Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Left outside, but not so alone 3. Forks 1/2

17.11.2009 (12:00) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2079×

Prvý deň vo Forks

Hneď ako sme prišli k domu prepadol ma pocit déjà vu. Lenže teraz je to celkom iné. Iný vek, iné ročné obdobie a hlavne iná situácia. Mám syna. Chris teraz pokojne spí v autosedačke a Charlie naňho očarene hľadí.

„Ideme dnu? Alebo chceš počkať kým sa zobudí? Ak áno, tak ťa varujem, že to môže trvať dosť dlho.” Charlie sa na mňa zmätene pozrel.

„Jasné ideme, ja len, on tak pokojne spí. Keď si bola malá ty, bola si hyperaktívna.”

„To si neviem dosť dobre predstaviť...” vzala som autosedačku a vystúpila z auta. Išla som k domu za Charliem.

Nič sa tu od môjho odchodu nezmenilo. To ma trocha zarazilo.

„Ocko ty si začal upratovať?” nevedela som si Charlieho predstaviť s prachovkou v ruke...

„Nie. No vieš... Chodí sem Sue a pomáha mi s domácnosťou.” tváril sa ako zlodej prichytený pri čine.

„Veď na tom nie je nič zlé, prečo sa tváriš tak previnilo? René si chlapa našla, tak prečo by si mal ty zostať sám? A okrem toho mám Sue celkom rada. A Setha tiež.” usmial sa.

„To sa mi uľavilo. Myslím, že Seth by ťa rád videl. Mohol by som ho zavolať.” ponúkol to až príliš nadšene. Setha mám vážne rada, ale...

„Nemyslíš, že keď bude vedieť Seth, že som tu, povie to Jakovi? Myslím, že Seth nevie klamať” a okrem toho si neustráži pred Jakom myšlienky, keď bude vlk, „a okrem toho je s Jakom priveľmi dobrý kamarát nato, aby mu klamal. A ja tu Jaka skutočne neplánujem stretnúť.” otec sa na mňa smutne pozrel.

„Asi máš pravdu, ale nemala by si brániť otcovi vidieť svoje dieťa.”

„Oci, ale on sa o Chrisa nezaujíma. Keby áno, hádam by aspoň napísal. Vie kde sme, kedykoľvek nás môže prísť pozrieť. Ja pred ním neutekám.” aj keď by som utiekla rada. To sa však nedá, kým budem so svojim synom.

„Bells ja ho neobraňujem, to ani v najmenšom. Vieš, že som kvôli tomu prestal chodiť do La Push. Ja by som ho zaškrtil za to čo ti urobil!”

„Oci on nič nespravil. Ja som odišla. Je to len moja vina.” musela som Charlieho upokojiť, inak hrozí, že by dostal infarkt.

„Tomu tak verím, on nič nespravil. Neodišla si predsa pre nič.”

„To je pravda, mala som na to dôvod. Nemohli by sme to nechať tak? Neprišla som aby sme sa hádali.”

„Prepáč Bells nemal som s tým začínať. Tak kde máš tie fotky? Chris dosť vyrástol a mńa štve, že som to nevidel.” otec sa na mňa zmierlivo usmial.

„Najprv by som si hodila batožinu do izby, ak nemáš nič proti.”

„Nech sa páči.” gestom mi pokynul k schodisku a tváril sa tajomne.

„Nechceš mi najprv niečo povedať? Neurobil si si z mojej izby dielňu alebo niečo podobné? Možno sklad rybárskych potrieb?” Charlie sa na mojom výraze dosť dobre zabával, tak som otvorila dvere. Neverila som vlastným očiam. Otec mi izbu premaľoval a zariadenie izby tiež prešlo nemalými zmenami. Izba bola teraz krémovej farby, uprostred bola posteľ. Stôl s počítačom vystriedala detská postieľka. Pohľad na ňu ma dojal k slzám.

„Vďaka oci. Kedy si to vlastne stihol? Počkaj! Lepšia otázka: Ako dlho je to už takto?”

„Myslel som, že ak náhodou prídeš Chrisovi by sa hodila postieľka. A keď už som niečo robil, hneď som to celé trochu zrenovoval. Dúfam, že sa ti to páči.” pozeral sa na topánky. Kufor som hodila do izby a hnala sa dole schodmi. Div, že som sa nepotkla. Objala som Charlieho tak, aby sa mi nemohol vyšmyknúť. Viem, že citové prejavy nie sú jeho koníček, ale raz za čas to so mnou bude musieť vydržať.

„Teraz ideme na tie fotky, ok? Priniesla som ich dosť, pretože René sa vo fotení vyžíva. Malého vždy odfotí aspoň trikrát. Potom dá tie fotky ešte trikrát vyvolať. Vraj pre každý prípad.” vybrala som si z kabelky hŕbu fotiek a po jednej som ich podávala Charliemu. Samozrejme s patričným komentárom. Najviac sa mu páčila fotka, kde je malý po kúpaní.

„Takže si tie fotky môžem nechať?”

„Samozrejme oci, veď ti hovorím, že my ich už nemáme kde skladovať.” s úsmevom som mu podávala poslednú. To sa Chris práve zobudil.

„Ahoj slniečko!” usmiala som sa naňho a on na mňa.

„Ocko mohol by si ho zobrať do kuchyne? Idem mu len hore pre jedlo. A asi aj pre plienku.” pri slove plienka sa Charlie strhol.

„Veď ju nemusíš meniť ty.” neubránila som sa smiechu.

Keď som zišla dole Charlie s Chrisom boli zabraný do debaty.

„Musíš tvoju mamu presvedčiť, aby ste chodili častejšie, vieš? Keď nie som v práci, som tu nasmrť znudený.” zase som sa rozosmiala.

„Prečo ho presviedčaš? Určite tu máš aspoň každý druhý deň Sue. A keď je tu často Sue, potom asi aj Seth. A s ním máš o zábavu postarané.” škaredo na mňa zazrel.

„Ako to ty vieš? Si hádam jasnovidec?”

„Ty na niečo také veríš? Ja mám len správnu intuíciu.” zavrhla som spomienku na Alice...

Charlie držal Chrisa na rukách a ja som ho kŕmila. Bolo dosť zábavné sledovať, ako sa Charlie nenápadne vyparil, keď som šla malého prebaliť. Zapol si v telke nejaký zápas a díval sa.

„Oci myslíš, že by si zajtra vydržal s Chrisom dve hodinky sám? Možno by si ho mohol zobrať do La Push.” chcela som sa vyhnúť stretnutiu s Jacobom za každú cenu. Pochybujem, že sa od Sama ešte nedozvedel, že som tu.

„No ja neviem, zlato. Nie som si istý, že u mňa bude v najlepších rukách.”

„Sue ti hádam pomôže. Oci ja si chcem ísť niečo vybaviť a nechcem ťahať Chrisa všade so sebou. Neboj sa, viac ako dve hodiny to nepotrvá. Sľúbila som Ang, že sa u nich zastavím. Ona chce vidieť aj malého, takže sa preňho zastavím.”

„No dobre, tak zavolám Sue sem. Nejako to zvládneme, však?” pozrel sa na Chrisa v mojom náručí.

„Vďaka Charlie. ” pobozkala som otca na líce a šla spať.

Ďalšia kapitola: Forks 2/2

Predchádzajúca kapitola: Rozhodnutie

Zhrnutie

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Left outside, but not so alone 3. Forks 1/2: