môjmu parkouristovi. Ty si moje veľké srdiečko možno to neuvidíš, ale aj tak ťa strašne milujem.

Ďalší deň za nami. Ležala som s Edwardom v mojej posteli a pomaly zaspávala.

„Bella. Musíme odísť.“ To ma prebralo a okamžite som sa posadila.

„Robíš si srandu?“ On sa však nesmial.

„Pôjdeme niekam preč. Nech si Jetro myslí, že sme zdupkali. No, Bella. Keď mi zavoláš, stretneme sa. V Seatlli. Kdekoľvek. Pochop.“ Jeho zlatisté oči začínali tmavnúť.

„Musíš chrániť rodinu.“ Prikývla som.

„Musím chrániť teba. Mám pocit, že ak budem pri tebe si v najväčšom ohrození,“ povedal, chytil ma za ruku a stiahol ma k sebe. Začal mi hmkať pesničku a ja som zaspala.

Zobudila som sa a nikto pri mne nebol.

Obliekla som sa a zišla som dole schodmi, že si urobím raňajky.

„Ahoj, Bells.“ Jake sa vynoril z kuchyne a ja som odskočila a skoro spadla na zem. Nebiť jeho, tak už sedím na zemi s narazenou kostrčou.

„Vy ste sa s Edwardom nejak dohodli, že ma budete ľakať.“ Prišla som k linke a začala prezerať  skrine nevediac na čo mám chuť.

„Edward ma požiadal, aby som na teba dal pozor v jeho neprítomnosti,“ zaklipkala som mihalnicami a on sa rozosmial.

„Nie je to až také neuveriteľné. Pijavica sa musí držať bokom, a tak nastupuje na scénu alfasamec.“ Zasmiala som sa a zamierila k chladničke. Myslím že dnes raňajky nahradím mliekom.

„Takže ma odvezieš do školy a vyzdvihneš zo školy ako veľký brat?“ rozosmiala som sa až mi mlieko prskalo nosom.

„Nie, idem tam s tebou,“ povedal pohotovo.

„Si o dva roky mladší. Možno svalovo to tak nevyzerá, ale vedomostne áno.“ Odložila som mlieko lebo som nechcela riskovať zadusenie mliekom.

„Edward mi zariadil papiere a podobne,“ povedal a už si bral tašku. Doteraz som si ju ani nevšimla.

Obula som sa, vzala svoju tašku a nasadla na Jakeovu motorku.

„Mám hodiny s tebou,“ povedal s úsmevom.

„Dobre, čiže teraz biologia.“ Zamierila som k pavilónu.

„V La Push sme to mali jednoduchšie,“ konštatoval Jake.

„Tak ale teraz si tu. Zvykaj si.“

Došli sme do triedy. Jake si sadol k nejakému chalanovi, aby nebol nápadný a ja som si sadla na obvyklé miesto. Vtom vstúpil do triedy Jetro.

„Ako to, že si sama?“ spýtal sa a sadol si vedľa mňa.

„Do toho ťa nič,“ odsekla som. Jake na nás hľadel a ja som jemne pokrútila hlavou. Prikývol a nechal nás tak.

„Je lepšie že odišli. Pre všetkých,“ zamumlal si a otvoril si knížku v koži.

Bože, ak tú knižku nemá už stokrát prečítanú, tak ani raz.

Otvoril ju na strane vlkolaci – deti slnka.

„Tak vitajte. Dnes tu máme nového žiaka. Jacob. Chcel by si sa nám predstaviť?“ Jake sa postavil.

„Som Jacob Black. Bývam v La Push a mojím koníčkom sú motorky a hudba.“ Baby ostali s vyrazeným dychom a Jake si sadol.

Našťastie mal tričko. Nebyť tak, tak už ich tu kriesi sanitka.

„Ešte ku komu ťa tak priradiť, aby si dobehol učivo...“ profesor úpenlivo rozmýšľal.

„Pán profesor. Ak smiem navrhnúť. S Bellou Swanovou sa poznáme už dlhší čas. Mohla by mi pomôcť ona,“ navrhol Jake a profesorovi sa rozžiarili očká..

„Pravdaže. Myslím, že slečna Swanová bude dobrá voľba. Jetro mohli by ste sa posadiť na zvyčajné miesto. Jacob, choďte k Belle. Nech vám ukáže, kde sme a snažte sa chytiť výklad.“ Jetro zafučal a odsťahoval sa.

„Smiem, slečna Swanová?“ spýtal sa a sadol si.

„Nemysli si, že z teba odpadnem, ako tá baba v predu. Už som ťa videla aj bez trička a nič sa mi nestalo,“ zasmiala som sa a on tiež.

„Pravda. Ale uznaj, že si mala namále.“ Strčil do mňa.

„Áno, mala som namále. Zletela som z motorky, pamätáš?“

Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Medzi nebom a peklom - 4. kapitola: