Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Last Cat - 8. kapitola

Last Cat - 8. kapitola Kapitola je na svete. Dúfam, že sa vám bude páčiť, aj keď je pomerne krátka. Kapitola je pre týchto ľudí: Letti, blotik, Wolf1701 a anissska. Ďakujem za vaše komentáre. Príjemné čítanie praje tetuška nessienka :)

 

8. kapitola

 

Dvere Carlislovej pracovne sa otvorili až o šiestej ráno. Tváril sa veľmi vážne. Bol celý od krvi. Keby moje srdce ešte bilo, teraz by sa stopercentne zatavilo. Z veľmi zlým tušením som sa postavil oproti nemu a čakal, čo povie...

 

JASPER

„Je na tom veľmi zle. Ak prežije dnešný deň môžeme hovoriť o zázraku,“ povedal smutným hlasom. Ja som skamenel na mieste. Nie! To nie! Prečo  ona?

Moja myseľ bola úplne inde. Nedokázala si pripustiť tento fakt. Ak zomrie ona, zomrie aj niečo vo mne.

„Jared? Čo sa stalo?“ spýtal som sa ho po pár minútach ticha. Toto predsa musí mať logické vysvetlenie.

„Poďme dolu,“ povedal Carlisle. Bol som v pokušení ísť za Alice, ale chcel som aj vedieť, čo sa stalo.

S rezignovaným povzdychom som sa za ostatnými vliekol do obývačky.

„Tak?“

„Neviem, čo presne sa stalo. Jake vyhlásil s ostatnými poplach, pretože zacítili nejakých upírov. S Alice sme za to boli radi, aspoň by sa niečo dialo. Hliadkovali sme a potom prišli. Bolo ich sedem, ale dvaja z nich odišli do Denali. Preč ich poslala Al. Potom na ňu chcela jedna skočiť, ale ja som jej to prekazil. Lenže akosi som to neodhadol a vrhli sa na mňa všetci. Neviem, čo sa dialo, len som zachytil ako Al kričí, aby radšej zabili ju. A potom sa stalo niečo čudné, akoby som už ani neexistoval. No a nakoniec dopadla tak, ako dopadla,“ dopovedal s bolesťou v hlase.
Cítil som jeho bolesť, ktorá len znásobovala tú moju. Ako je to možné? Prečo ma to tak veľmi bolí? Akoby som tam hore ležal ja a nie ona.

„Čo je vlastne za druh? Je mi nejaký známy, ale neviem prísť na to, prečo to tak je,“ spýtal sa opatrne Carlisle. Nikomu nebolo bohvieako do reči.

„Je to mačka. Mačkočlovek,“ povedal Jared potichu. V jeho hlase zaznievala aj určitá rezignácia.

„Počkaj, neboli mačky biele a čierne?“ spýtal sa popletene. Akoby si na niečo spomenul.

Zrazu sa otvorili dvere a dnu sa vrútila Claire. Zvláštne ani som si nevšimol, že odišla. Opäť uprela na Jareda ten pohľad. Cítil som z nej očarenie a lásku..? Lásku? To nie je možné... iba ak. No, to by mnohé vysvetľovalo. Pripútanie sa. To je ten najčarovnejší jav v našom svete.

„Ahoj. Ja som Jared,“ povedal a podal jej ruku. Claire bola na chvíľku nervózna, ale potom jeho ruku prijala.

„Teší ma. Ja som Claire,“ povedala a posadila sa oproti nemu. Pripútaným stačila prítomnosť ich druhej polovičky a boli šťastní.

„Vieš prečo je fialová?“ spýtal sa Carlisle. Vyzeral byť zmätený a zamyslený. Bohvie na čo myslel. Teraz by sa mi hodil Edwardov dar.

„Alice bola vždy jedinečná,“ povedal smutne. Bola. To je to podstatné. Po dnešnom dni už nikdy nemusí. Pocítil som ostré bodnutie pri mojom srdci. Ešte ju poriadne nepoznám a takto sa pre ňu trápim. Čo potom, ak by som ju spoznal viac?

„Aj tak mi je to čudné. Myslel som si, že jej druh už dávno vyhubili,“ povedal s odporom v hlase. Nenávidel zabíjanie nevinných a tento druh taký rozhodne bol. Zabíjali ich len preto, že to bolo neznáme. Pre všetkých. Len málokoho pustili do svojho života.

„Aj si to mysleli. Alice nechcela na seba pútať pozornosť. Na čo aj? Jej rodinu vyvraždili, rovnako aj jej priateľov,“ povedal Jared.

„Kto ich zabil?“ spýtal som sa opatrne. Neviem si predstaviť to monštrum, ktoré by len tak zabilo takú nevinnú bytosť.

„Volturiovci. Ale nikto nevie ako. Mačky majú veľmi silnú uzdravovaciu schopnosť a sú to vynikajúci bojovníci s najostrejšími zmyslami a inštinktmi. Jediná možnosť je, že sa rovnako ako teraz Alice, prestali liečiť. Neviem prečo to tak je,“ zašepkal Jared ale pohľad ani na sekundu neodvrátil od Claire. Moja sestra bude zúriť. Snáď sa mi podarí presvedčiť ju. Samozrejme ak sa najskôr do mňa nepustí Emmett.

„Preto vtedy povedala, že by najradšej Ara zabila,“ povedal som prekvapene, keď som si spomenul na jej slová, ktoré povedala vtedy na parkovisku. Celá tá udalosť sa mi zdala taká vzdialená a pritom sa to stalo len včera ráno.

„Hlavne za to, že zabil celú jej rodinu. Celý jej rod. Vraj jej rodina bola významná,“ povedal zamyslene Jared. Významná? To je možné. Takí ako je ona sú sami o sebe výnimočný. Spomínam si na jeden príbeh čo mi kedysi rozprával Carlisle, ale to som bol ešte poloupír.

„Jasné, už to mám!“ zvolal z ničoho-nič Carlisle až som podskočil. Upír, ktorý sa zľakol. Ešte, že tu nie je Emmett, to by zase bolo. Minimálne mesiac by sa mi za to posmieval. Možno aj dlhšie, ako ho poznám.

„Spomenul si si?“ spýtal som sa opatrne, keď som sa dostal zo šoku. Upír v šoku. Tak to tu ešte nebolo.

„Jared? Dokáže sa premeniť v nejaké zviera?“ Obrátil sa na Jareda, ktorý svoju pozornosť venoval Claire. Ona na tom nebola inak.

„Dokáže sa premeniť na každú mačkovitú šelmu na svete, prečo?“ spýtal sa pomaly a nezaujato, akoby ho ani odpoveď nezaujímala.

„Nevieš ako sa volali jej rodičia. Alebo aspoň jej matka?“ spýtal sa nedočkavo, na tvári výraz dieťaťa v deň narodenín.

„Svoju rodinu vždy spomínala len okrajovo.“

Carlisle pokrútil hlavou a zapozeral sa niekam na stenu. Zaujímalo by ma na čo si spomenul.

„Carlisle? Na čo si si spomenul?“

„Na jednu starú legendu. Alice má pravdu, keď tvrdí, že Aro by si zaslúžil. Všetky tieto legendy boli napísané v starej Mačacej kronike, ale tú Aro spálil,“ povedal smutne a povzdychol si.

„Mačacia kronika? Také niečo spomínala aj Alice,“ opýtal sa Jared náhle vzrušeným hlasom. Prečo ho táto časť tak zaujímala.

„Naozaj? A v akej súvislosti?“ spýtal sa. Mal som pocit, že od nedočkavosti začne svietiť.

„V tejto,“ povedal som a ukázal na svoj krk. Podľa Carlislovho prekvapeného pohľadu som usúdil, že si to nestihol všimnúť.

„Má to aj Alice?“

„Hej. Nevšimol si si to?“ spýtal som sa s bolesťou v hlase, keď som si predstavil v akom je teraz stave. Mal by som ísť k nej. Nepomôže jej to, ale ja budem mať lepší pocit. Pocit bezpečia, že som pri nej.

„Svietilo jej to tetovanie?“ spýtal sa vzrušene.

„Áno? Carlisle, čo sa to deje? Ty o tom niečo vieš?“ spýtal som sa nedočkavo.

„Neviem toho veľa, ale viem o osobe, ktorá má kópiu tej starej kroniky,“ povedal zamyslene. Nehovoril, že bola zničená?

„Nehovoril si, že bola zničená?“

„Bola, ale niektorí ľudia sú opatrní. Poznám upírku, ktorá má doma najdôležitejšie časti tejto Mačacej kroniky. Tam by sme možno našli aj odpoveď na vašu otázku: čo to asi znamená?“ povedal a opäť bol stratený vo vlastných úvahách. Jared a Claire boli vo svojom svete. A ja? Ja som túžil byť na jednom jedinom mieste. Ale rozhodne to nebola naša obrovská obývačka. Bola to Carlislova pracovňa, kde som túžil byť. Presnejšie, túžil som byť všade, kde je Al.

Aj keď Carlisle povedal, že je málo pravdepodobné, že prežije, ja tomu verím. Al je silná a odhodlaná. Nikdy by to len tak nevzdala.

Rozhodne som sa postavil na nohy. Nikto to ani len nepostrehol. Rýchlosťou svetla som vybehol hore do pracovne.

To, čo som tam videl ma prekvapilo a zabolelo tak, až som zalapal po dychu.

Vedel som, že to bude zlé, ale nemyslel som si, že až takéto zlé.

Al mala väčšinu tela obviazanú obväzmi. Vedľa hlavy mala napojenú transfúziu. Takmer každý kúsok tela – ktorý som dokázal vidieť pod obväzmi – mala pokrytý podliatinami a škrabancami. Najviac ma však bolel pohľad na jej bolesťou stiahnutú tvár. Cítil som sa akoby mi niekto vytrhol srdce a trhal ho na malilinké kúsočky.

Posadil som sa k nej na ležadlo a opatrne zobral jej ruku do svojich. Ako rád by som si to s ňou vymenil. Ako rád by som teraz trpel namiesto nej. Keby som mohol zobrať aspoň polovicu jej bolesti a nechať si ju pre seba. Tak rád by som pre ňu urobil niečo viac. Ale čo? Čo som mohol urobiť? Len tu sedieť a dúfať, že nezomrie. Nech je ten pocit čaro, alebo nie. Zbožňujem ju. Nikdy v živote nechcem, aby ma opustila. Nikdy nedovolím, aby som ju opustil. Ak zomrie, zomriem aj ja.

Skôr ako som si uvedomil, čo robím, sklonil som sa k nej a priložil svoje pery na jej čelo. Potom som si čelo oprel o to jej a vdychoval jej jemnú vôňu.

Neviem ako dlho som takto sedel. Mohli to byť hodiny, mohli to byť pokojne aj dni. Bolo mi to jedno. Hlavne, že bola pri mne. Zrazu som pocítil ako sa podo mnou jemne zavrtela. Odtiahol som sa od nej a pozrel jej na tvár. Pomaličky otvorila oči a uprela ich na mňa. Boli to tie nádherné modré oči, ktoré som stále videl v mysli. Stlačila mi ruku a nechápavo sa na mňa zadívala.

„Jasper? Čo sa stalo a kde to som?“ 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Last Cat - 8. kapitola :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!