Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 3. kapitola

11.06.2011 (20:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 32× • zobrazeno 4343×

3. kapitola

Bella:

To malé škvŕňa vedľa mňa nádherne spinkalo a ja som na ňom visela pohľadom, bol taký krásnučký. Boli už dve hodiny ráno, možno by som si mala aj ja trošku pospať, ale bála som sa prižmúriť oči, aby som naňho mohla dávať pozor. Ale o chvíľu sa mi aj tak zachveli viečka a zaspala som.

Celú noc moje sny pestril nejaký muž s bronzovými vlasmi, neuveriteľne sa podobal Edwardovi. Boli sme na nejakej lúke, keď ma vtom chytil do náručia a zatočil so mnou. Obaja sme sa začali smiať, ale zrazu som začula nepríjemný zvuk. Prudko som otvorila oči a uvidela som Edwarda, ako vedľa mňa hádzal ručičkami a plakal. Priložila som mu prst na pery, aby som zistila, či je hladný. Okamžite ho začal sať, ale znova sa rozplakal, keď z neho nezačalo nič tiecť. Zachichotala som sa a zobrala som si ho do náručia. To už sa otvorili dvere, kde stála Esme.

„Myslela som, že bude hladný,“ šepla a podala mi fľašu s mliečkom.

„Mala by si si ešte pospať.“ Esme mala pravdu, som síce poloupírka, ale jeden deň s maličkým je dosť náročný.

„Asi si ešte pospím,“ šepla som súhlasne, aby som neprebudila maličkého, ktorý pri pití mliečka začal zaspávať.

Emmett:

Všetci sme sedeli v obývačke, keď sa ozval detský plač. Esme sa automaticky postavila a išla mu zohriať mlieko. Preboha, to ako vedela, že je práve hladný. Hm, možno má nejaký radar, a tým to vycítila.

Pritiahol som si Rose k sebe ešte bližšie, ale videl som, že je myšlienkami niekde inde. Určite počúvala, čo sa deje v Bellinej izbe. Ten malý mi normálne prebral manželku, veď on je teraz centrom pozornosti. A čo ja?

„Emmett, upokoj sa, tá žiarlivosť ťa za chvíľu zožerie,“ povedal mi Jasper pobavene. Potichu som naňho zavrčal, ale Rose ma pohladila po líci, čo ma dosť upokojilo.

„A na koho žiarliš, medvedík?“ spýtala sa ma moja sexi manželka vražedne sladkým hlasom.

„Na nikoho,“ povedal som rýchlo. Všetci sa rozosmiali, tak som sa teatrálne nafúkol. No vtom za nami prišla Esme, ktorá mala v náručí Edwarda.

„Pšt,“ šepla. Sadla si s ním a v náručí jej spinkal. Svojím spôsobom bol pekný, ale ja som bol určite krajšie dieťa. Samoľúbo som sa usmial.

„Pozri sa naňho, najradšej by som ho zjedla,“ šepla mi Rose do hrude nežným hláskom. No čo už, ak sa páčil jej, tak sa musí aj mne. Bolo by oveľa lepšie, keby mal tak o dvadsať rokov viac, aspoň by sa mohol so mnou kto biť, keďže Jaspera už to nebaví.

„Bude to lámač sŕdc, keď vyrastie,“ poznamenala Alice so smiechom. „Už teraz si omotal všetky baby okolo prstíka.“ Zaškeril som sa na ňu.

„Neboj sa, Emm, ty si hneď po ňom,“ dodala so smiechom. Mal som chuť po tom malom škriatkovi skočiť, ale neviem si predstaviť, čo by so mnou urobili, ak by som zobudil malého. Asi by ma vyhodili z domu na dobu dlhú tak tri roky.

O chvíľu sa ozval auto, ktoré zaparkovalo pred domom, očividne prišiel Carlisle. Vošiel dnu s nejakými papiermi. Nežne sa usmial na Edwarda v Esminom náručí a pobozkal ju.

„Héj, to si môžete nechať na neskôr,“ podotkol som. Carlisle po mne hodil nahnevaný pohľad a otočil sa znova na Edwarda. Sadol si vedľa Esme do kresla a ukazoval na papiere.

„Edward je oficiálne môj a Esmin syn,“ oznámil nám so širokým úsmevom. „Takže, už je právoplatným členom našej rodiny.“

Bella:

Prebudili ma ostré slnečné lúče, ktoré sa mi predierali popod viečka.

Rýchlo som sa posadila, keď som si uvedomila, že Edward vedľa mňa nespinká. Našťastie som si spomenula, že si ho brala Esme. Pretrela som si oči a postavila som sa, aby som mohla ísť hneď za ním. Vošla som do obývačky a zbadala toho anjelika. Spinkal Esme v náručí a vedľa nich sedel Carlisle.

Posadila som sa k nim, Esme mi automaticky podala maličkého. Zoširoka som sa usmiala a pobozkala som ho na rúžovkasté líčko. Znova som sa akoby ponorila do malej bubliny, kde sme boli len my dvaja.

„Bella?“ ozývalo sa vedľa mňa. Odtrhla som oči od Edward a pozrela sa na Carlislea.

„Bella, mám tie papiere. Edward, je oficiálne môj a Esmin syn,“ oznámil mi a ja som mal chuť vyskočiť od šťastia. Nahla som sa k nemu a objala som ho, aby som neprebudila nášho anjelika.

„Ďakujem,“ šepla som mu úprimne. Láskyplne som sa pozrela na Edward, keď sa zrazu jeho viečka rozochveli. Otvoril ich a vykukli na mňa zelené očká. Roztomilo natiahol ručičky a začal nimi šermovať do prázdna.

„Bré ránko, anjelik,“ šepla som mu a pritiahla som si ho k tvári. Nemohla som odolať a pobozkala som ho na čelíčko. Tvár som si priložila k jeho jemnučkým vláskou a nadýchla som sa. Voňal úžasne, presne ako maličké bábätko.

„Už si len náš, Edward, len náš,“ šepkala som mu šťastne. Jeho očká ma stále pozorovali, keď sa mu zrazu kútiky úst akoby povytiahli. Žeby sa usmieval? Ach, bol taký zlatkučký. Nikdy si ho nedám.

„Je neuveriteľne pokojný, keď ho máš v náručí,“ poznamenala s úsmevom Esme. Vďačne som sa na ňu usmiala, keď som ucítila strašný smrad. Skrivila som tvár, Edward sa na mňa teraz až príliš pokojne pozeral.

„Myslím, že viem, prečo je taký pokojný,“ povedal som jej s úškrnom.

Carlisle sa zasmial nad mojím výrazom. „Jedna z najkrajších vecí u detí, nemajú problém, kde sa vykakajú,“ poznamenal so smiechom. Hodila som po ňom naštvaný výraz a postavila som sa s Edwardom, aby som ho mohla prebaliť. No smrdel teda poriadne.

Položila som ho na pultík v jeho izbe a rýchlo som ho prebalila. Kto by povedal, že niečo také krásne môže urobiť taký smrad? Ja teda určite nie.

Čistučkého som ho znova zobrala do náručia a išla som s ním do kuchyne, aby sa mohol napapkať. Jednou rukou som ho držala a druhou som mu mierne zohriala mliečko. Sledoval každý môj pohyb, vyzeral pri tom strašne roztomilo a inteligentne.

Priložila som mu cumlík na fľaši k malým ústočkám, hneď sa naň prisal a hltal mliečko ako o život. Celú dobu som sa naňho priblblo usmievala, hladila ho po bronzových vláskoch a šišlala mu, no on si ma nevšímal. Teraz bolo preňho najdôležitejšie sa napapať.

Keď dopil, oprela som si ho o rameno a chytila som mu hlavičku, keď si zrazu nahlas odgrcol. Z obývačky sa ozval pochvalné vypísknutie.

„Tomuto sa hovorí chlap,“ povedal Emmett s rehotom.

„Aspoň niekto tu musí byť, všetci sa nemôžu správať ako deti.“ Rozosmiala som sa nad jeho urazeným výrazom.

2. kapitola - 4. kapitola

Veľmi, veľmi vám ďakujem za komenty pri minulej kapitole. V ďalších častiach začnem pomaly Edwardovi pridávať vek, ale nie zase príliš rýchlo. Dúfam, že sa vám aj táto časť páčila. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 3. kapitola: