Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska si vždy nájde tú správnu cestu - Prológ

09.10.2011 (15:45) • lenuskaemm • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 3458×

Túto kapitolu by som chcela venovať Kike, mojej úžasnej sesternice, ktorú veľmi ľúbim a  ktorá mi veľmi pomohla začať. Ďakujem!

Bella:

Zobudila som na zvonenie budíka, rýchlo som vstala z postele a utekala som do kúpeľne! Ponáhľala som sa, aby som sa stihla osprchovať a prísť včas na raňajky. Vbehla som do kuchyne ako vietor, tašku som hodila do kúta pod stojan na bundy a ponáhľala som sa k chladničke, nájsť si niečo pod zub. Chcela som si spraviť toasty, ale to som už nestíhala, tak som si zaliala, ako každé ráno, musli s mliekom. Charlie odišiel do práce skoro ráno ešte pred svitaním. Zjedla som raňajky, misku som upratala do dresa a išla som si obliecť kabát, keď už na mňa trúbilo auto, rýchlo som si vzala tašku a utekala pred dom. Edward už na mňa čakal v aute. Milujem chvíle, keď môžem byť s ním, pozerať sa na jeho krásnu bielu tvár a bozkávať jeho studené pery.

„Ahoj," pozdravila som ho, keď som nasadla do auta.

„Ahoj," odzdravil ma Edward a už sa aj nakláňal ku mne, aby mi mohol dať pusu. Jeho bozk som opätovala.

Srdce mi išlo vyskočiť z hrude, ako vždy, keď ma pobozká.  Zapásala som sa a Edward  dupol na plyn.

„Milujem ťa," sladko mi pošepkal do ucha.

„Aj ja ťa milujem," odpovedala som mu tiež  pošepky.  Tieto chvíle, keď mi opisuje, ako ma miluje,
ľúbim najviac na svete, milujem ho čím ďalej tým viac a viac.

„Ako sa máš?" spýtal sa ma Edward.

„Fajn," odpovedala som mu.

„A Charlie?" spýtal sa.

„Charlie sa má dobre, až na to, že do večera pracuje a domov prichádza unavený a ráno zasa odchádza na svitaní," odpovedala som mu na otázku.

Ani som nestihla zareagovať,  a Edward už  parkoval pred školou na parkovisku. Vystúpil z auta a šiel mi otvoriť dvere. Vystúpila som, Edward ma chytil za ruku a vybrali sme sa smerom ku škole. Jacob na mňa kýval spred jedálne.
Keď som vošla do školy, Edward išiel ku svojej skrinke a ja som sa hnala k tej svojej, aby som stihla prísť včas na prvú hodinu. Edward mal prvú hodinu techniku a ja som mala informatiku. Na informatike nikdy skoro nič nerobíme, tak som sa mohla učiť na biológiu, z ktorej budeme robiť laboratórnu prácu.

Našťastie prvá hodina ubehla rýchlo, druhú hodinu som mala biológiu, tú som mala s Edwardom.
Robili sme spolu tú spomínanú  laboratórnu prácu, ktorá dopadla dobre, keďže bol pri mne Edward a cítila som jeho chladnú ruku na svojej, bolo to príjemné dotýkať sa ho.

„Beriem ťa domov ja? Alebo zasa chceš ísť s tým Jacobom?" spýtal sa namyslene, ako keby som patrila len
jemu a nikomu inému. Vtedy som ruku odtiahla, do očí sa mi tlačili slzy, že zasa začína s Jakom.

„Idem s tebou!
A láskavo daj pokoj Jacobovi." Myslela som, že ho zabijem za to, ako sa správa k Jacobovi, ako keby mu niekedy niečo spravil.

„Raz za čas môžem ísť aj s ním, alebo patrím len tebe?" povedala som mu hnusne.

„No tak to sa ešte uvidí, či s ním pôjdeš domov!" zabľabotal si popod nos.

Ešteže zazvonilo, inak by to asi nedopadlo najlepšie. Ďalšie hodiny ubehli rýchlo. Tretiu hodinu sme mali telocvik, štvrtá hodina bola literatúra s Jacobom a tie dve  posledné sme mali výtvarnú. Bol to celkom ľahký deň. Keď som skončila, Edward už na mňa čakal pri aute. Mala som  namierené k nemu no naraz, zozadu na mňa niekto zakričal.

Otočila som sa a predo mnou stál Jacob.  Mal oblečené biele tričko s číslom 98, trojštvrťové nohavice, vyzeral sexi
a tie jeho svaly! Pripadalo mi to, ako keby som sa pozerala na nejakého športovca a nie na môjho jednoduchého kamaráta, s ktorým som vyrastala od malička.

„Čau," pozdravil ma.

„Ahoj," odzdravila som ho.

„Ako sa máte ty a Charlie? Musíme vás prísť niekedy s otcom pozrieť, už sme u vás dávno neboli".

„Charlie aj ja sa máme dobre, zavolajte a môžete kedykoľvek prísť. Charlie sa určite poteší!" odvetila
som.

Zrazu sa pri nás objavil Edward.

„Nepribližuj sa k nej lebo uvidíš, čoho som schopný!" zakričal na Jacoba.

„Kto mi zakáže?" zakričal zasa Jake na Edwarda.

Edward sa v poslednom čase správa, ako keby som patrila len jemu a nikomu inému, je ako vymenení,
správa sa ako decko, ktoré sa bije o bábiku, lenže ja nie som bábika.

„Prestaňte, vy dvaja!" zakričala som teraz ja na tým dvoch rozpálených.

„Ideme!" povedala som Edwardovi, lenže on ma  nepočúval.
„Edward ideme!" Ťahala som ho preč.

Nasadli sme do auta, a on naštartoval.

„Toto si prehnal!" zvrieskla som na neho.

„Čo som prehnal?" spýtal sa, ako keby ani nevedel, o čom hovorím.

„Že čo si prehnal? Nerob sa, že nevieš! Nezačínaj si láskavo do Jacoba, jasné?" zhúkla som na neho!

„Nebude mi preberať frajerku, ktorú nadovšetko milujem a bez nej by som neprežil ani jeden deň!" povedal chválitebne.

„Aj ja teba milujem, ale mohol by si dovoliť, aby sme sa s Jakom aspoň priatelili?" opýtala som sa.

„No dobre, ale keby si videla, čo mu behalo po mysli. Myslel som, že ho rozdrapím!" povedal Edward.

„Čt!" Dala som mu pusu, aby sa upokojil.

Keď sme zastali pred domom, dala som mu pusu, vystúpila som z auta a hnala som sa dnu.
Odomkla som dvere, vošla som dnu na chodbu, bundu som zavesila na vešiak a tašku som hodila do kúta ako vždy. Ešte stále som mala zlý pocit z toho, čo bolo pred školou, Edward sa správa, ako keby si kúpil novú bábiku, lenže ja nie som bábika, snažila som sa na to nemyslieť.  Šla som do kuchyne, rozhodla som sa uvariť špagety, pretože nič zložité sa mi variť dnes nechcelo. Naliala som do hrnca vodu a postavila som ju variť na sporák, zatiaľ som sa rozhodla zavolať Jacobovi, aby sa nehneval za to, čo sa stalo pred školou. Vytočila som číslo
a čakala ,dokým zdvihne.

„Ahoj, Bella, ako sa máš?" ozvalo sa z druhej strany.

„Ahoj, Jake, mám sa dobre, dúfam že si sa nenahneval za ten incident s Edwardom, čo sa stal pred školou?" spýtala som sa smutne.

„Nie, neboj sa, nemal som sa začo na teba nahnevať Bella. Nebuď smutná!"

„Som rada, že sa nehneváš, Jake, a ako sa máš?" spýtala som sa ho.

„Fajn," odpovedal jednoducho.

„Jake, ja už musím ísť, zajtra v škole sa stretneme," rozlúčila som sa.

„Ahoj,  a pozdrav Charlieho," odpovedal a zložil.

Som rada, že sa Jake nehnevá, inak by mi to bolo hrozne ľúto a Edwarda by som najskôr zabila.
Po tomto incidente pred školou sa cítim, ako keby som bola Edwardova bábika a je to nepríjemné, ale mohol by si uvedomiť, že chcem mať aj kamarátov ako Jaka, pri týchto myšlienkach sa mi do očí nahrnuli slzy, ale potlačila som ich naspäť.  Išla som vložiť do vody na sporáku špagety, dovtedy som si zobrala tašku, vybehla som po schodoch a položila tašku na písací stôl. Zišla som dole a vypla špagety.

Zarobila som ich s kečupom a vrátila som sa naspäť do svojej izby.
Sadla som si za stôl a vytiahla z tašky učebnice. Máme sa učiť na test z matiky a máme projekt z biológie. Naučila som sa na test z matiky, zapla som počítač a spravila som si na internete projekt na biológiu.

Pobalila som si veci do školy, a ešte som si išla skontrolovať maily. Našla som si jeden od René, pýta sa, ako sa mám a že kedy prídem na návštevu. Odpísala som jej: Milá René, mám sa tu fajn, mám veľa povinností, ale sľubujem, že ťa prídem čoskoro navštíviť. Pozdravuj Philla. Vypla som počítač, išla som sa osprchovať a rozhodla som sa, že hneď, ako sa osprchujem, pôjdem do postele. Keď som vyšla zo sprchy, Charlie bol už doma.

„Ahoj!" zakričala som na neho z chodby, pozeral v obývačke futbal.

„Ahoj, Bells," odzdravil.
A pozeral ďalej.

Vrátila som sa do izby, upratala som župan, ktorý som mala oblečený a ľahla som si do postele. Myslela som
na Edwarda. Milujem ho každým dňom viac a viac. Aj keď mi nedovolí stretávať sa s Jacobom, a stále do neho rýpe. Milujem ho a viem, že my dvaja sa k sebe dokonale hodíme, milujem ho a nechcem ho stratiť.
Ani neviem, ako som zaspala...

Autor: lenuskaemm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska si vždy nájde tú správnu cestu - Prológ: