Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Left outside, but not so alone 5. Pohovor a darčeky

19.11.2009 (08:30) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2213×

Pohovor a darčeky

Ráno som sa zobudila s hlavou plnou otázok. Ako vydržím bez Chrisa tri dni, keď som bez neho ešte nikde nebola? A môžem Jacobovi veriť? Začína som sa trocha báť.

Včera som dnu prišla práve včas. Charlie podozrivo krčil nos a držal Chrisa ďalej od seba. Nemohla som zadržať smiech - div som sa neváľala po zemi. Charlie sa na mňa pozrel asi tak, že ak si svojho syna nezoberiem, pustí ho na zem. Prestala som sa smiať, vzala som Chrisa utekala pre plienku. Prebalila som ho a uložila do postieľky. Tušila som, že Charlie má niečo na srdci, tak som radšej šla dole.

Charlie na mňa čakal v kuchyni.

„Bells ja to nechápem. Div sa tu nepretrhneš, aby si sa s ním nestretla, keď sa s ním stretneš mám pocit, že ho zabiješ. A nakoniec, keď prídem domov on stojí živý pred domom. A ty ho ešte utešuješ? Nikdy som ťa nechápal, ale dnes...” pozeral na mňa ako na šialenca. Možno som... Netuším ako som od plánu zabiť Jacoba skončila pri pláne udobriť sa a ním. Niekedy sú moje myšlienkové pochody záhadou aj pre mňa.

„Charlie my sme si všetko vysvetlili, ” aspoň myslím... „mal by si byť šťastný. Ty si bol proti odopieraniu syna otcovi... ” zašklebila som sa naňho. „Mám Jaka stále rada, ale už len ako kamaráta, ako brata.” brata, s ktorým mám dieťa - dodala som v duchu a takmer som sa rozosmiala. Nechápala som kde sa ten cit berie, ale on tam stále bol. Pod bolesťou, pod zradou a nenávisťou...

„Takto bude Jake šťastný a ja budem v pohode.”

„Som rád, že ste si to vysvetlili, ale stále to nejako nechápem. Takže teraz ste priatelia, akoby sa nič nestalo?”

„Takmer. Obaja vieme, že sa niečo stalo, ale pochopili sme jeden druhého... A dúfam, že ti nebude vadiť, keď ti tu Chrisa nechám až do soboty?” vyznelo to ako otázka. Trošku som dúfala, že Charlie bude namietať... Som sebecká, ale mám na to právo. Aspoň raz za čas...

„Jasné. Počkaj! To tu s ním budem sám?” v jeho očiach sa zračila hrôza a podozrenie.

„No, sám nie. Asi tu budeš mať Sue a...” oprašovala som si nohy od neviditeľných nečistôt, nevedela som ako mu to povedať aby nezinfarktoval. Prvú pomoc veľmi dobre neovládam... Hlavne ak mám dočinenia s krvou.

Potriasla som hlavou a konečne vypľula: „Sľúbila som Jacobovi, že môže byť s Chrisom. Ale ty na nich musíš dohliadnuť, rozumieš Charlie? Si za Chrisa rovnako zodpovedný ako Jake.”

Sledovala som ako sa na Charlieho tvári striedajú emócie: šok, zdesenie, znechutenie a hnev. Nevedela som čo priradiť k Jacobovi. Dúfam, že keď sa vrátim budú všetci traja živí...

Charliemu som po piatich minútach predýchavania povedala, aké som dala Jakovi podmienky. Nebol z toho nadšený, ale povedal, že sa prispôsobí.

Konečne som sa prebrala zo spomienok na včerajšok a pozrela sa na hodiny. JEDENÁSŤ?! To som spala do jedenástej? Prečo ma Charlie nezobudil? Pozrela som sa k postieľke a na moje prekvapenie bola prázdna. Okamžite som vyskočila na nohy a trielila dole. Kde mám syna? Keď som nakukla do kuchyne, čakalo na mňa prekvapenie. Charlie práve kŕmil Chrisa.

„Ahoj Bella, už si hore? Pozri mama sa nám konečne zobudila.” Charlie sa usmial na Chrisa, ktorý sa za mnou natiahol. Vzala som ho, pobozkala a vložila späť do stoličky.

„Prečo ste ma vy dvaja nezobudili? Nebudete tu sami dosť dlho? Chcete sa ma zbaviť, čo?” boli spolu vážne zlatí.

„Prepáč dcérka, ale keď si tak spokojne spala. Chvíľu som si myslel, že si mŕtva. Až kým si nezačala chrápať ako drevorubač. Chris bol hore, tak som ho zobral. Veď máš ešte viac ako dve hodiny...”

Charlie mi objasňoval situáciu, ale Chris sa dožadoval jeho pozornosti, tak som zamierila do kúpeľne. Sprcha mi pomohla. Obliekla som sa, nalíčila a zišla sa naraňajkovať. Vlastne skôr naobedovať. Moji chlapi boli v obývačke, s niečím sa hrali. Keď som sa najedla a umyla riad, šla som sa pobaliť. Chrisove veci som nechala na posteli v taške. Keď som bola hotová, zišla som dole. Charlie sa práve pokúšal Chrisovi meniť plienku. Dostala som záchvat smiechu, keď som si všimla Charlieho mučenícky výraz.

„Ide ti to super oci. Za tie tri dni sa to isto naučíš...”

„No tak toto pokojne prenechám Jakovi. Nech je na niečo užitočný.”

Ako to dopovedal počula som zaklopanie.

„Idem!” Otočila som sa od toho podareného divadla a šla otvoriť.

„Ahoj Jake, ideš skoro.” Jake stál vo dverách s nejakým balíčkom, kyticou a samozrejme širokým úsmevom.

„Čau Bells to je pre teba.” podal mi kyticu.

„Skoro? Nehovorila si okolo druhej?” Kyticu som odniesla do kuchyne a pozrela na hodiny.

„JA DNES NIČ NESTÍHAM! Oci už sú skoro dve! Mala by som vypadnúť, lebo nestihnem lietadlo! Vďaka za kvety. Prosím ťa Jake choď pre Chrisa, ja si idem pre tašku. Oci ty choď nakopnúť auto!” to snáď nie je pravda...

Všetci sme nastúpili do Charlieho policajného auta. To bola teraz výhoda... Charlie zapol maják a tak sme mohli pridať. Na letisko sme prišli práve včas. Dala som Jakovi a otcovi posledné inštrukcie a vybozkávala Chrisa hádam aj za ušami.

„Maj sa zlatko a poslúchaj! Neboj sa večer zavolám. Ľúbim ťa!” kričala som smerom k nim.

„Bella on to prežije, ale ty asi zmeškáš lietadlo!” Charlie aj s Jakom sa rehotali na mojom dotknutom výraze. Ja som Chrisovi poslala vzdušný bozk a nastúpila do lietadla.

Takmer celý let som prespala. Dnes spím až priveľa... Na jacksonvillskom letisku ma už čakali René s Philom. René na celý týždeň zavrela čajovňu - samozrejme, keď som vypadla musela sa venovať Philovi. Keď sme prišli, bola som uťahaná - asi z takmer celodenného spánku.

Zavolala som Charliemu, ktorý ma ubezpečil, že je všetko v najlepšom poriadku. Vraj Jake práve ukladá Chrisa spať. Hovoril mi tiež, že malý stále žvatlal niečo ako mama. Veľmi ma to potešilo. Sľúbila som Charliemu, že zavolám hneď ako budem v Hanoveri. Dnes prespím doma, ale zajtra okolo obeda letím do Hanoveru. Pohovor mám síce až v piatok, ale dosť skoro, takže noc strávim v hoteli.

Posledný raz som si skontrolovala materiály, ktoré v mojej perspektívnej práci vyžadujú a šla som spať.

Ráno som sa zobudila veľmi skoro, tak som ešte pracovala na náčrtoch na pohovor. Keď bolo asi deväť, zliezla som do kuchyne a pripravila raňajky. Mala som chuť na niečo sladké, tak som spravila palacinky. Zaliala som kávu a šla sa umyť. Keď som sa vrátila René s Philom už jedli. Pridala som sa k nim. Po raňajkách som sa opäť zašila do izby, tentoraz aj s mamou. Pomáhala mi vybrať oblečenie. Vybrali sme jednoduché čierne šaty pod kolená a vkusné sako. K tomu si pripnem peknú brošňu, pretože sa mi to zdá trochu fádne.

Keď sme skončili bolo takmer jedenásť. Mama ma donútila niečo zjesť a potom sme sa na letisko museli ponáhľať. Počas letu som si znovu pospala... Z letiska som si vzala taxík do hotela. Zaplatila som si izbu iba na noc. Dúfam, že zajtra sa budem môcť vrátiť. Izba bola pekná - všetko zladené do smotanovej farby. Na oknách boli pekné nazbierané závesy a izbe dominovala obrovská posteľ. Pre mňa až priveľká...

Kúpeľňa bola tiež priestranná. Napustila som si vaňu a zapálila sviečky, ktoré tam boli. Ani neviem ako, ale zaspala som. Z cestovania som veľmi uťahaná. Zobudila som sa na to,že voda u bola studená. Osušila som sa, obliekla sa do pyžama a zapla telku. A znova som zaspala... Prebudila som sa až ráno na zvonenie telefónu.

„H-h-haló?” ešte som poriadne ani neotvorila oči.

„Bells si v poriadku? Hovorila si, že zavoláš hneď ako priletíš. S Jakom sme mysleli, že si priletela neskoro, tak sme nevolali.” Charlieho hlas bol znepokojený.

„Som v pohode, len som zaspala, prepáč oci. Nechcela som vás vystrašiť. Ako vám to ide? Poslúcha Chris? A Jake?” trochu som sa prebrala a posadila som sa.

„Tu je všetko v poriadku. Chris je úplne bezproblémový. Včera sme boli pozrieť Billyho. Jacob ťa pozdravuje. Práve prebaľuje Chrisa.” Charlie vyprskol od smiechu.

„Dobre oci, tak to do zajtra nejako vydržte. Posielam pusu.”

„Jasné, všetci ti držíme palce.”

„Vďaka.” zložil. Mala by som sa dať do príprav - za tri hodiny mám pohovor.

Príprava na pohovor mi zabrala asi hodinu a pol. Vzala som si podklady a vybrala sa na raňajky. Tu sú raňajky vo forme švédskych stolov, takže som si dala len ovocie. Nechcem predsa aby mi bolo zle... Po raňajkách som si zavolala taxík. Sídlo malej reklamnej agentúry, v ktorej budem možno pracovať, bolo veľmi pekné. Bola to staršia, predpokladám historická budova. Zvnútra bola ešte krajšia. Nevtieravé krémové obloženie, biele koberce a veľa okien pôsobilo veľmi uvoľňujúco. Ohlásila som sa u staršej sekretárky, ktorá ma usadila na chodbe. O chvíľu prišla po mňa.

„Pán Jones vás už čaká.” voviedla ma do vkusne zariadenej kancelárie. Obloženie tu bolo tmavé, nábytok tiež a to kontrastovalo s bledými doplnkami.

„Pani Blacková...”

„Slečna Swanová, stihla som sa rozviesť.” povedala som na objasnenie.

„Prepáčte, že nemám aktuálne informácie. Slečna Swanová veľmi ma teší, ja som Robert Jones, manažér firmy.” podal mi ruku.

„Teší ma pán Jones.”

„Posaďte sa prosím. Priniesli ste tie podklady?”

„Samozrejme.” podávala som mu dosky s mojím návrhom reklamy pre jednu kozmetickú firmu.

„Dobre.” začal si prezerať môj návrh a tváril sa prekvapene.

„Slečna Swanová toto je viac ako uspokojivé. Povedal by som, že s tým máte skúsenosti, alebo máte veľký talent. Podľa životopisu súdiac, asi to druhé, však?” usmial sa na mňa. Bola som trochu nervózna, ale na tej práci mi záleží.

„Skôr to druhé. Viete takáto práca ma skutočne baví. Som kreatívna osoba.”

„No Isabella je tu základná otázka. Čo od tohto zamestnania očakávate?”

„Pán Jones to viem celkom iste. O túto prácu sa uchádzam, pretože ma tento typ práce napĺňa a nemyslím si, že by mi to mohlo liezť na nervy. Myslím, že som dobrá pri práci s ľuďmi. A samozrejme očakávam adekvátne finančné ohodnotenie, pretože chcem popri práci študovať. A okrem toho musím živiť syna.”

„Dobre slečna-”

„Bella prosím.”

„Dobre Bella. Ja si myslím, že máte veľkú šancu dostať sa sem. Ja osobne by som vás bral aj hneď.” usmial sa. Ja som sa pýtala na možnosť kĺzavej pracovnej doby a ubytovania. Povedal mi, že ak by ma vzali môžem brať do práce aj Chrisa - v krajnom prípade. A tiež som sa dozvedela, že zamestnancom ponúkajú výhodný podnájom...

„My sa vám určite ozveme.” pán Jones mi na rozlúčku podal ruku a vrelo sa na mňa usmial.

Do hotela som dorazila asi o druhej, takže som sa okamžite pobalila a ponáhľala sa na letisko. Už som sa nemohla dočkať svojho syna... Samozrejme som celý let prespala. Nevolala som Charliemu, chcela som ich prekvapiť. Zavolala som si taxík. Keď sme zastavili pred Charlieho domom, práve sa stmievalo. Zaplatila som taxikárovi a ponáhľala sa k domu. Už som bola len pár krokov od dverí, keď sa otvorili. Stál v nich Jake a na rukách mal Chrisa naťahujúceho sa ku mne. Priskočila som k nim a zobral si Chrisa na ruky.

„Len ho nerozpuč!” Jake sa smial a ja som si nemohla odpustiť urazený pohľad.

„Nevidela som ho od stredy! Bože, tuším si vyrástol!” Jake sa pustil do ešte väčšieho smiechu a Charlie stojaci vo dverách s ním.

„Mama.”

„Čo to? To bol Chris?”

„Čo sa tak čuduješ? Aj ty si mu chýbala... Na nás to tu chrlil už od tvojho odchodu, ale nie tak zreteľne...” Jake sa culil od ucha k uchu...

„Poďte konečne dnu! Vonku je dosť chladno.” Charlie sa stratil v dome. Mňa zaliala neskutočná láska a hrdosť. Prvé Chrisove slovo!

„Tak ako si dopadla? Máš to?” Charlie bol zvedavý...

„Ešte neviem, ale myslím, že to šlo dobre.” aspoň ja som bola spokojná.

„Počuj zlato, do tvojich narodenín už  myslím neprídete, však?” nechápala som kam týmto mieri, ale ani trochu sa mi to nepáčilo.

„Myslím, že nie...”

„Viem Bells, že nemáš rada darčeky, ale po konzultácii s René som sa rozhodol ti predsa niečo dať.” Vytiahol úzku škatuľu. Podal mi ju. Bola dosť ťažká, ale nenapadalo mi, čo by to mohlo byť.

„Myslím, že to využiješ pri práci aj pri štúdiu.” začala som sa obávať... Otvorila som škatuľu a vytiahla z nej notebook.

„Viem, že už si nadávkami nepomôžem, takže vďaka oci. Fakt sa mi zíde. Dúfam, že ešte budeš mať z čoho žiť.” toto myslím vážne! Neviem, či si niečo také môže Charlie dovoliť.

„Jasné, mám tajné zdroje.” usmial sa. Po dlhšej debate som zistila, že aj Chris dostal nejaké darčeky. Jake mu priniesol nejaké hračky a oblečenie a Charlie mu kúpil veľkého medveďa.

Myslím, že na jeden týždeň bolo obdarovávania až-až...

Ďalšia kapitola: Sťahovanie

Predchádzajúca kapitola: Forks 2/2

Zhrnutie

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Left outside, but not so alone 5. Pohovor a darčeky: