Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lovec upírov 11.časť Manželstvo

Lovec upírov 11.časť Manželstvo Tak je tu po dlhej dobe ďalšia časť. Toto je predposledná časť. Rozhodla som sa, ža budem pokračovať a nadviažem na túto poviedku.Tak ale predtým si dám pauzu a zatiaľ budem rozmýšľať o deji. Medzitým možno pridám nejakú jednorázovku.Tak príjemné čítanie a nchajte sa prekvapiť ako to spravim.

11. Manželstvo

Pohľad Belly

Dnešné ráno bolo divoké. Celé dopoludnie som sa rozprávala s Edwardom o mojej novej schopnosti, že som aj zabudla na ostatným Cullenových. Kde by mohli byť? Musím sa na to Edwarda opýtať.
„Edward? Kde sú ostatný?" Otočila som hlavu, aby som mu videla. N atvári mal šibalský úsmev. Zase na chce milo prekvapiť. Môj anjel prehovoril: „Ale, ale. Niekto tu je nedočkavý. Odišli preč, aby nám nechali trochu súkromia. Prídu až zajtra. Takže máme celý dom pre seba." Fu ešteže tak. Nechcelo by sa mi vysvetliť hurhaj v našej izbe. Zasmiala som sa pri tej predstave. Edward sa na mňa skúmavo pozrel. Otvorila som mu moju myseľ a prehrala mu na čom som sa smiala. Všetko si prečítal a aj on vybuchol do smiechu. Smiali sme sa obidvaja. Dívali sme sa jeden druhému do oči.

Už dlho som nebola na love. „Edward nebola som dlho na love. Môžem ísť? Za chvíľu by som bola naspäť. Dám si len nejakú srnku." „Jasné choď. Dones aj mne." Tajomne sa na mňa usmial a žmurkol.
Vyliezla som z postele a išla si niečo obliecť. Prišla som do tej veľkej šatne a teraz nájdi Bella niečo, čo neni sú šaty. Pomyslela som si. Išla som podľa vône. Úspešne som našla obyčajné tričko a jeansy.
Vybehla som z domu. Utekala som a užívala si voľnosť. Vietor sa mi pohrával s vlasmi. Stromy mi sa uhíňali. Spolu s vetrom sa doniesla tá krásna vôňa. Vyštartovala som a riadila sa inštinktmi predátora. Vyšla som na lúku. Páslo sa na ňom sedem losov. Moje lovecké inštinkty sa vo mne prebudili. Rozbehla som sa. Smäd sa predral na povrch. Skočila som na prvého losa a zaryla svoje zuby do hrdla. Neprotestoval. Sála som krv. Niekedy by som rada chcela vedieť ako asi chutí ľudská krv.

Vysála som losa do poslednej kvapky. Mŕtve telo som hodila na zem. Postavila som sa a obzrela si svoje oblečenie. Celé tričko som mala roztrhané a špinavé od krvi. Nohavice som mala len trošku natrhnuté. Ale okolo seba som narobila teda bordel. Skolila som 3 losov a to som o tom ani nevedela.
Všetko som po sebe upratala a rozbehla sa domov. Bežala som lesom. Vyšla som a zostala stáť v úžase. Celé schodište lemovali krásne červené a ružovo-biele ruže. Boli rozsipane. Išla som smerom ako išli ruže. Vstúpila som do domu a uvidela krásnu miestnosť posiatu tisíckami ruží a sviečok. Ruže robili cestičku hore schodmi. Postupovala som hore. Rože išli smerom k Edwardovej a mojej izby. Otvorila som dvere a Edward ležal na posteli. Usmieval sa od ucha k uchu. Úsmev som mu opätovala. Vyzeral ako BOH. V pozadí hrala jemná skladba. Atmosféra v izbe bola omračujúca. Ešte v živote ma nikto takto neprekvapil. Z premýšľania ma vytrhol Edward.
„ Tebe sa to nepáči? Neprehnal som to moc?" Opýtal sa s obavami v hlase. Žiarivo som sa usmiala a povedala: „ Som normálne prekvapená. Nie je to veľmi pekné, a také romantické." Edward čakal len na tieto slová, pretože kľakol si predo mňa a začal hovoriť: „Isabella Marie Swan vydáš sa za mňa?" Jediné čo som vnímala bol jeho hlas. Bezrozmýšľania som mu odpovedala: „ANO." Zobral mi ruku a nasadil mi prsteň na prst. Svoje ruky položil na moje líca, chytil hlavu a vášnivo ma pobozkal. Bozk naberal na intenzivite a my sme sa ocitli na posteli. Váľali sme sa po sebe, smiali sa a užívali si krásne chvíle v tomto momente.

Pohľad Edwarda

Celé dopoludnie sme sa rozprávali s Bellou o jej novej schopnosti. Fascinovala ma. Ležali sme v posteli, keď Bella prelomila to hrobové ticho: „Edward? Kde sú ostatný?" Otočila hlau a ja som jej tak mohol hľadieť do očí. Niekedy ľutujem prečo jej neostali tie veľké čokoládovo-hnedé oči. Vždy ma vedela priviesť na iné myšlienky. Vedela ma hypnotizovať, aj keď sama o tom nevedela. Ale ja som to vedel.
Usmial som sa na jej nedočkavosti a odpovedal jej: „Ale, ale. Niekto ti je nedočkavý. Odišli preč, aby nám nechali trochu súkromia. Prídu až zajtra. Takže máme celý dom pre seba." Vyprodukoval som ten najlepší koketný úsmev. Zdalo sa mi alebo sa jej uľavilo? Zasmiala sa. Prečo mi to robí? Naraz mi otvorila myseľ a ja som jej mohol čítať myšlienky. Už viem prečo sa smiala. Kto by sa tomu nesmial? Podľa mňa nikto. Bol som šťastný. Smiali sme sa obidvaja. Dívali sme sa jeden druhému do očí.

Čudujem sa, že Bella vydržala tak dlho bez lovu. Z môjho premýšľania ma prerušil hlas môjho slnka: „Edward nebola som na love dlho. Môžem ísť? Za chvíľu by som bola naspäť. Dám si len nejakú srnku."
„ Jasné choď. Dones aj mne." Tajomne som sa na ňu usmial.
Vyliezla z postele a pobrala sa do šatne. Videl som ako behá po šatni a zháňa normálne oblečenie. Ako poznám Alice všade museli byť saténové šaty. Usmial som sa pre seba. Vybehla z domu a plán sa môže začať.
Vybehol som pre ruže, čo mi tu nechala Alice. Porozhadzoval som ich po obývačke. Niektoré som nasmeroval tak ,a by ukazovali cestu hore schodmi. Robil som šípky. Keď som všetko spravil, vrátil som sa do izby a pozapaľoval sviečky, rozsypal ostatné ruže a pripravil si malú škatuľku. Neviem, či môže byť upír nervózny, ale ja som. A poriadne,
Buchly dvere. Prišla. Počul som pomalé kroky, ktoré viedli hore schodmi. Boli bližšie a bližšie. Už sa ozvali pri dverách. Hypnotizoval som kľučku na dverách a čakal kedy sa pohne. Otvorila dvere. Na tvári mala zmes emócií. Ležal som na posteli a na tvári sa mi pohrával úsmev. Toľko emócií skrývala, ale nakoniec vyjadrila ten najkrajší. Usmiala sa.
Do tejto atmosféry hrala krásna, jemná hudba. Celú izbu jemne osvetľovalo svetlo zo sviečok. Nikdy som nerobil takéto vecí. Až teraz skoro po 100 rokoch mojej existencie.
„Tebe sa to nepáči? Neprehnal som to moc?" Žiarivo sa na mňa usmiala a povedala: „Som normálne prekvapená. Nie, je to veľmi pekné, a také romantické." To boli jediné slová na ktoré som čakal. Prišiel som pri ňu, kľakol si pred ňu a začal hovoriť: „Isabella Marie Swan vydáš sa za mňa?" Ani som dlho nečakal a naliehavým hlasom mi odpovedala: „ANO." Toto som čakal. Zobral som jej ruku a nasadil jej prsteň na prst. Položil som jej ruky na líca, chytil hlavu a vášnivo ju pobokal. Bozk mi opätovala a len naberala na intenzivite. Skončili sme v posteli. Váľali sme sa, smiali sa a užívali si nekonečné šťastie.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Lovec upírov 11.časť Manželstvo :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!