Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska na skrývanie - 14. kapitola

Láska na skrývanie - 14. kapitolaKapitola zameraná na rozhovory a snáď Belle trošku pomôže rozhýbať sa. Príjemné čítanie. :)

S ťažkým srdcom som sa pomaly presunula na pohovku kúsok od mamy a po ceste som premýšľala, ako jej to čo najprijateľnejšie vysvetliť, aj keď som to rozhodne nemala v pláne tak skoro.

„Trochu ma mrzí, že máš predo mnou tajnosti, Bella. Myslela som, že máme lepší vzťah,“ povedala potichu.

Automaticky som sa začala cítiť previnilo. Verila som svojej mame, vždy. Ale toto nie je len o mne a nie je to ani o nej.

„To máme, mami. Ľúbim ťa.“ Snažila som sa jej vysvetliť.

„Tak čo sa deje, Bella? Prečo si s tým za mnou neprišla?“ dožadovala sa vysvetlenia.

„Pretože toto nie je niečo, o čom by som mohla len tak bezstarostne rozprávať, mami! Chcela som len trochu času.“

Zaúpela som a schovala som si hlavu do dlaní. A teraz čo?

„Ty s tým chlapcom chodíš?“ spýtala sa po chvíli ticho. Znovu som zaúpela, zhlboka som sa nadýchla a pozrela som sa na mamu. Potom som nepatrne prikývla.

Ale stačilo jej to. Tiež pomaly prikývla,  pousmiala sa na mňa  a potom sa pomaly presunula vedľa mňa na gauč.

„Ako dlho?“ spýtala sa, zatiaľ, čo ma objímala okolo ramien. Oprela som sa o ňu a ona ma pobozkala do vlasov.

„Vlastne je to oficiálne len krátko. Dlho sme boli len kamaráti.“

„No, som si istá, že z toho pána Masena trafí šľak,“ zasmiala sa. Prevrátila som oči a potom som sa posunula na gauči, aby som jej mohla s prísnym výrazom pozrieť do tváre.

„Mami, toto vôbec nie je vtipné. Ten chlap ma neznáša.“

Prevrátila oči a pohladila ma po vlasoch, no stále sa uškŕňala.

„Bella, zlatko, ten človek nie je žiadny zloduch. Má len vlastný pohľad na svet. A nie je pravda, žeby ťa neznášal. On sa len chová odmerane, ale to ku každému, Bella. Dôveru si človek musí zaslúžiť.“

Odfrkla som si, aby som jej dala najavo, čo si o ňom myslím ja. Znovu sa potichu zasmiala a potriasla hlavou.

„Neverím, žeby sa miešal do súkromia svojho syna. Určite mu nebude diktovať, s kým má alebo nemá chodiť.“

„Ja si tým ale vôbec nie som istá, mami. A Edward taktiež nie. Jeho otec mu vybral strednú školu, stále melie o nejakej úžasnej výške, na ktorú pôjde po maturite a pritom vôbec neberie do úvahy, že to nie je to, čo skutočne chce jeho syn!“

„Je to rodič. A presne ako všetci rodičia chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Možno je len trošku zaslepený, Bella, ale vždy sa mu predsa môžu otvoriť oči.“

Povzdychla som si. Vedela som, že má Edwarda rád. Je to jeho jediný syn. A zrejme aj nadovšetko miluje svoju manželku, ale je tvrdohlavo presvedčený o svojej pravde. A tá sa nezhoduje s názormi a prianiami ostatných ľudí.

„Ja mám proste len strach, že ak sa to pán Masen dozvie, rozdelí nás. Nechcem Edwarda stratiť, mami. Ľúbim ho,“ priznala som potichu. Stále sa mi ťažko rozmýšľalo nad tým, žeby som mohla byť naozaj zamilovaná. Ale už som to nechcela zapierať sama pred sebou.

„Bella, ja ti rozumiem. Si ešte mladučká, na všetko sa dívaš celkom inými očami ako ja. A sľubujem, že odo mňa sa pán Masen ani nikto iný nič nedozvie, len si uvedom, že sa takto nemôžete skrývať večne. Skôr či neskôr to všetko aj tak praskne.“ Prikývla som. Toho som si bola vedomá.

„Ale aspoň zatiaľ, mami. Chcem byť bezstarostne šťastná aspoň nejaký čas.“

S úsmevom prikývla.

„Je to tvoja vec, srdiečko. Ja sa do toho pliesť nebudem. Mlčím ako hrob,“ sľúbila mi a imaginárnym kľúčikom si zamkla ústa.

Pokrútila som hlavou a tiež som sa usmiala.

„Ďakujem, mami,“ poďakovala som a silno som ju objala. „Ale toto platí aj pre Charlieho, nesmieš mu nič povedať,“ varovala som ju, keď som sa od nej odtiahla.

Charlie je veľmi lojálny a voči Masenovi obzvlášť. Je mu strašne vďačný za prácu, ktorú nám obom poskytol. Aj keď ja si myslím, že všetka vďaka patrí jeho manželke.

Prevrátila očami, zrejme som ten zlozvyk zdedila po nej, aby  mi dala najavo, že si robím zbytočné starosti.

Oplatila som jej to gesto.

„Čo vlastne ešte robíš hore?“ spýtala som sa po chvíli. Mama aj ocko chodievali spávať veľmi skoro.

„A kde je Charlie?“ dodala som.

„No, volala mu Sue. Harry sa necítil veľmi dobre, tak ho Charlie vzal do nemocnice.“

Chcela som sa spýtať, čo presne sa stalo a či je Harry v poriadku, ale vyčítala mi to z tváre a pokračovala.

 „Ocko pred chvíľou volal a zdá sa, že je Harry v poriadku, len menšie komplikácie, ale pre istotu si ho tam do rána nechajú. Na pozorovanie. 

A tak sme vlastne zistili, že ešte stále nie si doma, rozhodla som sa, že ťa počkám, robila som si starosti a nezdvíhala si mobil,“ vysvetlila mi.    

„Prepáč, mami, vybil sa mi,“ ospravedlnila som sa. „Ale čo povieme ockovi, že kde som tak dlho bola?“ spýtala som sa trochu hystericky.

„To je jedno, niečo si vymyslíme. Povieme mu, že si u Angely zaspala, čokoľvek. Tým sa netráp a teraz by si mala ísť spať. Je neskoro a ja som taktiež poriadne unavená.“

Prikývla som. Pohodlná posteľ  bolo presne to, čo som práve v tejto chvíli potrebovala.

***

Ráno šlo všetko fajn. Charlie bez problémov uveril maminej historke, že som len zaspala u Angely a ďalej sa nepýtal. Nebol podozrievavý, ale to bolo možno tým, že mu to všetko hovorila mama a nie ja.

Taktiež som sa spýtala na Harryho stav. Vedela som, že Charlieho priateľ má nejaké zdravotné problémy, hlavne vysoký cholesterol, ale nikdy som sa o konkrétnejšie informácie nezaujímala. Nemyslela som si, žeby to mohlo byť niečo vážne.

Ocko nám však povedal, že je Harry v poriadku a nemáme si oňho robiť starosti. Na nič viac som sa nepýtala, dlžila som mu to za tú Angelu.

Po ceste do práce som dúfala, že narazím na Edwarda, pretože nasledujúce dva dni ho vidieť nebudem, ale Sára mi pokazila radosť. Povedala mi, že Edward skoro ráno odišiel do firmy aj so svojim otcom. Zamrzelo ma to, ale sľúbila som si, že sa tým nebudem trápiť. Nielen kvôli sebe, ale aj kvôli tomu, aby som u pani Masenovej nevzbudila podozrenie. Zrejme som si príliš namýšľala a bola som aj trochu paranoidná, ale po tom incidente s mamou včera v noci usudzujem, že opatrnosti nie je nikdy dosť.

Využila som, že tu Edward nie je a nebude ma zdržovať od práce a vyzbrojená prachovkou som vyrazila do obrovskej obývačky na prízemí. Začínala som sa cítiť trošku previnilo, že väčšinu pracovného času trávim s Edwardom, neplním si poriadne povinnosti a beriem príliš veľa peňazí. Takže sa to dnes pokúsim dohnať.

Práve som utierala prach na skrinke na severnej strane, keď som na schodoch začula tiché kroky. Jediný, kto to mohol byť, bola Edwardova matka. Tak som prestala s utieraním a so srdečným úsmevom som sa k nej otočila.

„Dobré ráno, pani Masenová,“ pozdravila som ju.

„Bella, dobré ráno, srdiečko. Ako sa máš?“ privítala ma s úsmevom. Milá žena. A vždy dokonalo zdvorilá.  Ani ma len nepokarhala za tú pani Masenovú. Zrejme si už zvykla nato, ako mi oslovovať ju krstným menom robí problémy.

„Dobre, ďakujem,“ krátko som jej odpovedala a s tým, že je náš kratučký rozhovor u konca som sa otočila opäť ku skrinke.

V utieraní prachu ma však zastavil Elizabethin hlas.

„Bella, mohla by som ťa ešte na chvíľku vyrušiť?“ spýtala sa. Pomaly som sa k nej otočila a krátko som prikývla. Nemala som ani potuchy, čoby odo mňa mohla chcieť.

„Isteže.“

„Vieš, zlatko, chcela som sa len spýtať, ako ste sa s Edwardom mali?“ Usmiala sa. Na malú chvíľu ma poliala hrôza. Prepadla ma myšlienka, že všetko vie, že si to všimla rovnako ako moja mama. No rýchlo som sa upokojila a začala som uvažovať racionálne. Elizabeth na rozdiel od Renée nemá žiadny dôkaz, žeby som chvíle strávené s Edwardom netrávila aj s kamarátmi. Nespomínam si na nič, čím by sme sa pred ňou mohli prezradiť. A navyše sa tvárila milo, príjemne, presne ako zvyčajne. Nie podozrievavo, len trošku zvedavo. Chcela vedieť, ako sa má jej syn. To je normálne.

„Hm, dobre,“ odpovedala som neurčito. No nechcela som byť drzá a tak som horúčkovito premýšľala, ako tú odpoveď rozviniem.

„Boli sme v aquaparku a potom na hotdog. Bol to príjemný večer, bavili sme sa.“ Povedala som pravdu. Je to bezpečnejšia alternatíva ako klamať. O tom som sa presvedčila včera večer pri rozhovore so svojou veľmi všímavou mamou.

Samozrejme si ale pani Masenová myslí, že s nami boli aj moji spolužiaci.

„To som rada,“ usmiala sa. „Vieš, robila som si trochu starosti. Edward nebol veľmi naklonený Forksu a keď sem na leto prišiel, zdržiaval sa prevažne doma. Okrem výnimočných situácií, keď šiel s manželom do firmy alebo na nákupy so Sárou. V podstate sa moje obavy potvrdili. Takže som teraz naozaj rada, že začal znovu viac-menej spoločensky žiť.  Som ti vďačná, že si ho zoznámila so svojimi kamarátmi, Bella. Myslím, že je teraz Edward naozaj spokojný. Vyzerá šťastne.“ 

Nezmohla som sa nič iné, len na strohé prikyvovanie. Pochopiteľne sa vo mne po slovách pani Masenovej začal usadzovať pocit viny. Edwarda dom totiž stále so žiadnymi svojimi kamarátmi nezoznámila. Nechcela som, nepovažovala som to za potrebné. Samým nám bolo vždy dobre. V podstate Edwardovi stačím ja, je predsa šťastný aj bez mojich kamarátov a sám mi neustále opakuje, ako je so mnou rád, ale nechcela som aj naďalej jeho mame klamať viac, než je nutné.

Rozhodne mu kamarátov predstavím. A čoskoro. Uľavím svojmu svedomiu.

Takže som sa na pani Masenovú krátko nepresvedčivo a neúprimne usmiala a rozhodla som sa radšej dokončiť utieranie prachu, no v tom ma napadlo, žeby som sa možno mohla o Edwardovi dozvedieť niečo viac. Nenápadne sa na niečo jeho matky predsa spýtať môžem.

Isteže by som sa mohla spýtať aj Edwarda som si istá, žeby mi bez váhania na všetko odpovedal. Dokonca s radosťou, ale boli tu veci, ktoré som sa pred ním hanbila zmieniť. Asi je to hlúpe, veď koľkokrát som už počula reči o tom, ako je vo vzťahu najdôležitejšia úprimnosť a komunikácia, ale k všetkému tomu sa musíme dopracovať postupne. Stále si v tomto smere romantického vzťahu nie som veľmi na istom. Potrebujem trochu času.

A tak som sa pýtala.

„Ehm,  chápem, že sa Edwardovi nechcelo veľmi sťahovať a že sa rozhodol doštudovať v Chicagu. Predsa len mal tam kamarátov, priateľku, starý život...“ Snažila som sa veľmi nezdôrazniť slovo priateľka, aj keď som ho určite povedala výraznejšie, než ostatné. V duchu som si vynadala. Nenápadne, Bella! Musíš byť opatrná, pohybuješ sa na príliš tenkom ľade.

„Áno, som si vedomá, že toto bol ten zásadný problém,“ dala mi za pravdu.

„Práve kvôli tomu som si robila starosti, že začne vystrkovať rožky ako väčšina teenagerov, keď ich odtrhnete od kamarátov. Ale podcenila som svojho syna, on bol vždy veľmi rozumný a poslušný. Uvažuje triezvo a dospelo.  Neurobil žiadne scény, že letá bude musieť tráviť vo Forkse, preto sme mu s manželom radi vyšli v ústrety v tom, aby mohol doštudovať v Chicagu,“ vysvetľovala.

Pozorne som počúvala, aj keď ma mierne štvalo, že sa nevyjadrila k tomu, čo ma trápilo najviac. Edwardova minulosť s dievčatami. Alebo ženami, to je fuk. Avšak stále dúfam v tie dievčatá...  Dobre, fajn, príšerne klamem, dúfam, že nie sú žiadne skúsenosti, ale nedávam tomu priveľké šance. Edward je... skrátka dokonalý. Je milý a láskavý, pozorný a neuveriteľne krásny. Má ten najčarovnejší úsmev, aký by ste len mohli vidieť a dokáže vám ním rozbúchať srdce šialeným tempom, podlomiť vám kolená, spôsobiť chvenie po celom telo. Neverím, žeby si ho dievčatá nevšímali, museli sa naňho lepiť ako osy na med.

Pri tej myšlienke som premáhala túžbu zaťať zuby a ruky zovrieť do pästí. Nespoznávala som sa. Reagovala som ako nejaká žiarlivá hysterka.

„Dostal možnosť naďalej sa vídať s kamarátmi, ale čo sa týka dievčat, neviem. Edward si domov nikdy žiadnu nepriviedol, mám skôr pocit, že veľa skúseností nemá, ak vôbec nejaké.“

Nevedela som, ako s tou poslednou informáciou naložiť. Edward si dievčatá nevodil domov. Možno preto, že ich nechcel zoznámiť s rodičmi, možno preto, že žiadne nemal. V podstate som sa nedozvedela nič nové. Stále môžem len dedukovať a zvažovať všetky možné teórie.

No povedala som si, že na tom vlastne nezáleží. Ak úspešne odignorujem svoju chorobnú žiarlivosť, nie je predsa žiadny problém. Edward rozhodne nie je žiadny sukničkár, viem, že ma ľúbi a že si nevšíma iné dievčatá. Teraz okrem toho nášho nemá žiadny vzťah. Pokojne by som kvôli tomu tvrdeniu strčila ruku do ohňa. V tomto smere som mu bezpodmienečne verila. A to, čo robil predo mnou, predtým než ma spoznal, než vôbec zistil, že existujem, na tom vôbec nezáleží. Pretože teraz som tu ja. Teraz, v prítomnosti a pevne verím, že nejaký čas zostanem aj v jeho budúcnosti. Možno nie naveky, možno z tejto lásky vyrastieme, ktovie. Ale nateraz môžem byť pokojná.

Nebudem vyzvedať za jeho chrbtom a pýtať sa jeho mamy na jeho súkromie. Nie je to fér. Mala by si sa hanbiť, Bella.

***

V ten deň som sa už s Edwardom rozlúčiť nestihla. Večer som mu napísala krátku správu a chvíľu sme si  esemeskovali. Mrzelo ma však, že som sa s ním nemohla rozlúčiť objatím a bozkom.

K starkej sme dorazili napoludnie a aj napriek tomu, že mi už Edward šialene chýbal, bola som rada, že ju po dlhej dobe zase vidím.

V detstve som k nej chodievala pravidelne na prázdniny. Trávili sme spolu dlhé týždne, starali sme sa o sliepky a zajace, o záhradku, pestovali sme kvety a zeleninu a vypekali sme všakovaké koláče.  Po večeroch sme sledovali uplakané argentínske telenovely, vyšívali sme farebné obrázky a pred spaním mi nikdy nezabudla porozprávať príhodu z ockovho detstva či z jej mladosti. To som mala vždy najradšej. Počúvala som vždy s otvorenými ústami a nedovolila som ťažkým viečkam aby sa zavreli a myseľ odobrala do ríše snov. Vždy som si starkej príbeh musela vypočuť až do konca. Nepatrila k najlepším rečníkom na svete, ale vždy rozprávala pútavo, niekedy sa snažila napodobniť Charlieho hlas a mne to vždy prišlo vtipné a rozchichotala som sa. Starká sa potom k môjmu smiechu vždy pridala.

Veľmi mi tie detské staré časy chýbali, no vedela som, že aj keby som sem prišla na celé leto ako kedysi, už by to nebolo ono. Rovnako, ako by som sa teraz mohla hrať na kvetinárku či mamičku alebo lekárku a už by som sa viac nebavila. Vyrástla som.

Veci som si ešte stále v taške len položila na posteľ v izbe, ktorá mi v tomto dome patrila už odjakživa a hneď som sa poberala dole za starou mamou.

Spolu s rodičmi sme jej zagratulovali k narodeninám a pri pojedaní torty sme sa pustili do vyrozprávania všetkých zážitkov, ktoré sa stihli stať za ten čas, čo sme sa nevideli.

Netrvalo dlho a so starkou sme osameli. Všimla som si, že ma celé poobedie pozorne sledovala, zrejme sa snažila prísť nato, kvôli čomu som taká zamyslená a nesústredila som sa na rozhovor. Samozrejme mi po rozume behal jedine Edward. Bolo to vlastne pár hodín, čo som ho videla naposledy a už mi tak veľmi chýbal. Bolo niečo také vôbec normálne?

„Tak, čo sa deje, Bella?“ vyrukovala na mňa starká, keď som už zase bola myšlienkami úplne inde. Povzdychla som si a ospravedlnila som sa jej.

„Nemusíš sa ospravedlňovať, srdiečko, len by som rada vedela, čo ťa trápi. Mohla by som ti snáď nejako pomôcť?“ spýtala sa a sadla si na kuchynskú stoličku vedľa mňa.

„Nie, skutočne mi nič nie je, netrápim sa, len rozmýšľam nad inými vecami.“ Priznala som a venovala som jej jeden zdvorilý úsmev.

Prikývla a úsmev mi opätovala, no hneď mi bolo jasné, že to zo mňa skôr či neskôr vytiahne.

Vlastne som nemala problém rozprávať sa o Edwardovi so starkou, ale bola by to už druhá osoba, ktorá by poznala pravdu  a dohodli sme sa predsa, že to zatiaľ zostane medzi nami. A od uzavretia dohody neprešiel ešte ani týždeň.

No bola som si istá, že starkej môžem veriť a keď sa následne spýtala či premýšľam nad nejakým chlapcom, povedala som jej pravdu. Na nijakú lož by mi aj tak neskočila.

„Takže Edward vravíš. Znie to, akoby to bol milý chlapec.“

Prikývla som. To on rozhodne bol. A oveľa viac než len to.

„A ako ďaleko ste sa v tom vašom vzťahu dostali?“ spýtala sa bez okolkov, načo okamžite zareagovali moje líca, ktoré zalial rumenec.

„Starká,“ zaúpela som. Nad týmto krokom som si zatiaľ nedovolila ani uvažovať. Veď mám príšerné obavy už len z použitia jazyka pri bozkávaní. A to by som teda skutočne mohla zvládnuť ľavou zadnou.

„Čo je? Nemôžeš mi to povedať? Si predsa mladé dievča, Bella. Je mi jasné, že v dnešnej dobe sa na sex nečaká do svadby.“

Pokrútila som hlavou a stále v rozpakoch som si prešla dlaňami po tvári.

„Sem sme sa ešte nedostali.“ Odvetila som a dúfala som, že jej to ako odpoveď postačí. Samozrejme, že som dúfala úplne márne.

„A chcela by si sa tam už dostať?“ Slovíčko tam poriadne zdôraznila.

„Zatiaľ nie,“ odpovedala som popravde.

A v tom, ani neviem, prečo, som sa rozhodla, že sa s ňou o tom porozprávam otvorene. Možno by mi zopár rád od skúsenejšieho človeka pomohlo.

„Vieš, starká,“ začala som neisto a líca sa mi rozpálili ešte viac. „Okrem toho, že sme spolu len veľmi krátko...“ Chcela som, aby vedela, že s Edwardom chodím len krátko. „No, Edward je skôr...  zdržanlivý, chápeš...“ Začínala som sa do toho zamotávať. „Jednoducho to necháva na mňa... Myslí si, že... Proste na mňa nechce tlačiť a chce, aby sme sa držali... môjho tempa.“

Prestala som pozorovať svoje dlane, ktoré som tuho zvierala jednu v druhej a šibla som pohľadom k starkej, aby som skontrolovala či stále počúva a ako sa tvári. Dúfala som, že možno nejakým zázrakom mi pohľad na ňu umožní vidieť do jej mysle, zistiť či ma chápe a či jej to celé nepripadá tak strašne hlúpe ako mne.

Výraz tváre však mala pokojný, trpezlivý. Ticho vyčkávala a keď si všimla, že ju pozorujem, zľahka prikývla hlavou, aby mi naznačila, že mám pokračovať.

Tiež som pomaly prikývla a znovu som pohľad obrátila na svoje dlane.

„Ale ja mám proste príšerný strach žiadať od neho viac. Nechcem, aby to všetko nechával na mňa, aj keď je to od neho veľmi pozorné, ale... Do čerta, proste chcem tiež vedieť, čo by chcel on.“ Uvedomila som si, že to moje bľabotanie zrejme pôsobí dosť zmätene a tak som to jednoducho vysvetlila.

„Teraz nenarážam na sex, stará mama. Ale ja nie som schopná ani ho poriadne pobozkať, rozumieš? Proste sme ešte ani len jediný raz pri bozkávaní nepoužili jazyk, čo je zrejme úplne choré a nenormálne, pretože väčšina deciek ho použije hneď pri prvom bozku! No a my dvaja stále nič.“ Rozhodila som rukami. A potom som radšej zostala ticho.

„Zmietajú tebou hormóny,“ povedala jednoducho a keď už potom nevravela nič, prikývla som na znamenie súhlasu.

„Áno.“

Tiež prikývla.

„Ale nechceš váš vzťah nijako uponáhľať,“ pokračovala.

„Áno,“ znovu som prikývla.

„A máš strach, že urobíš niečo, čo sa Edwardovi nebude páčiť a zarazí to.“

Prudko som vydýchla zadržiavaný dych.

„Áno.“ Povedala som hlasnejšie. Toto bol presne môj problém.

„Tak prečo sa s ním o tom neporozprávaš? Zistíš, čo by chcel  a bola by si na istom.“ Navrhla.

„Premýšľala som nad touto možnosťou, ale necítim sa nato. Teda, náš vzťah bol od začiatku skôr hravý, považovala som Edwarda za dobrého priateľa, ale napriek tomu si nie som istá či sa s ním dokážem v pohode porozprávať o všetkom.“ Priznala som.

„V poriadku, tak v tom prípade zabudni na rozhovor a proste to urob. Prehĺb ktorýkoľvek váš bozk, určite ťa Edward nepošle do hája len zato, že si mu vopchala jazyk do krku.“

Zaúpela som. Koľkože to rokov má moja stará mama?

„Netvár sa tak, Bella. O nič nejde, je to len bozk. Nebuď tak príšerne staromódna ako tvoj otec,“ povedala prísne.

Napriek všetkému ma tá posledná poznámka rozveselila. Pobavene som sa usmiala a znovu som pokrútila hlavou zo strany na stranu. Ona je proste neskutočná!

„Fajn, nechajme to, ešte nad tým popremýšľam,“ zavrela som túto tému a skôr, akoby ju starká mohla znova otvoriť, som rýchlo vstala od stola a začala som zbierať špinavý riad.

Na ceste k drezu som sa však na starkú otočila s prosbou vpísanou v očiach.

„Hm, stará mama, nemohla by si mi dať recept na tú tortu? Edward bude mať čoskoro osemnáste narodeniny a ja by som mu chcela urobiť menšie prekvapenie,“ poprosila som.

Starká bez problémov súhlasila a pustila sa do písania receptu. Len som sa na ňu vďačne usmiala.


Po dlhšej dobe zase ďalšia kapitola, ale trošku dlhšia, než obvykle.

Chcela by som vám v prvom rade poďakovať, že ste sa k poviedke po tak dlhej odmlke vrátili. Ja si to vážne cením. :)

No a čo sa týka Edwardových narodenín, viem, že podľa Stephenie ich má mať 20. júna, ale keďže sa mi v poviedke hodí viac 20. júl, bude to 20. júl. Snáď tá maličkosť nebude nikomu prekážať. :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Láska na skrývanie - 14. kapitola:

 1
16.11.2013 [14:39]

zuzikakedy bude dalsia kapitola??????, Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. Jana
24.08.2013 [22:21]

Emoticon Opravdu skvělá kapitola! Vím, že se pořád opakuju, ale nemůžu si pomoct :D :). Tvoje povídky se mi čtou úplně báječně Emoticon
Líbila se mi babička Belly a to, jak otevřeně si spolu povídaly :). Nedokážu si představit, že bych o něčem takovém mohla mluvit se svou babičkou :D
Emoticon a Emoticon a těším se na další kapitolu :)

22.08.2013 [18:52]

lenuskaemm Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Konečne! A makaj na ďalšej ! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Seb
22.08.2013 [6:54]

Skvělá kapitola, a ta její babiška se ti moc povedla - moudrá a přitom má i moderní názory, moc jsem si početla. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

21.08.2013 [23:07]

kiki11Na tak skvělou povídku se nedá zapomenout. Emoticon Krásná kapitola. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

21.08.2013 [22:33]

JessyPekná, pohodová kapitola, pri ktorej mi dokonca ani neprekážalo, že bola bez Edwarda. Ja mám z toho len furt potom taký divný pocit, že sa niečo stane a neukáže sa tu nejakú dlhšiu dobu. Tak dúfam, že sa moje domnienky nestanú poviedkovou skutočnosťou. Emoticon Ešte som sa dostatočne nenabažila romantických scén tých dvoch v tvojom podaní.
Bellina babka ma príjemne pobavila a pripomenula mi dokonca sčasti moju vlastnú. Emoticon Emoticon
Ešte sa chcem ospravedlniť za tento úplne o ničom koment, ale z dneška som už taká unavená, že som vôbec rada, ak sa mi tu podarí niečo naťukať, pretože moje svedomie by mi nedovolilo vypnúť PC bez toho, aby som sa ešte dnes nevyjadrila. Emoticon Do budúcna sa polepším. Sľubujem. Emoticon

21.08.2013 [21:46]

mima19974 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. LuciaCullen2
21.08.2013 [20:47]

To je skvela poviedka. Tato cast bola fajn aj ked mam radsej tie, kde sa objavuje Edward. (prepacte za znamienka ale pisala som to na mobile)

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!