Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lovec upírov 12 kapitola Svadba

Lovec upírov 12 kapitola SvadbaTAAAAAAAAAAK. Je tu posledná kapitola. Je veľmi zaujímavá, už len tým, že sa stane čo nikdo nečakal. Kedže som sa rozhodla, že budem poračovať, tak som to musela dosť napínavo ukončiť. Ďalšie kapitoli už druhej série neviem kedy pridám. Možno ich napíšem do predu a potom ich sem budem postupne pridávať. Tak to je vše čo som chcela napísať a ešte príjemné čítanie. Táto kapitolka je dosť dlhá. Inak ešte sa ospravedlňujem, že meškám.

12. Svadba -posledná kapitola

Pohľad Belly

Na druhý deň prišiel zbytok rodiny. Teraz už aj mojej. Všetci nám pogratulovali.
Onedlho budem Cullenová. Toľko dní,, mesiacov som čakala na tento okamih. Na tento deň, keď budem navždy s ním. S Edwardom.
O celú svadbu sa nám s radosťou postarala Alice. Najviac ma štvalo, že som nemohla pomáhať. Vždy ma odbila slovami , Robím to rada a hlavne pre vás .´  
Všetko bolo pripravené. Jasper ,Emmett a Carlise odviedli Edwarda preč, aby nemohol čítať myšlienky pred svadbou. Alice, Rose a Esme ma odviedli do domu, ktorý kúpili ešte pred tým keď kúpili tento čo majú. 
Posadili ma na stoličku. Alice sa mi hrala s vlasmi a skúšala všeliaké účesy. Rose ma líčili tak, aby ladilo k šatám. A Esme ? Tá sa spokojne usmievala, upravovala kyticu a robila posledné úpravy na šatách. Cítila som ako ma ťahajú zo všetkých strán. Bola som veľmi nervózna. Nevedela som sa dočkať keď uvidím svojho anjela stáť pred oltárom. 

Všetko bolo pripravené. Ja som mala na sebe šaty. Svadobčania boli na mieste. V kostole. Také ironické. Nás by tam nemali ani pustiť, už len za to čo sme. Do kostola sme prišli na 3 autách. Požiadala som Carlisa, aby ma do provodil pred oltár. Svoju ordinu z ľudského života som už stratila. Už nebudem vidieť mojich rodičov. Matku, otca a otčima. Už nikdy nevyjdem na slnko, aby som si užívala voľnosť. Večne budem zatratená. Ale zatratená nebudem sama. Bude tu aspoň niekto, koho milujem. Bude tu so mnou. Podá mi pomocnú ruku, keď mi bude najhoršie.

Vystúpili sme z áut. Carlise už čakal vonku pre kostolom. Alice, Esme a Rose išli už do predu, pretože boli družičky. Chytila som Carlisove rameno. Zaznela hudba a to bolo znamenie pre nás. Vykročila som v tempe hudby. Kráčala som uličkou a obzerala sa okolo, kto tu všetko je. Boli tu ľudia, teda skôr upíri, ktorých som ani nepoznala. Kostol bol prekrásne vyzdobený. Po bokoch lavice boli uviazané mašličky. Celé to bolo prezdobené. 

Kráčala som bližšie a bližšie novému životu. V predu stál môj anjel. Na tvári sa mu pohrávala môj obľúbený úsmev. Keby som bola človekom tak sa mi srdce rozbúši ako o život. Vyzeral ako BOH. 
Carlise galantne podal moju ruku do Edwardových rúk. Edward mi ešte stihol zašepkať: „Milujem Ťa." „Preto sme tu predsa." Potom sne sa obrátili ku kňazovi a on začal hovoriť: 
„ Stretli sme sa tu, aby sme spojili 2 ľudí." Pri slove ľudí sme sa ušklíbili. 
„Pýtam sa vás Edward Cullen beriete si tu prítomnú Isabellu Marie Swan? Budete ju milovať ctiť, opatrovať v dobrom i zlom, dokým vás smrť nerozdelí?" 
„Áno" Odpovedal sametovým a neodolateľným hlasom.
„Pýtam vás Isabella Marie Swan beriete si tu prítomného Edwarda Cullena? Budete ho milovať, ctiť, opatrovať v dobrom i zlom, dokým vás smrť nerozdelí?"
„Áno."
„Môžete si vymeniť prstienky." Vymenili sme si prstienky.
„Teraz môžete pobozkať nevestu." Edward mi zobral hlavu do dlaní a jemne ma pobozkal. Odtrhli sme sa od seba a obrátili sa smerom k svadobčanom. Vykročili sme ruka v ruke uličkou. Nad nami vyhadzovali malé okvetné lístky. Vyšli sme pred kostol. Pred nami bola veľká čierna limuzína. Otočila som už na svojho manžela s otázkami v očiach. Len sa usmial svojim pokriveným úsmevom. Zrazu som stratila rovnú zem pod nohami. Vykríkla som no v zapätí som sa začala smiať. Proste sa to nedalo vydržať. Dnešný deň bol ten najlepší. 
Edward ma posadil do auta. Naposledy sme zakývali a vybrali sa domov, kde sa prezlečiem do vychádzkových šiat, pretože ako by to vyzeralo keby som sa premávala v svadobných šatách po celom letisku. Cítila som pri uchu pery môjho manžela a sladký dych, ktorý ma šteklil na krku. 
„Milujem Ťa." Zašepkal mi Edward do ucha. Obrátila som sa a vtisla mu bozk na krk.
„Ďakujem." To skôr ja by som mala ďakovať, že ma ľúbi. Že mi skrášľuje moju existenciu. Že mám pre koho žiť. Že som neni sama, ale sa mám o koho oprieť v ťažkých situáciách. 

Alice bola už pripravená. V jednej ruke držala hrebeň, druhej šaty. Vedľa nej stála Rose a v ruke držala kufrík s líčidlami. Obidve sa usmievali od ucha k uchu. Tak popravisko čaká. Povzdychla som si a vystúpila. Edward sa na mňa skúmavo pozrel a ja som sa len naňho chabo usmiala. Mala by som lepšie zakrývať svoje pocity. Ach jaaaj, ide sa na to. 
Ani som nevnímala. Ucítila som okolo pasa ruky a na krku lahodný dych. Zastenala som.
Prišli sme pri dvere kde stála Alice a Rose.
„Heeeej. Vy dve hrdličky toto si nechajte na svadobnú noc." Spiklenecky obe na mňa mrkli. Pretočila som oči a uchichtla som sa. Otočila som sa v Edwardovej náruči a pobozkala ho kde som dočiahla. Edwward sa len smial mojim reakciám. Keby tu bol Emmett tak ten sa váľa po zemi od smiechu. Vyzerala som ako malé dieťa, ktoré nechce ísť preč od svojej hračky, ale v mojom prípade to bol môj anjel, môj muž. Alice ma zobrala za ruku a ťahala ma hore schodmi. Na protest som zavrčala. Obe sa zasmiali a povedali: „Buď dobrá." Odula som sa a posadila sa na stoličku, ktorá bola v izbe. Predo mnou bol 3-krát väčší pult. Ohromene som vykríkla. Pozreli sa na mňa a ja som len očami zaznačila čo to má znamenať. Ako inak nevšímali si ma a začali si robiť so mňa barbinu. Ťahali ma zo všetkých strán. Zase. Rose mi behala po tvári a líčila ma.
Sedela som tam snáď hodiny. Ale nie. Mali to spravené za 1 hodinu. Síce aj to je veľa. Čakala som a čakala....
„HOTOVO!" Zakričala Alice a Rose naraz a začali sa smiať. „Bella otvor už oči." Otvorila som ich a len som otvorila ústa. V odraze zrkadla bola bohyňa. Vlasy maly tmavý odtieň hnedej. V nich boli pozastrkované malé kamienky. Leskli sa ako naša koža na slnku. Líčenie bolo jemne modré. Stála som tam s otvorenými ústami. Niekto si odkašľal. Otočila som sa smerom odkadiaľ išiel zvuk.
„Bella poď sem. Ešte ti musíme opatrne nasadiť tie šaty. Nebehala som po obchodoch a zháňala vychádzkové šaty, aby potom si si ani neoblikla. Šup sem." Pekne som poslúchla ako malé decko. Zaškerila som sa. Pristúpila som k Alice. Natiahla mi šaty nad hlavu a opatrne ich prestrkla ponad hlavu. Fu nich sa neskazilo. Podala mi lodičky na vysokom podpätku. Vystrašene som na ňu pozrela, ale ona len žmurkla. Poraženecky som si povzdychla a nasadil si ich. Bola som už upír, takže nemala by som padnúť. No neviem, ešte stále neverím svojim nohám. Radšej som pomaly vykročila. Prvý krok pohode. Druhý...tretý....a nakoniec som spravila desať krokov a ocitla sa na schodisku. Dole čakal môj manžel. Pán Cullen.

Pohľad Edwarda

Objavila sa na schodoch. Vyzerala božsky. Stále sa usmievala. Aj ja. Pomaly schádzala dole schodmi ja som sa mohol kochať jej prírodnou krásou. Krása, ktorá patrí mne. Zišla s posledného schodu. Podal som jej ruku. S radosťou ju chytila, až s dychtivých výrazom. 
„Chýbala si mi." Zašepkal som jej do ucha. Jemne zavrnela. Zasmial som sa a vykročil k dverám ťahajúc ju za sebou. Pred domom čakalo auto. Čierny Mercedes. Galantne som jej otvoril dvere. Sadla si. Pomaly som obehol auto a sadol si na sedadlo vodiča. Naštartoval som auta. Vyrazili sme. Bella ešte z okna kývala ostatnej rodine. Stisol som jej. Moje upírie reflexi mi umožňovali sledovať celú cestu Bellu. Naklonil som sa a pobozkal ju. Chvíľu sme sa bozkávali. Odtiahli sme sa od seba, pretože sme už prichádzali na letisko v Seatli. Auto som zaparkoval a išiel jej otvoriť dvere. Podržal som ich jej. Keď vystúpila, zobral som kufre, ktré nám zabalila Alice. Chytil som Bellu za ruku a išli sme k prepážkam.
Všetko sme vybavili a čakali sme na náš odlet. Moje slnko mi sedelo na kolenách a ja som sa jej hral s vlasmi. Medzi tým sme si šepkali Milujem Ťa.

Sedeli sme v lietadle a mne v hlave vŕtalo prečo sa nepýta kde ideme? Opäť som ju chytil za ruku a povedal: „Bella ty vieš kde ideme?" 
„Nie. Chcela som sa nechať prekvapiť. Prečo?"
„Len tak." Naklonil som sa a pobozkal ju. Naše jazyky začali hrať tanec. Odtiahli sme sa od seba na zakašľanie vedľa nás. Bella sa otočila a pozrela na dotyčného.
„Máte nejaký problém pane?" Opýtala sa ostrým hlasom. Pánovi dvakrát podskočilo srdce a vystrašene hľadel na Bellu. 
„Nič všetko v poriadku." Naspäť sa oprel o svoje sedadlo a po očku pokukoval po nás. Usmial som sa.
„Bella neprehnala si to trochu." Opýtal som sa jej a čakal na jej reakciu.
„Neviem čo to do mňa vošlo. Cítila som sa čudne. Ako keby ma niekto zvnútra trhal na kúsky." Zašepkala mi, aby som to mohol len ja počuť. Stisol som jej ruku a ona sa na mňa láskyplne usmiala. V očiach som jej videl len čistú LÁSKU. Celý let sme si len pozerali do očí, no pre nás to bol pohľad kde sme vyjadrovali pocity jeden druhému.

Lietadlo pristávalo. Všetko bolo načasovane perfektne. Teraz sme boli v Južnej Amerike.
Utekali sme na druhý let. Len tak-tak sme to stihli. Pri ľudskej chôdzi. Keby sme použili Náš beh tak máme ešte aj 10 minút čas. 

Usadili sme sa v lietadle. Zase si chytili ruky. Pozrel som sa na ňu. Videl som jej na tvári bolestivý výraz.
„Bella čo ti je? Je ti zle? Šak si upír, ako to môže byť zle."
„Edward mne nie zle. Hrozne mi to tu vonia. Mám pocit, že sa na niekoho asi vrhnem." Povedala to cez zuby a snažila sa čo najmenej hovoriť. Niečo ma napadlo. Pobozkal som ju a do úst jej pustil vzduch. Odtiahla som sa a pozeral na ňu. Teraz vyzerala skôr ako omámená nie ako keby ju niečo bolelo. 
Sa nám pošťastilo. Akurát prechádzal okolo Steward a opýtal sa: „ Je vám zle? Mám vám niečo dosniesť." Bella pozrela naňho a povedala: „Nie ďakujem." Mala čudný hlas. Steward sa ešte raz na ňu pozrel. Nechápem čo si to dovolil. Nechal som to tak. 
„Bella. Ak by si potrebovala zase vzduch. Povedz." Len prikývla a oprela si hlavu. Keď zrazu jej vyletela hlava dopredu a oči mala doširoka otvorené a tie mala upreté na mňa. Vyzerala prekvapene.
„Bella. Čo sa deje?"
„Edward stane sa niečo, čo som fakt nevedela." Otvorila mi svoju myseľ, aby som mohol vidieť, čo sa stane. A až teraz som vlastne zistil, že od svadby som nepočul žiadne myšlienky.

Videl som ale Bellinu víziu. 
Sedíme doma s rodinou. Okolo nás sú ľudia s tmavou pokožkou. Ale to čo ma najviac zaujali, bolo niečo malé v Bellinom náručí. To niečo, bolo dieťa.
A vízia skončila. Ale ako to je možné, že upíri môžu mať deti. Keby sa to dalo tak Rose a Emmett majú hádam 10 detí. 

Neveriacky som hľadel na Bellu a striedavo kmytal očami s jej tváre na jej brucho.
„Bella videla si kedy sa to stane?" Uvedomil som si, že šepkám.
„No nevidela. Ale typujem tak za 2 týždne sa to dozviem oficiálne. A potom približne o 1 mesiac porodím." Čumel som na ňu s otvorenými ústami.
„Počať, počkať. Ale ako porodíš, keď si upír?"
„A toto mám ja s kade vedieť? Nečítam knihy o upíroch." Zasmiali sme sa a aspoň trochu odľahčili túto situáciu. 

Konečne sme pristávali. Bella sa hrnula rýchlo von. A ja som išiel za ňou ako verný psík. 
Zhlboka sa nadýchla. Jej oči sa zmenili na inú farbu. Hmm...Mala ich krásne modré.
„Bella ty máš modré oči." Podal som jej malé zrkadlo, ktoré jej nabalila Alice. Pozrela sa doňho a vypleštila oči.


Tak toto je posledná časť mojej poviedky. Dúfam, že sa vám páčila a pokusím sa čo najskôr pridať ďalšie kapitolky novej série. Ďakujem, že ste čítali moju poviedku a mrzí ma, že som to tak stroho ukončila. Nabudúce bude svadobná noc.POZOR! Nebude 15+ ani 18+ , ale klasika....nič nebudem rozoberať na to som ja neni...Mám len 14 rokov...Ešte raz dik


Lovec upírov II.časť  1 KAPITOLA ZDE



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Lovec upírov 12 kapitola Svadba:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!