Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Left outside, but not so alone 21. Zasnúbená?

17.12.2009 (17:45) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1987×

Zasnúbená?

Kľakol si predo mňa a ja som zatajila dych.

Hm... Bola to asi najkrajšia noc v mojom živote. Nečakala som to. Nikdy by so si nemyslela, že sa to vyvinie takto. A už vôbec som nečakala, že sa budem z nejakého darčeka tešiť tak, ako z tohto. Myslím, že som bola rozhodnutá už dávno predtým, ako sa spýtal. Moje podvedomie sa rozhodlo bez môjho vedomia...

Pozrel sa mi do očí a ja som sa v tých jeho začala roztápať. Vyzeral tak neprirodzene - síce sa usmieval, ale akosi nesmelo a bolo cítiť, že je napätý. Najprv som nechápala - možno som len nemohla uveriť. On položil jednu ruku na moje koleno a zhlboka sa nadýchol.

„Bella si láska môjho života. Milujem ťa viac, ako svoj život, viac ako som čo kedy miloval. Jediné, čo chcem je, aby som s tebou mohol byť navždy.” asi nevedel, čo v tých slovách počujem ja. A možno to presne vedel. To ma trošku zmiatlo.

„Ja už sa nechcem schovávať, chcem vykričať svetu, že ťa milujem. Je mi jedno, čo budú ľudia hovoriť. Jediné, na čom mi záleží si ty.  Ja už nikdy neodídem a nikam nepustím ani teba.” dal si pauzu a znovu sa zhlboka nadýchol.

Vytiahol z vrecka škatuľku.

„Isabella Marie Swanová, moja Bella - urobíš ma najšťastnejším mužom pod slnkom a staneš sa mojou ženou?” skúmavo sa na mňa zahľadel.

Mňa zaplavil neskutočný pocit - neviem ho ani dobre popísať. V bruchu mi poletovali motýliky a cítila som sa, akoby som sa mala každú chvíľu odlepiť od zeme a vzniesť sa až niekam ku hviezdam.

Pred nejakým časom som sa zaprisahala, že sa už nevydám. Vlastne, že o mužov všeobecne neprejavím záujem. Ako sa len všetky moje predsavzatia zrútili vplyvom jednej osoby. Osoby, ktorú som milovala, a ktorú teraz milujem ešte viac. Ako keby sa to dalo...

Milovala som ho zato, že existuje, zato, že som úplná, keď je so mnou. Zato, že mu vďačím za život. Teraz mám oveľa viac dôvodov ho milovať. Pre Chrisa je takmer ako otec. Vrátil sa a nechystá sa odísť a vrátil mi jeho -  moju rodinu.

Asi som sa zamyslela na dlhšie ako je slušné, pretože sa v jeho tvári objavilo sklamanie.

„Bella, ak si nie si istá...” rýchlo som sa spamätala.

„Edward ja som si istá. Som si istá tebou a aj  mojou láskou k tebe. Takže áno s radosťou sa stanem tvojou ženou!” jeho tvár sa okamžite rozžiarila a ja som cítila, že som na tom rovnako.

Pozeral sa na mňa tak láskyplne až ma to dojalo. zohla som sa k nemu a on mi rýchlo navliekol prstienok. Doslova som sa mu vrhla okolo krku. Asi ho to prekvapilo, pretože sme skoro spadli. Zasmial sa a pobozkal ma do vlasov. To mi však ani zďaleka nestačilo.

Vyhľadala som jeho ústa. Dychtivo som sa na ne prisala a on mi bozk vášnivo opätoval.

Toto bola tá správna chvíľa. Tu nás nebude nikto vyrušovať. Žiadny Jacob, žiadny Rob, dokonca ani Alice! Teraz si svojho snúbenca môžem naplno vychutnať.

Vdychovala som jeho vôňu a jeho chladný dych ma šteklil na krku, keď ma niesol do spálne. Nežne ma položil na posteľ a čakal. Ja som však už dlhšie čakať nemohla. Potrebovala som ho cítiť na sebe - v sebe. Pritiahla som si ho k sebe. Začala som ho lačne bozkávať. On mi stiahol šaty a hltal ma pohľadom. Bola som rada, že som si dnes vzala jednu z tých súprav, čo som kúpila s Rosalie. Znovu som si ho pritiahla a začala pomaly rozopínať jeho košeľu. Odstrčil mi ruky a košeľa  v okamihu letela do rohu spálne. Teda skôr to, čo z tej košele zostalo.

Ľahol si na posteľ vedľa mňa a ja som sa naňho vyhupla. Rukami som skúmala každý centimeter jeho dokonalej chladnej hrude. Nemohla som sa toho pocitu nabažiť. Po chvíli mi to nestačilo, tak som prešla k bozkávaniu. Bozkávala som ho všade, kam som sa dostala. Musela som ochutnať jeho úžasnú kožu. Jazykom som kopírovala celú jeho hruď, až som sa dostala k bradavke. Slastne vzdychol, keď som ju začala láskať jazykom. To ma len povzbudilo, tak som ju jemne hrýzla. Z úst sa mu vydral hlasný vzdych. Chcela som pokračovať, ale nedovolil mi to. Jediný pohyb mu stačil na to, aby som sa ocitla pod ním.

Bozkával mi čeľusť a posúval sa nižšie. Šalela som z jeho bozkov na krku a on sa stále posúval nižšie. Prebozkával sa až k okraju podprsenky. Nežne mi prstami kopíroval tvar pŕs. Každý jeho chladný dotyk ma viac a viac rozpaľoval. Neobťažoval sa s rozopínaním podprsenky. Jedným pohybom ju zo mňa strhol bez najmenších ťažkostí. Letela smerom k zvyškom jeho košele.

Sklonil sa k mojim prsiam a jazykom mi poláskal bradavku. Nežne mi láskal prsia a ja som vzdychala jeho meno. Rukou som zablúdila k jeho nohaviciam. Už som to nemohla vydržať. Potrebovala som ho ako vzduch. Rozopla som mu nohavice a silno sa k nemu pritisla. Stále som mala pocit, že nie som dosť blízko. Odhodil nohavice aj so spodným prádlom nasledované mojimi nohavičkami.

Zase ma hltal pohľadom a ja som ho stiahla na seba. Pritisla som sa k nemu ako najviac som vedela a trošku som roztiahla nohy. Pochopil čo potrebujem a nepredlžoval moje trápenie. Spojil naše telá v jedno a ja som sa neubránila hlasnému vzdychu. Vyhľadala som jeho pery. On sa vo mne nežne pohyboval, ale to nebolo to, po čom som túžila. Vychádzala som mu v ústrety a snažila sa mu ukázať, že to chcem dravšie...

On akoby naschvál predlžoval naše spojenie a tým aj moju extázu. Ja som sa pohybovala nebezpečne na hrane a šalela som z tej rozkoše. Prosebne som vzdychla jeho meno. Na viac som sa nezmohla. On začal dravšie prirážať a ja som bola v siedmom nebi. Vtom prišiel vrchol a ja som sa prehla v páse a vykríkla jeho meno. Potom som sa bezvládne zvalila späť na posteľ. On sa zvalil vedľa mňa a prerývane dýchal.

„Milujem ťa.” pošepkal mi do ucha.

„Aj ja ťa milujem.” zašepkala som mu späť. Pritiahol si ma na hruď a ja som sa ponorila do spánku.

Ráno som sa prebudila neobvykle - na nedávne pomery - skoro. Ešte len svitalo. Môj žalúdok bol ako na vode, takže som letela do kúpeľne. Stihla som zachytiť Edwardov starostlivý pohľad. Zatvorila som za sebou dvere a vrhla sa pozdraviť záchodovú misu. Za dverami už stál Edward.

„Bella zlatko si v poriadku? Môžem ísť dnu?”

„Nie! Len to nie! Nechcem aby si ma takto videl! Počkaj tam, kde si!” v hlase mi znela panika. Tieto výkyvy začínajú byť podozrivé.

Edward s nesúhlasným zamručaním zostal za dverami.

Keď som si bola istá, že ma môj žalúdok znova nezradí, vstala som. Práve som pokrstila náš nový dom. Uvedomila som si, že som nahá.

„Môžeš mi prosím priniesť šaty?” hlesla som smerom k dverám. Spodné prádlo nemám a to bude pod tými šatami vidieť. Máličko sa otvorili dvere a cez škáru mi Edward hodil šaty.

„Určite ma nepotrebuješ?” spýtal sa s obavou v hlase.

„Nie. Mohol by si pripraviť niečo na raňajky?” chcela som ho nejako zabaviť.

„Nemyslím si, že by si mala jesť.”

„Som hladná. Neboj sa, už je mi lepšie.” uistila som ho a vliezla do sprchy.

Teplá voda so mnou robí divy. Vyliezla som zo sprchy len v uteráku a pozrela sa po kúpeľni. Bola dokonale vybavená. Dokonca tam boli aj rady šminiek. Alice. O všetko sa postarala. Podišla so k zrkadlu a snažila sa dať trochu dokopy. Vlasy som si uviazala do chvosta a umyla si tvár. Vyšla som von len v uteráku, pretože som niečo tušila.

Edward stál v kuchyni a pripravoval raňajky.

„Mal by si sa krotiť, pretože budem musieť chodiť nakupovať častejšie. Už si mi roztrhal dvoje.” zamračila som sa  naňho. Snažila som sa mu zdvihnúť náladu, pretože o mňa mal strach.

„Hmm..” zamručal a obrátil omeletu.

Vrátila som sa do spálne a podišla k ťažkým dreveným dverám. Tušila som, čo za nimi nájdem. Otvorila som ich a jediné čo ma prekvapilo, bola veľkosť toho šatníka. Zaúpela som.

Edward stál hneď pri mne so strachom v očiach.

„Ktoré sú moje?” pípla som zmučene.

„Myslím, že takmer všetky.” ospravedlňujúco sa na mňa usmial.

Začala som sa prehrabovať vo vstavaných skriniach a nenachádzala som nič vhodné. Edward sa usmial a začuchal vo vzduchu. Prešiel na koniec tej ozrutnej miestnosti a hodil mi bavlnené šaty. O chvíľu mi priniesol aj spodnú bielizeň, legíny a svetrík. Pozerala som sa vyvalene neschopná slova.

„Každá látka má typickú vôňu.” pokrčil plecami a vytratil sa. Obliekla som sa a vybrala sa za ním do kuchyne. Krásne to tam rozvoniavalo.

Pomaly som sa najedla a spomenula si, že mi niečo chýba.

„Chris.” hlesla som k Edwardovi.

„Keď si dojedla, môžeme ísť.” usmial sa a viedol ma k dverám.

Dočasne som sa rozlúčila s mojím novým domovom. Keď sme prišli do domu Cullenovcov, Alice sa mi vrhla okolo krku.

„Gratulujem!” zazubila sa na mňa.

„Ďakujem.” vrátila som jej úsmev a čakala, čo z nej vypadne.

„Bella, nemôžeš ten šatník používať rozumnejšie?” potriasla hlavou.

„To si ale nechcela...” čakala som.

„Môžem vám zorganizovať svadbu? Prosím!” vpíjala sa mi do očí a ja som vedela, že nemám na výber.

„Ale budeš sa krotiť! A všetko chcem odsúhlasiť!” varovala som ju.

„Sľubujem, že sa budem krotiť, ale keď mi všetko odsúhlasíš, nebude to žiadne prekvapenie.” zachmúrila sa.

„O to presne ide.” stála som si za svojím.

„Konečne!” zvolal Emmett a ja som sa strhla. Vyľakal ma.

„Už sme si mysleli, že ťa samou láskou zjedol.” zase sa zadúšal smiechom.

„To by nám to šteňa zostalo na krku.”

Celá rodina naňho svorne zasyčala. Rose sa k nemu prirútila a vrazila mu pohlavok. Normálny človek by už ležal v bezvedomí, prípadne mŕtvy...

Celá rodinka nám postupne gratulovala a Esme s Rose mi sľúbili, že budú Alice držať na uzde, tak som jej dala voľnú ruku. Ona ma hneď vytiahla hore, k nej do izby. Vraj potrebuje miery na svadobné šaty. Vytiahla som mobil a vytočila Renéine číslo. Už dlho som s mamou nerozprávala, tak som jej chcela zvestovať novinky.

Rozprávala som sa s mamou, ktorá tiež najprv nebola nadšená, že som znova s Edwardom. Ale to len do chvíle, keď som jej povedala, že sme zasnúbení. To vzala lepšie. Bola šťastná, že som šťastná ja. Sťažovala som sa jej, na tie divné veci, čo sa so mnou v poslednej dobe dejú.

„Bella a nenapadlo ťa, že by si mohla byť tehotná?”

Tak a teraz poctivo čítajte!!!

Myslím, že táto poviedka sa už nezadržateľne blíži ku koncu. Dala som do nej to, čo som do nej chcela dať. Netušila som, že sa dostanem až tak ďaleko.

Zato vďačím len vašim komentárom.

Myslím, že napíšem ešte asi štyri dieliky a končím. Ak by ste skutočne veľmi chceli, aby som pokračovala, tak svoje rozhodnutie prehodnotím. Nezdá sa mi ale správne, aby som túto poviedku nasilu naťahovala. Ak by bol záujem, napíšem pokračovanie...

Tak si rozmyslite a čakám viac komentárov, ako obvykle.

Ďalšia kapitola: Mala som to čakať?

Predchádzajúca kapitola: Narodeniny

Zhrnutie

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Left outside, but not so alone 21. Zasnúbená?: