Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ludus quum fatalis 7.kapitola

05.09.2009 (19:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2038×

Ludus quum fatalis

7.kapitola

Edward

„Zbláznila som sa.“ Povedala  a opäť ma pobozkala. Vášeň vo mne stúpala vyššie a vyššie. Pobozkal som ju na krk. Na jej saténový, vriaci krk. Prehla sa v chrbtici a obtrela sa o moje telo. Ani som nerozmýšľal  a nemal som košeľu. Ruky som jej uväznil nad hlavou. Ale akosi sa oslobodila. Prešla mi rukami po pleciach a dobojovala sa k uteráku. Strhla si ho z tela. Naozaj si ho strhla.

Pozrel som sa do jej červenajúcej tváre. Hanbila sa? To nemôže. Bola taká....nádherná. Úžasná  a dokonalá. Každý kúsok jej tela som skúmal malými bozkami alebo rukami. Opäť sa prehla a pritlačila svoju hruď k tej mojej. Cítil som aká je žeravá, aká je vzrušená.

„Bella?“

„Ja neviem, Edward. Túžim po tebe!“ povedala a rozopla mi zips na nohaviciach. Stiahla mi ich dole. prevrátila ma na chrbát. Na to aká bola jemná. Aká bola nevinná. Bola moc dravá alebo plná vášne. Obkročmo si na mňa sadla. Jemne ma pobozkal na pery, sánku, krk, kľúčnu kosť, hruď...

Nevydržal som to. Nedokázal som si to odoprieť! Ale toto bolo horšie, ja som nedokázal myslieť. Obrátil som ju znova na chrbát. Pozrel jej do žeravých očí s otázkou.

„Milujem ťa, asi.“ Povedala slová, ktoré ma prekvapili. Nečakal som to. Ale ako náhle to dopovedala, všetko zklaplo na miesto. Aj ja som ju miloval ale je niečo také možné? Zamilovať sa do seba za dvadsať štyri hodín? Nie, nemožné. Ale? Potom čo k nej cítim?

Lásku? Áno, lásku. Už viem kto bude vládnuť po mojom boku.

„Asi ťa milujem aj ja.“ Povedal som...

A ešte raz som sa dotkol jej tváre. Bolo to ako keby som položil ruku do ohňa. Alebo nad vriacu vodu. Poláskala ma po líci. Anjelsky sa na mňa usmiala. Oddelila od seba.

„Bella, ja...“

„Nič nehovor.“ Zašepkala. Položila ruky na obe strany mojej tváre. Podvolil som sa jej tlaku. Pobozkal som ju. Bola úplne nahá. A aj skoro tiež. Dobojovala sa k lemu mojich boxeriek. Teraz by som sa mal hanbiť ja. Ale nemal som príležitosť. Pritiahla si moje telo k tomu svojmu. Úplne som na nej. Srdce jej bilo neuveriteľnou rýchlosťou a občas zrýchlilo ešte viac, až to bolo skoro nemožné. Opatrne som spájal naše telá v jedno...

Prehla sa a oči sa jej zaliali slzami. Zalapala po dychu. Sklonil som sa k jej uchu.

„Bolí Ťa to.“ Skonštatoval som. Chcel som prerušiť toto bolestné spojenie ale ona ma držala pevne za ramená. Bol som silnejší ako ona ale ruky by som jej musel odpáčiť a to by sa jej asi zlomili. Ale nechcel som jej ublížiť a takto som jej ublížiť. Po sekunde sa spamätala. Asi hneď ako si uvedomovala, že som prestal. Pozrel ma mi do oči. Slza jej skĺzla dole po líci. Jedným prstom som jej ju zotrel.

„Nenávidím keď ti niekto ubližuje.“ Zavrtela hlavou. A sama obtrela svoju panvu o moju. Zaliala ma vlna neopísateľnej energie. Zavzdychala. A aj s ňou. Opäť som sa v nej pohol. Slastne zavrela oči a vzdychla spolu so mnou. Objala ma nohami okolo pásu. Naše telá sa o seba jemne treli. O chvíľu malo Belline čelo vyššiu teplotu  vystúpil jej pot, ktorý jej stekal po ramene, hrudi.

Spoločne sme sa prepletali až kým sme obaja nevstúpili za brány raja...

Po prvý krát som sa cítil naozaj šťastný ako nikdy pred tým...

S láskou som pozeral na útle žieňa v mojom náručí. Zacítil som krv. Čerstvú krv. Radšej som ani nechcel vedieť čo to je. Ako rovnomerne dýchala tak to aj mňa uspávalo. A ja som sa ponoril do krásneho sna, plného vášne lásky...

Bella:

Prebudila som sa. Do perleťového rána. Sníval sa mi tak pekný sen. O mojej a Edwardovej noci. Ešte teraz som cítila jeho dotyky, jeho pery na mojej pokožke. Ale vybavila sa mi aj bolesť. Ale tá hneď zmizla. Prebudila som sa na jeho hrudi, zase? Posadila som sa. Ešte stále spal. Vyzeral ako niečo krehké, krásne a dokonalé. Ako som sa posadila strhla som zo seba aj z Edwarda prikrývku. Bola som nahá? Od pása nahor určite. Odkryla som sa celý a bola som naozaj nahá! Na posteli bol krvavý fľak. Bola to pravda? Včera sme sa naozaj milovali? Dobrovoľne? Ja a on? Obaja?  Prešla som k zrkadlu. Mala som na stehnách z vnútornej strany modriny. Takže to bola pravda! Tešila som sa! Naozaj, úprimne! Zvrátené. Mala som chuť kričať, vrieskať, skákať. Naozaj som poskočila. Došla som späť k posteli. Ľahla si opäť do jeho náruče. Cítila som sa plná šťastia, všetky mojej starosti vyfrčali von z hlavy. Pozerala som sa do jeho tváre, vyrovnanej, spokojnej, plnej šťastia. Alebo som sa pozerala do tej svojej? Neviem asi nie. Nepodobala som sa na tú krásu, ktorá ležala predo mnou. Bolo šesť hodín ráno. Keď som sa opäť pozrela na hodinky bolo deväť. Za dverami som počula šramot. A hlasy.

„Ešte ich nebuď. Po takej noci, musia spať ako dvaja dudci!“ niekto sa zasmial. Musela som sa zasmiať. Kým som sa pozerala do Edwardovej pokojnej tváre, myslela som na tú noc. Na všetky dotyky, bozky. Nevydržala som to a Edwarda pobozkal na sánku. Okamžite som chcela viac. Ako keby sa vo mne všetky tie hormóny za osemnásť rokov sa nazbierali a teraz sa drali von. Edward pomaly otvoril oči.

„Dobré ráno.“ Zašepkala som mu do ucha.

„Dobré.“ Oprel sa o lakte a načiahol krk, aby ma mohol pobozkať.

„Nejaký nenásytný.“ Zasmiala sa som sa. V sekunde som ležala od ním.

„Ja som nenásýtný? Kto ma zobudil?“ lišiacky sa zasmial. Nebol silný ako Emmtt alebo Jasper ale bol silný. Pritlačila som svoju hruď čo najviac na tú jeho. A pretočila som ho pod seba. Hruď som si zahalila prikrývkou. Okamžite som si všimla ako mu v očiach zahorela túžba. Odstránila som prikrývku, čo bola medzi nami a celé telo pritlačila na to jeho. Pobozkal ma na krk.

„Bella, čo to robíš?“

„To čo včera.“ Odpovedala som mu.

„Ale nehovor.“ Zasmial sa. Zase som po ňom začala túžiť. Zase tak nezdravo. Musím odísť.“

„Idem sa osprchovať.“ Postavila som sa a chcela odisť. Tesne pred dverami sa ako keby spamätal a zaťahal za ruku.

„Nikam Ťa nepustím!“

„Ale? Vážne? Tak sleduj!“ ruku som si vytrhla a odišla do kúpeľne. Ale mýlila som sa. Najprv mi pomohol umyť chrbát, potom ruky, opatrne stehná a neskôr sme svoju túžbu ani neskrývali...

Do kuchyne sme prišli skôr na večeru ako na raňajky. Ale aj to nás z izby vyhnal hlad. Dole sme došli ruka v ruke a zamilovanosť sme neskrývali. Najprv som to chcela skrývať ale keď to neschovával Edward tak ani ja. Samozrejme, dole čakal Aro aj zo svojou bandou. Hneď ako som ich videla, moja nálada poklesla. Zatvárila som sa otrávene.

„Ach, Bella!“ zasmial sa. Nebrala som ohľad či sa na mňa bude Edward hnevať ale škaredo som sa na Ara pozrela.

„Už minule som Vám hovorila, že pre Vás som Isabella!“

„Aha, tak prepáč. No vidím, že už na dedičovi pracujete.“

„Otec, to by si si mohol opustiť.“

„Ale ,samozrejme, Edward, tuto Andrea sa pozrie na Isabellu, či sa to už podarilo.“

„Otec, myslím, že sa pár hodín sa to nedozvieme.“

„Dobre tak zajtra. Musíme ísť. Rumuni robia problémy na severe. Edward.“ Podišiel k Edwardovi a objal ho. A potom sa obrátil na mňa.

„Isabella.“ Povedal a podal mi ruku. Priala som ju.

„Dovidenia. A nechám Vám tu gardu. Môžete ísť aj dole do mesta.“ Pokývala som hlavou ale ako povedal, že môžeme ísť do mesta tak by som mohla aj zavolať Alice a Carlislovi! Super!

Ako som si myslela tak sa mi top aj splnilo! Nemohla som síce od Ara zavolať Cullenovcom ale Edward podvádzal a vždy mi doniesol mobil. Potom keď som telefonovala, sedela som mu v lone, pri krbe, lebo sme boli niekde v horách, on sa mi hral buď s prstami alebo vlasmi. Vždy som radšej volala Carlislovi, lebo ak by som zavolala Alice! Tá by so mnou kecala až do rána a to od večera! Tak som aj dnes volala svojej rodine.

Ako vždy mi to zdvihol Carlisle mŕtvym tónom. Vždy bol v práci. Nemohla som volať Alice.

„Carlisle?“

„Bella!“

„Ahoj! Carlisle!“

„Bella, zlatko!“

„Ako sa máte?“

„Zlatko, veľmi zle, chýbaš nám.“

„Prepáč mi to Carlisle.“

„Nie, Bella! Nie je to tvoja vina! A ty sa ako máš?“

„Dobre, Carlisle. Nie je to tu tak strašne zlé.“ Povedala som a Edward sa zachichotal.

„Zle? Bella a už ste...“ nemohol sa vykoktať.

„Čo myslíš, Carlisle? Či sme spolu spali alebo či už som tehotná?“

„To druhé.“

„Nie.“

„Aha.“

„Prepáč mi to, Carlisle.“

„Nie, Bella. Prídeš domov?“ Edward zamrzol a aj tiež.“

„Neviem Carlisle, neviem.“ Edward ma stisol v náručí ešte pevnejšie...

Ako každé ráno som sa zobúdzala na jeho hrudi. Na mojej milovanej hrudi. A ako vždy ešte nebol hore. Čo sa nestávalo často. Vždy som dlhšie spala ja ako on. Ak som sa zobudila prvá a túžba ma ovládla tak som ho jemne prebudila bozkami alebo som ho hladkala pod perinou na bruchu. Ak on tak ma začal bozkávať. Bola som tu už tri týždne. A keďže si Aro všimol aký je Edward šťastný tak mi dal plné dva roky. Mala som na to dva roky. Ale každým dňom som bola o čosi smutnejšia. Mala som malú dierku v hrudi, ktorá sa zväčšovala každým dňom. A ani Edward ju nedokázal vyplniť. Chýbala mi rodina. Charlie, žije so Sue z La Push a Cullenovci sú tiež nešťastný. Raz som zavolala Alice a ako som predpokladala, kecala so mnou štyri hodiny a chvíľu mi nechcela odpustiť, že som volala iba Carlislovi. Po mesiaci a jednom týždni som musela z Edwardovej náruče čo najskôr a to k záchodovej mise. Hneď ako som si umyla zuby. Prišiel ku mne Edward zo smutným výrazom v tvári. Andrea keď mi oznámila, že nie som tehotná tak bola v Edwardovej tvári nádej ale teraz tam nádej nebola. Hneď mi bolo jasné prečo vraciam. Som tehotná! Pozrela som sa na Edward. Ten keby mohol plakať tak by plakal.

„Edward, ty sa netešíš?“ zobrala som si jeho tvár do dlaní. Odsotil moje ruky a obrátil sa mi chrbtom.

„Nie!“ zavrčal. Nechápala som tomu.

„Prečo? Budeš mať dediča.“

„Ale stratím teba. Zdám sa trónu a budeme spolu.“

„Nie! Edward, potom by tvoja mama umrela zbytočne!“

„To nevadí.“

„Edwad, ostanem s tebou.“ Bezhlavo som mu sľúbila. S nádejou sa na mňa pozrel.

„Teda ak ma budeš chcieť.“

„Blázniš?! Chcem! Ostaneš? Naozaj?“ pery sa mi roztiahli do úsmevu.

„Samozrejme.“ Zdvihol ma do náruče a zatočil so mnou.

„Ale môžem byť aj chorá. Počkaj zájdem za Andreou.“ Edward ma pobozkal a otočil sa ku sprche.

„Ja sa osprchujem.“

„Dobre, hneď som tu.“

Samozrejme, ako som si myslela, tak mi to aj Andrea potvrdila. Bola som tehotná. Edwardové dieťa. Hladkala som si bruško. Ale aby to nikto nespochybnil. Mala som si urobiť tehotenský test.

Ale ako to spravím? Mohli by Cullenovci prijať Edwarda medzi seba? Alebo budeme musieť odísť? Volala som Alice. Hneď mi to zdvihla.

„Alice!“

„Bella? Deje sa niečo?“

„Som tehotná!“

„To je úžasné! Prídeš domov?“

„Asi áno.“

„Asi?“

„Vieš ja som sa zamilovala.“

„Do Volturiovského princa? Do princa upírov? Ale veď ten je zasnúbený! Minulý týždeň sme boli na plese!“ on....nemyslela som.

„On je zasnúbený?“

„Áno. Ty si mu iba mala porodiť dediča, lebo upírka mu ho nedá.“

„Dobre prídem domov.“

„To je super!“ povedala a zložila to. Pozrela som sa na ten test. Dva prúžky. Presne. Podviedol ma! Využil, použil a teraz ma zahodil! Slzy sa mi pustili prúdom. Búchala som päsťami. Dobre. Poviem mu, že nie som tehotná a utečiem! Vyšla som z kúpeľne a namierila som si to do jeho izby. Stretla som krásnu upírku, ktorá vyšla z jeho dverí. Bola krásna ale môj mozog nemyslel.

„A ty si Isabella.“

„to je dobré, že som ťa stretla. Mám ti povedať, že Edward ťa už nechce vidieť a ako gardu máš Jane a Alexa a keď porodíš tak pre to decko si prídeme a teba boha to odmeníme.“ Zákerne sa na mňa usmiala.

„Dobre. Povedz mu, že keď  porodím, dám vám vedieť, zbohom.“ Povedala som a odišla do obývačky. Zo svojím zlomením srdcom. To čo som na chodbe uvidela mi vyrazilo dych. Alex držal Jane za ruky a zjavne sa ju snažil udržať.

„Pusti ma! Zabijem ju!“

„Jane! Je to rozkaz!“

„Fajn poďme.“ Nasadla som do Jaguára a radšej som sa ani neobhliadla. Lebo by som sa neudržala a zosypala. Jane ma hladkala po ruke ale nič nehovorila. Ale bolo vidieť, že niečo povedať chce. Celú cestu domov. Ach ako krásne to znie domov. Tému Edward som zamkla a zakázala na ňu myslieť. Celú cestu som spala. Radšej...

Až keď sme dorazili domov, som nepočula privítanie, ani objatia, iba jedno a to Jasperové. Potichu som mu šepkala nech ma zabije alebo nech ma iba uspí a to navždy...

Edward

Sľúbila mi to! Ostane so mnou. My dva. Ona a ja a ešte to dieťa. Milujem ju. Sprchoval som sa asi dve minúty a potom sa po mojom tele rozbehli niečie ruky. Chvíľu som si ich užíval a potom som zdesene zistil, že sú až moc studené a až moc tvrdé. Obrátil som sa a za mnou stála moja nočná mora! Violet. Už roky sa ma snaží otec presvedčiť, nech si ju vezmem za manželku ale ja som odmietol s tým, že už keď mi hľadá matku môjho dieťaťa, nech sa mi nestará do môjho manželstva, tak znela dohoda, on mi nájde matku môjho dediča a ja si nájdem manželku. Okamžite som sa vytlačil zo sprchového kútu a obalil uterákom.

„Violet, čo tu robíš?“ bola mnou posadnutá a za každú cenu ma chcela dostať.

„No vieš ta tvoja mamička ťa opustila tak som tu Aro mi sľúbil teba.“

„Opustila? Bella?“

„áno, čo si čakal, že bude tu? Ako náhle sa dozvedela, že je tehotná a nie je to také rizikové tehotenstvo, tak zmizla.“

„To by neurobila! Sľúbila mi to! Ostane pri mne.“

„Dva týždne budeme tu len my dvaja.“

„Nie je tu Jane a Alex a garda.“

„Garda odišla a Jane s Alexom odišli s ňou aby na ňu dávali pozor.“

„To by Jane nespravila! Nedovolila by jej odísť! Vedela, že ju milujem!“

„Ale vieš aj to, že Jane tu je s Alexom tiež nedobrovoľne a tak to využili.“

„Nie to by nespravili.“ Povedal som, teda nie skríkol som a schmatol nejaké veci a utekal do lesa. Nie neodišla! Neopustila ma! Nie, prosím nie! Teraz keď som našiel ženu mojich snov!

Bella:

Tri dni som plakala u Jaspera aj keď ho moja bolesť bolela, ostal pri mne. Ale potom odišiel na lov tak ma zabával Emmett a ostatný. Jane a Alex si privykali na ľudskú krv. Aj keď s tým  Cullenovci nesúhlasili, nechali ich tu. Po dvoch dňoch som sa schopila a išla do školy. Došli sme späť do Forks. Čakala ma tá najstrašnejšia úloha v dejinách mojej existencii. Zakázala som si myslieť na neho a čokoľvek čo súviselo sním. Dosť mi to kazilo to dieťa. Ale teraz som ho milovala. veď ono ma nezradilo. A zase záleží na tom kto je jeho otec?? Takže teraz Charlie bol mojou prioritou číslo jeden. Rosalie, Esme, Alice a aj Jane prepadli nákupnej horúčke a teraz len v nejakom prvom týždni som mala výbavičku na tri detstvá. Ale často som vďaka nemu plakala, vtedy musel Alex Jane odniesť preč, ale mala som pocit, že mi niečo taja. Ale ak mi to nechcú povedať. Pekne som sa obliekla a stála pred Charlieho domom. Bol doma. Nervózne som zaklopala a prišla mi otvoriť elegantná dáma, ktorá an mňa prísno hľadela.

„Čo chcete?“

„Je môj otec doma?“

„Načo aby si mu ublížila?“

„Bella?“ povedal prekvapene Charlie. Tú hnusnú ženu som obišla a skočila otcovi do náruče.

„Bella!“

„Ocko!“

„Bella, Bellinka!“

Po privítaní tá žena odišla a aj som s Charliem ostala sama. Porozprávala so mu všetko, len som musela niečo pozmeniť...

Začala som chodiť do školy. Jedného sivého perleťového rána som prechádzala školskou chodbou a zase mi upadlo pár sĺz takto bolo aj po našej prvej noci s ním. Jane sa na mňa pozrel, potom sa poobzerala okolo seba a stiahla ma na záchody. Bolo to už dva týždne.

„Bella!“

„Jane, čo sa stalo?!“

„Edward, nikdy nebol zasnúbený!“

„Nič mi o ňom nehovor!“ Takto podráždene som reagovala, keď o ňom začal niekto rozprávať.

„Nie! Sadaj a počúvaj! Tá žena, nebola jeho snúbenica!“

„A čo potom bola?“ sarkasticky som sa jej opýtala. Dráždila rany.

„Violet, je len niečo ako kandidátka na snúbenku! Snúbenica si bola ako ty!“

„Ale veď bol ples!“

„Áno bol, ale to Violet narafičila. Aby si odišla a ona mala voľnú cestu.“

„Musím ísť za Edwardom!“

„Po škole!“

„Dobre!“ bojovne som vystrčila bradu. Za lásku budem bojovať! V tej chvíli všetky prekážky som zničila! Milujem Edwarda! Edward! Edward! Edward! Ne prímam myšlienky, čo ak ho ulovila! Nie je iba môj. Bojovne som si odsedela štyri hodiny a potom sme išli na obed. Asi uprostred obeda, sa všetci ako na povel zdvihli a podišli k oknám. A ja tiež.

Na parkovisko zastavila limuzína. Edwarová!

A naozaj z nej vystúpil on! Môj Edward. Dievčatá sa nahrnuli pred školu. Teda mi všetci. Edward v jeansoch a čiernej košeli, ktorá mu obopínala jeho svaly. Prešiel pár krokov ku nám a v tom dve najväčšie ´krásky´ teda okrem Alice, Rosalie a Jane. Lebo ony si mysleli, že sú aj tak krásne. Sa nahrnuli pred neho. Boli naozaj trápne. Pozerala som na neho a potom zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa! Vyhľadal očami tie moje. Na nič som nemyslela a okamžite sa hrnula k nemu. Bojovala som s postavami. A chránila svoje bruško. Keď som prišla pred neho, stála som a čakal. Či na mňa nakričí. Prišiel ešte bližšie a uväznil ma vo svojom oceľovom náručí...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ludus quum fatalis 7.kapitola: