Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Mám umrieť, to nezmeníš - 8. kapitola

23.09.2010 (17:00) • rossieC • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1185×

Schytila tašky do ktorých nahádzala všetko moje staré oblečenie a ozvalo sa to staré puff a zmizla.

„Tááák, ide sa nakupovať!“ ozvalo sa mi od chrbta. V tom momente som mala pocit, že som dostala srdcový kolaps. Takto ma strašiť.

Tak a odteraz oficiálne nenávidím nákupy. Beth ma vtiahla do každého obchodu na ktorý sme narazili. Nazačiatku mi to nevadilo, pomalým tempom sme si vyberali tričká a tak to pokračovalo aj pri nohaviciach. Lenže Beth sa pozrela na hodiny a zbadala, že sú len dve hodiny do zatváracej doby.

Začala lietať ako blesk a do kabínky mi hádzala hromady oblečenia. Niektoré som už ani neskúšala, len som ich prehodila na druhú kopu. Modlila som sa nech to už skončí, alebo nech umriem, len nech to nemusím znášať. Od únavy sa mi zatvárali viečka a na tvári som mala neprítomný výraz. Sadla som si na tú hromadu vecí a proste len sedela. Možno som zadriemala, lebo som sa zobudila zahádzaná oblečením. Od ľaku som vyskočila na nohy, lenže tie sa mi zaplietli do vecí a ja som vyletela von kabínkou. Aby toho nebolo dosť tak sa na mňa zosunulo všetko oblečenie.

Vybehla za mnou predavačka a začala mi nadávať, že kto to všetko zaplatí a uprace. Ja som sa len od ľútosti rozplakala. A plakala som aj vtedy keď ma Beth s ospravedlňovaním tiahla na záchody. Ani neviem čo sa stalo a ocitla som sa doma vo svojej posteli. Nemala som silu na nič sa vypytovať a s mokrými očami som zaspala.

O nakupovaní sa mi ešte aj snívalo, lenže tam ma prenasledovalo oblečenie, omotávalo sa okolo mňa ako anakondy. Popri tom ma naháňali lietajúce draky a šľahali po mne ohňom. Proste to boli bludy. A keď som v noci precitla s pocitom, že je to len sen, spokojne som sa opäť uložila na vankúš. Už nikdy nechcem zažiť nakupovanie. Nikto ma tam živú nedostane.

Tento deň bude bláznivý, napadlo ma hneď keď som otvorila oči do tmavého rána. Tmavého preto, lebo na oblohe sa pomaly pohybovali búrkové mračná. A to musí znamenať, že dnes bude fúkať vietor! S radosťou som vyskočila na nohy, podlomili sa mi kolená a ja som opäť ležala na zemi. Avšak dobrú náladu mi dnes nič len tak neprekazí. Z tváre som si sfúkla vlasy a postavila sa. Vbehla som do kúpeľne a spravila si potrebnú hygienu.

Potom som vbehla do izby a prekvapili ma tašky na zemi. Na tvári sa mi vytvorila vráska a pozrela som na práve vstávajúcu Beth. Tá sa na mňa len usmiala. Mykla som plecami a vrhla som sa do skrine.

Ešte len toto je prekvapenie, veď to som v skrini nemala. Beth sa usmiala ešte väčšmi a začala mi vyberať veci. Jej šťastie bolo to, že vybrala farebné. Presne vycítila moju náladu. Začala som sa usmievať i ja. Rýchlo som to na seba navliekla vbehla som do kuchyne a začala hltať banán.

„Kde ten zhon?“ Spýtala sa ma Beth ešte oblečená v pyžame.

„Do školy,“ odpovedala som medzi sústami.

Ťukla si po čele a o pár sekúnd sa predo mnou zjavila už oblečená. Schytila jablko a hlavou mi pokývla k taške. Zobrala som si ju a len čo som sa dotkla jej nastavenej ruky, stáli sme za školským parkoviskom medzi stromami. Len som prekvapene zamrkala a prešla si sadnúť na lavičku. O chvíľu sme tu už sedeli dve. Beth pomaly hrýzla svoje jablko.

„Dnes to ešte budeš musieť vydržať bezo mňa, len sa nahlásim a budem fuč.“

„To nejako zvládnem.“

„Prídem po teba.“

Prikývla som a sledovala, ako sa pomaly naplňuje parkovisko. Keď zabrzdilo strieborné volvo a vyšli z neho Cullenovci, Beth zadržala dych.

„Ako to, že som si ho pred tým nevšimla,“ šepkala stále dokola.

7. kapitola Ω 9. kapitola

Autor: rossieC (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Mám umrieť, to nezmeníš - 8. kapitola: