Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Left outside, but not so alone 1. Rutina

14.11.2009 (19:15) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2877×

Predslov

Isabella Swan sa po odchode jedinej lásky - Edwarda Cullena - uzavrela do seba. Prekonať stratu jej pomohol najlepší priateľ Jacob Black. Bella cítila, že je to niečo viac ako priateľstvo, ale nikdy nemohla Jaka milovať ako Edwarda. Ten bude navždy jej jedinou láskou.

Aj napriek tomu začala Bella s Jakom chodiť. Keď bola s ním bola aspoň trochu použiteľná. Preto voči nemu cítila záväzok. Pochopila, že bude lepšie ak bude Jake šťastný - vtedy je totiž viac-menej šťastná aj ona. Zvykla si na život s vlkolakom v La Push. Preto, keď ju Jacob krátko po jej dvadsiatych narodeninách požiadal o ruku, povedala áno. Svadba sa konala v decembri a už v marci sa Bella dozvedela, že je tehotná. Jake sa z prvorodeného syna - Christiana samozrejme tešil. To však nikto netušil ako dopadne jedna návšteva v Makahskej rezervácii. Jake sa pripútal k inému dievčaťu - Sarah. S Bellou sa pokúšali ďalej spolu žiť, ale Bells to nezvládla. Utiekla k mame do Jacksonvillu. Tam si zotavuje už druhýkrát zlomené srdce...

Bella

,,Hneď som tam!" oznámila som nedočkavému zákazníkovi. Už to bude pol roka, čo som sa presťahovala k mame. Teraz pracujem s ňou v jej malej čajovni.

,,Tak čo to bude Sean?" usmiala som sa na asi 27 - ročného stáleho zákazníka. Vo Forks som to už nemohla vydržať. Môj manžel a otec môjho Chrisa, môj Jacob sa pripútal k niekomu inému. Neverila som, že by sa niečo také mohlo stať, ale stalo sa. Aj keď to Jake ťažko niesol, musela som vypadnúť. Nedokázala som zniesť jeho odovzdaný pohľad, ktorý nepatril mne. Priveľmi ma to zraňovalo.

,,Vodu." usmial sa na mňa šibalsky. Vždy si objednáva vodu a dobre vie, ako mu odpoviem.

,,Vodu nepodávame. Sean mal by si si začať objednávať niečo iné, pretože si začnem myslieť, že sem chodíš kvôli mne." bol síce milý, ale ja som s mužmi nadobro skončila. Asi mám talent na ich odháňanie. Oboch, ktorí ma milovali - teda jeden určite - som nejakým spôsobom prinútila zmeniť názor. Možno je to tak lepšie...

,,Jasné, že nechodím len kvôli tebe," uškrnul sa ,, chodím aj kvôli Chrisovi." usmial sa na môjho syna, ktorý sa mi vykláňal spoza chrbta. Seanovi ukázal svoje prvé zuby v širokom úsmeve. Ten úsmev mi tak pripomínal jeho otca...

,,Chris je môj kamoš, vieš?" podal Chrisovi ruku.

,,Jasné, pretože môj syn je tu kamoš so všetkými. A hlavne s tými, ktorých pozná a ktorí sa mu pravidelne prihovárajú."

,,Tiež berie úplatky." ozvala sa za mnou René. ,,Videla som, ako si mu včera dával keksík, keď si sa nepozerala."

,,Ty môjho syna podplácaš? To je trošku úbohá praktika." uškrnula som sa.

,,Ale veľmi účinná. Kiežby som mohol podplatiť aj jeho mamu." vzdychol a usmial sa. Mal pekný úsmev, ale ja som poznala dva oveľa krajšie. Na jeden som spomínala nerada - šuplík s ceduľkou Cullenovci som sa snažila neotvárať. Priveľmi to bolelo. Na ten druhý som sa pozerala každý deň. Bol to úsmev môjho syna - Jacobov úsmev. Ten až tak nebolel. Vedela som, že Jake je šťastný. A ten úsmev mi vždy zdvihne náladu.

,,A čím by si ma akože chcel podplatiť? Peňazí toľko nemáš, na sladké si nepotrpím a to čo by som chcela mi dať nemôžeš." bola to čistá pravda. To mi už nedá nikto...

,,Nestačila by zo začiatku kytica a večera?" žmurkol na mňa.

,,Bella neplatím ťa za vykecávanie so Seanom!" zakričala na mňa René naoko pohoršene.

,,Už letím šéfka!" otočila som sa na odchod, ale stihla som smerom k Seanovi prevrátiť očami. ,,Akoby mi platila milióny..." mama je veľmi dobrá šéfka. Nemôžem sa na nič sťažovať. Mám prácu a z toho plynú peniaze. Nie veľa, ale ja veľa nepotrebujem. Okrem toho mám denne stravu a samozrejme mám bývanie. Lepšieho zamestnávateľa nezoženiem.

Obsluhovala som ako divá, pretože som od mamy niečo potrebovala. Vždy som sa so zákazníkmi porozprávala, bola som tu obľúbená. Asi to bolo mojím synom. Ten dostal každého už pri prvom stretnutí. Ťažko sa odolávala jeho takmer bezzubému úsmevu. Vždy keď sa usmial, bodlo ma pri mojom zničenom srdci. Bol to úsmev jeho otca. Ten, ktorý som tak milovala. To on ma dal po Edwardovom odchode dokopy. Ak to vlastne bolo možné.

Bol moja záplata. Bola dosť hrubá, ale dobre nelepila. Vždy, keď odišiel som sa začala znova rozpadať. Bol mojím slnkom v dobe najväčšieho temna. Nemohla som mu dať toľko lásky, koľko jej dával on mne. Bol to nevyvážený vzťah. Jemu to nevadilo. Myslím si, že jeho vlčie ja sa na to pozeralo inak. Bol to zdravší postoj. Pripútal sa k niekomu, kto mu dá to, čo som ja nemohla. Bola som poškodený tovar. Vlastne ešte stále som. Teraz ma pri živote drží len Chris. Keby nemám syna, dávno by som skoncovala s mojím nezmyselným životom.

,,Mami mohli by sme dnes zatvoriť skôr? Chcela by som sa s tebou o niečom porozprávať."

,,Hneď ako vyhodíš Seana môžeme zatvoriť. Aj tak tu dnes nie je veľa ľudí."

,,Vďaka." usmiala som sa na ňu a šla odpratávať zo stolov. Phill je na nejakom mítingu takže sme doma samy. Keď som odprevadila Seana k dverám, hneď som zamkla. Poupratovali sme a vybrali sme sa domov - čiže hore schodmi. Mama s Phillom si kúpili väčší domček, na prízemí si zariadila čajovňu, na prvom býva ona s Phillom a v podkroví ja s Chrisom.

Bol najvyšší čas nakŕmiť malého, takže som zamierila priamo do kuchyne. Posadila som ho do stoličky a vytiahla z chladničky puding. Nevšimla som si kedy prišla René.

,,Tak o čom si sa chcela rozprávať?"

Ďalšia kapitola: Rozhodnutie

Zhrnutie

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Left outside, but not so alone 1. Rutina: