Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Last Cat - 9. kapitola

07.05.2010 (10:45) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1929×

9. kapitola

Pomaličky otvorila oči a uprela ich na mňa. Boli to tie nádherné modré oči, ktoré som stále videl v mysli. Stlačila mi ruku a nechápavo sa na mňa zadívala.

„Jasper? Čo sa stalo a kde to som?“

JASPER: 

Pozeral som na ňu ako na zázrak. A presne to bola. Podľa Carlislových slov mala minimálnu šancu na prežitie, ale ona to dokázala. A Carlisle sa nikdy nemýli.

„Si u nás v dome. Vieš, čo sa stalo?“ spýtal som sa jej potichu a pohladil ju po tvári. Nedá sa povedať, či jej bol ten dotyk nepríjemný, alebo naopak.

„Pamätám si len, že nás napadli a potom, že ma takmer zabili,“ povedala a snažila sa posadiť. Opatrne som jej pomohol. Keď si všimla ihly nenávistne zablýskala očami, ale nič iné neurobila.

„Ale ako je to možné? Jared spomínal niečo také, že máš veľmi silné uzdravovacie schopnosti,“ povedal som nechápavo. Ak je to tak, nemala by byť vôbec zranená, alebo áno?

„Ide o rozhodnutie. Už určite vieš, čo som zač,“ povedala a čakala na moju reakciu. Len som nemo prikývol a ona pokračovala: „My mačky sme prakticky neporaziteľné. Jediný spôsob, ako nás zabiť, je prinúť nás obetovať sa za niekoho. Vtedy, keď som vykríkla, aby ma zabili a Jareda nechali žiť, boli ako v tranze. Vedeli, že ma musia zabiť. A bolo by sa im to podarilo, keby neprišli iní meniči,“ povedala potichu a zavrela oči. Vyzerala tak bezbranne, tak nevinne. Ako malé dieťa. Pocítil som veľmi silnú túžbu ochraňovať to bezbranné stvorenie, aj keď mi rozum nešepkával, že toto stvorenie vôbec nie je bezbranné.

„Ako si to vedela?“ spýtal som sa. Jared spomínal niečo také, že toho veľa o svojom rode nevie.

„Pamätám si to zo spomienok svojej rodiny,“ zašepkala a ja som naplno pocítil jej bolesť. Jej intenzita ma prekvapila. Ako môže také krehké stvorenie zniesť takúto bolesť?

„Zo spomienok?“ spýtal som sa popletene. Ako to môže vedieť z ich spomienok?

„Vždy, keď zabíjajú člena tvojej rodiny, cítiš a vidíš všetko, čo sa deje. Vidíš to v jedinom záblesku, ako v spomienke. Nikdy viac to neuvidíš, ale poznačí ťa to do takej miery, že si dáš poriadny pozor, kde vlezieš. Preto sme všetci boli takí opatrní. Ale aj tak to nepomohlo. Volturiovci sú mocní a majú spojencov všade. Nemôžeš už veriť nikomu – ak nechceš zomrieť,“ šepkala s bolesťou v hlase. Silnejšie som ju objal a ona si zaborila tvár do mojej hrude. Takto by som mohol ostať večne.

„Myslíš, že by som sa mohla ísť prebehnúť?“ spýtala sa po chvíľke ticha. Snažila sa zmeniť tému. Zvraštil som obočie.

„Neviem, či je to dobrý nápad. Carlisle by ťa mal najskôr prezrieť,“ povedal som a čakal na jej reakciu. Asi po pol minúte prikývla. Trošku som sa od nej odtiahol a zakričal som do útrob domu: „Carlisle, poď prosím ťa hore!“

Ani som to nedopovedal a už sa rozrazili v dvere a v nich stál prekvapený Carlisle. Hneď za ním stál Jared a Claire. Jared stále upieral fanatický pohľad na Claire. Zakrútil som hlavou. Ak sa toto dozvie Rose, nepomôže mu ani svätená voda. A tá mu vážne nepomôže.

„Al! Ty žiješ!“ vykríkol naradostene Jared a už stál pri nej a objímal ju. Predtým mi ju samozrejme musel vytrhnúť z náručia. Mal som čo robiť, aby som po ňom neskočil.

„Hej, ale rada by som žila aj po tom, ako ma pustíš,“ povedala a potichu sa zachichotala. Jared ju pustil a stále sa na ňu vyškieral ako slniečko.

„Ahoj, vy ste?“ spýtala sa, keď si všimla Carlisla a Claire.

„Ja som Carlisle a toto je moja vnučka Claire,“ povedal a podal juj ruku. Claire jej len zamávala. Naďalej sa na seba s Jaredom pozerali – mierne fanatickým pohľadom. Alice sa sama pre seba usmiala.

„Claire? Čia si dcéra?“ spýtala sa potichu s iskričkami v očiach. Vyzerala ako malý diablik.

„Rosaliina, prečo sa pýtaš?“ spýtala sa popletene. Alice sa usmiala ešte viac. Žeby následok zranení?

„Jared, byť tebou schovám sa do najhlbšej jamy,“ povedala a potľapkala Jareda po ruke. Nechápavo som sa na ňu pozeral a nebol som sám.

„Prečo?“ spýtal sa po dlhom tichu.

„Jared... ja nie som slepá, ani sprostá. Povedz mi, že si sa nepripútal ku Claire a aj tak ti neuverím,“ povedala a ja som vypleštil oči. Ako to vie? Ako môže vedieť, čo sa s nimi stalo? Vďaka ich jedinému pohľadu?

„A-a-ako t-to vieš?“ koktal Jared. Nikdy som si nemyslel, že by kvôli niečomu koktal.

„Jared, nie si prvý menič, ktorého som videla pripútaného. Aj moji rodičia sa tak spojili, aj moja sestra a jej druh. Podobne ako teraz ty. A ako tak poznám Rosalie, verím, že ťa roztrhá na márne kúsky a potom ich zošije späť, aby ťa mohla opäť roztrhať,“ povedala a ja som sa musel usmiať sám pre seba. Presne vystihla, čo sa tu bude diať.

„Ehm,“ odkašlal si odrazu Carlisle. Upreli sme na neho oči. „Rád by som ju aj vyšetril, ak dovolíte,“ povedal a my sme odstúpili, ale ostali sme v miestnosti. Potom sa Carlisle dal do práce. Nikdy som nechápal ako ho môže medicína baviť, pravdu povediac, mňa nudila. Ide síce o záchranu životov a tak, ale je to nuda. Teda aspoň pre mňa. Na druhej strane ma Carlislova práca fascinuje.

„Vyzeráš úplne v poriadku. Akoby si tu pred pár hodinami ani nezomierala. Ako je to možné?“ spýtal sa jej asi po desiatich minútach, keď dokončil prehliadku.

„Jednoducho. Keď sa niekto z nás obetuje, je to jediný spôsob ako nás zabiť. Ale zabiť. Ak nás len zrania, po čase sa vyliečime a tak to bolo so mnou. Mojej rodine však nedali na výber,“ povedala s bolesťou v hlase. Cítil som jej bolesť. Podišiel som k nej a pohladil ju po ruke. Stlačila mi ju a odmietla ju pustiť.

„Alice, môžem sa niečo spýtať?“ spýtal sa Carlisle opatrne a zraz upieral na jej “tetovanie“. Zadívala sa na neho a potom prikývla.

„Vieš niečo o tom tvojom znaku?“ spýtal sa a rukou pokynul smerom k jej krku. Zamračila sa na neho. Po chvíľke uvažovania odpovedala. Asi premýšľala koľko nám toho môže povedať.

„Nepamätám si toho veľa. Keď som čítala našu kroniku naposledy bola som ešte mláďa. To bol jediný moment, keď bola v našej rodine. Vtedy sa ju mame podarilo ukradnúť Arovi, ale ten ju krátko potom dostal späť do rúk. Prečo sa na to pýtaš? Niečo o tom vieš?“ spýtala sa a uprela na neho zmätený pohľad. Bola veľmi inteligentná a všímavá, keď to spozorovala.

„Pamätám si na jednu starú legendu, ktorá hovorila o bytosti ako si ty, ktorá dokázala spojiť dva rozdielne rody. Bola napísaná a v tej Mačacej kronike,“ povedal a Alice sa celá napjala. Akoby sa vyľakala, alebo niečo podobné.

„Nepamätáš či, čo v tej legende bolo?“ spýtala sa celá stuhnutá. Tak pre to sa bála? Bála sa, lebo nevedela, čo vie? Bála sa, lebo si to nemusel pamätať?

„Nie presne, ale našťastie poznám upírku, ktorá má tú kroniku prepísanú. Teda tie najdôležitejšie časti,“ povedal a Alice sa odrazu uvoľnila. Cítil som ako sa upokojuje.

„Vieš, kde býva tá upírka?“

„Neďaleko. Býva v Port Angeles, pokiaľ viem. Ale, Alice, mám ešte jednu otázku,“ povedal neisto a zadíval sa na Alice. Nechápavo prikývla a čakala, na čo sa bude Carlisle pýtať.

„Ako sa volala tvoja matka?“ spýtal sa potichu a nervózne sledoval Alice.

„Ariel Limani. Prečo sa na to pýtaš?“ spýtala sa ho celá popletená. Ja som sa cítil rovnako. Jared a Claire vyzerali, že vôbec nevnímajú dianie v miestnosti.

Carlislova tvár sa zrazu rozjasnila. Vyzeral ako malé dieťa, ktoré práve dostalo novú hračku.

„Prečo sa pýtam? Alice! Vieš ty vôbec o tom, že tvoja mama bola vaša kráľovná? Vieš vôbec, že si teraz niečo ako korunná princezná?“ 

Venovanie: Letti, blotik, Wolf1701, anissska, Carmen. Vďaka za komenty, veľmi mi pomohli. :)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Last Cat - 9. kapitola :