Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska Bohov trvá večne °° 9

Láska Bohov trvá večne °° 9Fúúú, tak je tu ďalšia kapitola, ja len dúfam, že ste na mňa nezabudli. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Je tam znova sen a potom oslava... Niekto sa niečo dozvie a niekomu sa niečo stane... Už viac nebudem prezrádzať, tak nech sa vám páči!
Vaša BlackStar

9. kapitola

V pondelok som mala už nohu v poriadku a tiež sa vrátili rodičia. Žiarili ako vianočný stromček. Možno budem mať súrodenca, napadlo ma raz. To by bolo super!

Ale, keďže sa mi ešte do školy nechcelo, povedala som, že ma tá noha trocha pobolieva a Carlisle sa nado mnou zľutoval a napísal mi ešte na ten jeden deň ospravedlnenku. A vlastne to bolo ešte lepšie, ako som očakávala. Vonku svietilo slniečko a ja som sa váľala vonku. Mama mi nechcela dať nič robiť, tak som mala voľný deň. Rozmýšľala som nad všelijakými vecami, ale najviac asi nad Edwardom. V škole sa správa neprístupne a všetkých odháňa a keď som bola u nich, tak bol milý a usmievavý. Ja sa v ňom nevyznám. Ale stále mám svoj záväzok. Nájdem mu nejaké dievča, nech to stojí, čo chce! A Emmova oslava je na to tá pravá. Určite tam bude kopa dievčat, ktoré ho budú chcieť a ja budem mať dobrý výber. Len nech sa znova nechová ako imbecil, inak mu riadne vynadám.

„Bella, večera!“ kričala na mňa mama z kuchyne. Ja som sa vyhrabala z postele a pomalým krokom som zišla dole. Mali sme zapečené cestoviny s kuraťom. Mňam, dobrota.

„Tak ako si sa mala u Cullenov?“ spýtal sa ma zrazu oco.

„Dobre. Bavili sme sa a Esme a Carlisle sú veľmi milí,“ odpovedala som stručne. Nechcelo sa mi všetko opisovať, tak som zmenila tému.

„A ako ste sa mali vy? Prišli ste rozžiarení,“ nadhodila som a čakala, čo z nich vypadne.

„Bolo tam úžasne. Celé dni sme si užívali. Myslím masáže,“ spresnila to mama, aj keď som vedela, že myslela aj niečo iné, no nechala som to tak. Zrazu som si spomenula, že som im nepovedala o tej oslave.

„Mami, oco. Emmett bude mať narodeniny, a tak chceme ísť do klubu. Snáď vám to nevadí.“ Usmiala som sa a dúfala, že to zaberie. A taktiež, že áno. S úsmevom prikývli a ja som spokojne dojedla večeru. Potom som sa odpratala do izby a zaspala.

Ležím na niečom bielom. Po tvári mi tečú slzy, ktoré sa hneď menia na paru. Všetko je prirodzené a ja sa nadtým vôbec nezamýšľam. Vlastne mojou mysľou chodia iné myšlienky. Všetky strašne bolia, keď si uvedomujem pravdu. Mala som spraviť úplne niečo iné, no na to som bola až moc hrdá a nikdy by som si nič také nepriznala. Nechcela som na to myslieť, no nedalo sa tomu zabrániť.

Zrazu príde krásna žena, ktorú som videla v mojom druhom sne. Vyzerá stále rovnako a možno aj krajšie. Jej črty sa zvýraznili a ja som vedela, že som v bezpečí a že ona ma vypočuje. Začala som rozprávať a pritom som nedokázala zadrať pár vzlykov. Nepočula som, čo som hovorila, iba som si toho bola vedomá. Všetko som veľmi intenzívne vnímala. Vedela som, kto to je, ale nevedela som si spomenúť. Nikdy by som si nemyslela, že budem takto vyvádzať. Zrazu ma chytila za plecia a hlavu mi nasmerovala k tomu niečomu bielemu pod nami. Akoby to bol obláčik, sa to rozplynulo a mne sa naskytol pohľad na Alice a vedľa nej bol...

„Pip-pip.“ Blbý budík. A to som myslela, že sa konečne z tých mojich snov niečo dozviem. Bolo to zvláštne. V tom sne som vedela všetko a teraz sa cítim, akoby som všetko zabudla, alebo vlastne iba zasunula niekde do kútika mojej mysle. Nechala som to tak a vyšuchtala sa do kúpeľne spraviť so sebou niečo.

„Bell, idem a nezabudni, že máš ísť už do školy. Papa!“ Počula som, ako mama zabuchla dvere. No fajn, som sama a vôbec sa mi nechce. Ale keď som si spomenula, že tam stretnem Alice, Tish, Pailin a Melody, hneď mi bolo lepšie. S babami som sa už dlho nevidela, a tak sa na ne teším. Možno by mohli ísť s nami do klubu. Bola by sranda. Melody zoberie Nika a Tish Dana a Pailin budeme musieť niekoho nájsť. Predsa ju nenechám len tak.

Nakoniec sme sa dohodli, že pôjdu aj baby a všetci boli spokojní. Emm sa tešil ako malé dieťa. Celý deň iba poskakoval a všetkým ďakoval, teda až na Alice, ktorá sa za to urazila. Nakoniec to skončilo tak, že Emm pôjde s Alice znova na nákupy a to bez odvrávania a ešte k tomu kedy bude chcieť, takže nikoho iného ťahať nemusí. My všetci sme boli spokojní, ale Emmovi to evidentne nevadilo. Tešil sa na svoju oslavu a my s ním.

„Mami, som doma!“ zakričím do domu, keď som za sebou zabuchla dvere. Konečne som tiež prevetrala svojho miláčika. Chudák, musel byť nepoužitý riadne dlhý čas. To sa musí napraviť. Zajtra ho beriem zo  sebou.

„Ahoj, kde si toľko bola?“ spýtala sa ma, keď prišla do chodby.

„Dohadovali sme sa, kedy pôjdeme. Dúfam, že si na to nezabudla!“ upozorňovala som mamu, lebo viem, aká dokáže byť.

„Nie, nie, len nech prídeš domov,“ žartovala, ale myslela to aj vážne. Zasa tak dlho sa zdržať nemienim.

„Jasné.“ Objala som ju a utekala hore do izby. V škole som síce nebola dva dni, ale aj tak sa tam toho veľa stalo. Musela som sa niečo naučiť a úlohy boli tiež.

Ani som sa nenazdala a mama ma volala na večeru. Oco sa zdržal v práci, a tak sme večerali iba my dve. No nevadilo nám to. Porozprávali sme sa a ja som sa nadmieru unavená vrátila do izby. Prezliekla som sa a zapadla do postele. Tieto dni som strašne unavená a to ani neviem z čoho.

Dúfala som, že sa mi znova bude niečo snívať. Vlastne som chcela, aby sa mi snívalo o tej panej.

„Bella, vstávaj, lebo nestihneš!“ Prebudilo ma mamine kričanie, ktoré by počuli aj naši susedia. S neochotou som sa vyvalila z postele a zapadla do kúpeľne. Ani sa mi moc nechcelo, ale musím, aspoň mám nejakú motiváciu. Emmova oslava. Tak po prvé - je to Emm, sám o sebe. Po druhé - to je stále akcia, ktorá platí, až pokým si niekoho nenájde, to je samozrejmé. A po tretie - je to dobrá zábava. Určite si to tam užijeme, to je jasné!

 

Škola bola dosť nudná, nič sme nemohli robiť a ešte k tomu sme mali dve hodiny telocviku, tak to bola výhra. Nič som neskúšala, inak by to dopadlo rovnako ako u Cullenovcov, to by mi ešte chýbalo. Alice som sľúbila, že pôjdeme na nákupy a ešte ta Emmova oslava. Ten by mi dal.

„Bella, vyzdvihneme ťa okolo šiestej,“ hučala do mňa Alice už asi päť minút. Stále som ju nevnímala, až keď sa zmienila o odvoze som sa prebrala.

„Tak to nie, ja chcem ísť svojim miláčikom,“ protestovala som rázne a nemienila ustúpiť. Ruky vbok a brada hore, to funguje a taktiež aj áno.

„No dobre,“ vykrúcala sa ešte chvíľu, „ale vezieš nás aj naspäť, takže žiadny alkohol,“ porúčala mi ako moja mama.

„Alice, videla si ma niekedy piť?“ spýtala som sa a až potom som si uvedomila, že sú tu vlastne iba týždeň. Omluvne som sa usmiala.

„Tak, že by ti niekto hovoril, že som pila? Nie, tak vidíš,“ zakončila som to a nemienila sa k tomu vracať. Ja a alkohol nejde moc dokopy. Už pri tom pachu si vždy poviem, že to musí byť odporné. Radšej to ani neskúšam a užívam si diskotéky, alebo niekde inde.

„Dobre, takže zájdeš pre Tish s Danom a Pailin. Melody príde s Nikom a my pôjdeme vlastnými autami,“ úkolovala ich všetkých a vôbec nevnímala protesty, ktoré boli zväčša na strane jej súrodencov. Všetkých presadila. Jazz, Emm a Edward pôjdu Volvom a Alice s Rose Mercedesom. Ani neviem, prečo to tak spravila. Všetci piati sa do jedného auta zmestia, tak načo robiť takú drámu, no keď to spomenul Edward, začala mu hubovať, že si pokrčia šaty a všetko okolo. No keď spomenula šaty, rozsvietilo sa jej nad hlavou a s vražedným úsmevom sa na mňa otočila.

„Ty, ja, štvrtá hodina popoludní,“ vyhŕkla a ja som dostala strach. Toto nedopadne dobre. Radšej som ich všetkých pozdravila a hnala sa domov. Mala som hodinu na to, aby som si trochu oddýchla a potom príde vraždiaca Alice. Mame som všetko vysvetlila a povedala, že neviem, kedy sa vrátim. Dôverovala mi, tak to nebol problém. Stačí, keď im napíšem lístok, kedy som prišla. Ráno aj tak chodia skoro, takže ma aspoň nezobudia.

 

„Ahoj, ideme?“ Nasadla do auta Pailin.

„Jasné. Ešte zájdeme pre Tish a Dana a môžeme to ísť rozbaliť!“ vykríkla som a už dupla na plyn.

„Bella, máš úžasné šaty a make-up je dokonalý,“ rozplývala sa Pailin a ja som sa iba potuteľne usmievala.

„Alice.“ Stačilo to, aby si uvedomila, že takto by som sa ja nikdy nevystrojila. Poznala ma až moc dobre.

 

„Bože, Bella, spomaľ!“ vykríkol niekto a ja som skoro skolabovala. Ešteže som ten volant držala poriadne.

„Čo sa, preboha, stalo?“

„Videla si, koľko ideš?“ naliehala stále Tish. Ani som si nevšimla. Išla som prirodzene. Vlastne takto chodím iba po diaľnici a vo väčších mestách. Vo Forks predpisy dodržiavam. Predsa len je mojim otcom šerif polície.

„Jasné, a je v tom problém?“ Nechápala som, čo sa im stalo. Stále som išla okolo tých 180 km/h a vôbec mi to nevadilo, ale ak im, tak majú smolu.

„Sakra, spomaľ,“ nevydržal to Dan.

„Nie, a ak sa bojíš, nemal si nastupovať,“ vysmiala som sa mu a trochu ešte pridala.

„Tak si nás tu niekde vysyp,“ rezignoval a ja som bola konečne spokojná.

 

„No konečne, kde ste toľko boli?“ rozčuľovala sa Alice.

„To povedz tým vzadu,“ ukázala som za seba, „pretože mi ešte nadávali, že idem pomaly,“ práskla som ich a zdrhala za Emmom, ktorý stál pri dverách a divoko gestikuloval rukami.

„Takže, ideme na to,“ zavelil Emm a konečne sme sa rozišli do klubu. Bolo plno a ešte vonku stál dlhý rad, ktorý sa nedočkavo mrvil. Mala som strach, že sa tam ani nedostaneme, ale Cullenovci majú asi dobré konexie.

Nakoniec sme skončili v jednom z boxov a všetci sa vytratili na parket. Ja, Pailin a Edward sme ostali sedieť. Ja som hľadala niekoho vhodného, kto by bol z blízkeho okolia, ale moc mi to nešlo...

Ááá, mám ale šťastie. V rohu stál vysoký, čiernovlasý chalan, ktorý sa pozeral našim smerom. Som si istá, že to bude kvôli Pailin. Je to kočka, to sa nezaprie.

Pomalým krokom som vstala a všetky pohľady sa stočili na mňa. Iba som pokrútila hlavou a išla ďalej. Priblížila som sa a prívetivo sa usmiala.

„Ahoj,“ vypadlo zo mňa to najmúdrejšie, čo som mohla povedať. On odtrhol pohľad od nášho boxu a uprel svoj hnedý pohľad na mňa. Mal pekné oči a celkom sa zdal milý.

„Všimla som si, že pokukuješ po našom stola a-“ Nenechal ma dokončiť a hneď ma odpálkoval.

„Prepáč, ale ja o teba nemám záujem,“ odvrkol a znova sa zadíval na Pailin. Tak to teda nie! Ja sa mu ešte snažím pomôcť a on nechce. Nie, nie, zlá odpoveď.

„Vieš,“ povedala som a postavila som sa mu do výhľadu, „neprišla som za seba, ale chcem ti pomôcť.“ Posledné slovo som zvýraznila, aby ma pochopil. Zrazu začal počúvať a obrátil svoj pohľad na mňa.

„Tak je to dobre,“ zašepkala som si pre seba. „Takže, má rada...“ začala som vymenovávať všetko, čo by mohli teraz robiť, ale nie moc, aby sa mohli spolu v pohode porozprávať. Nie je moc príjemné, keď o tebe chalan vie všetko a ty o ňom nič. Takže základy má a ja som ho vyslala na misiu. Zostala som v rohu miestnosti a čakala som, čo spraví. Prišiel tam a požiadal ju o tanec. Tomuto nikdy neodolá, vždy ťahá aj mňa, aj keď už nemôžem. Držala som im palce.

Videla som – aj na tú diaľku – ako sa jej rozžiarili oči. Bola nadšená, že ju niekto pozval a nemusela to všetko absolvovať sama. Začali tancovať a baviť a išlo to samo...

Zrazu som zbadala dievča, ktoré by mohlo zodpovedať takému originálu a rozhodla sa pre ďalší plán. Našla som nejakú servitku a pero som si požičala od barmana. Na lístok som napísala pár slov, ktoré by ju mohli prilákať a konečne sa zdekovala.

Tretí box, bronzové vlasy.

Čaká...

Sadla som si vedľa nej a nenápadne jej podstrčila papierik. Najskôr sa tvárila dosť, ehm, blbo, ale potom asi pochopila. Držala som si palce, aby to vyšlo a tiež nech zapôsobí na Edwarda.

Servítok si pritiahla a pozrela sa doň. Potom prebehla všetky boxy a zastavila sa na Edwardovi. Videla som, ako sa jej oči rozšírili a hrudník sa jej začal zdvíhať v nepravidelných intervaloch. A je to tu. Zodvihla sa a ladným krokom modelky sa rozišla k Edwardovi.

S pocitom zadosťučinenia som sa vybrala na záchod. Hľadala som ho snáď všade a nie, a nie ho nájsť. Pýtala som sa ľudí, ale nikto mi nevedel povedať. Buď boli napití, alebo to naozaj nevedeli.

Nakoniec som to riskla a otvorila dvere v jenom rohu miestnosti. Zdalo sa to ako toaleta, ale nebola...

 

***

Sedel som v klube - ktorý ani neviem, ako sa volá – a sledoval dianie okolo mňa. Dobre, priznávam bez mučenia, sledoval som Bellu. V rôznych mysliach som ju zahliadol a nebolo to nič príjemné. Každý sa za ňou otáčal a predstavoval si ju... Vrrr! Ani na to už nechcem myslieť.

Skoro som vyletel z kože, keď sa rozišla smerom k tomu chalanovi. Myl som chuť po ňom skočiť a nech ho už nevidím. V Pailininych myšlienkach sa zračilo sklamanie, ktoré bolo badateľné aj na jej tvári. Chystal som sa ju pozvať do tanca, keď som počul, čo hovorí Bella.

Nabádala ho k pozvaní Pailin. Takže ona jej ho dohadzuje. Takže takto. Môj plán tak spadol a čakal som, čo sa bude diať. Predsa len, nikto len tak nepôjde na dohovorenie nejakej cudzej osoby. Ale splietol som sa. Ten chalan normálne prišiel k nášmu stolu a pozval ju na parket. Takže ona je dohadzovačka...

Započúval som sa na nejaké myšlienky, ktoré sa točili okolo nejakého papierika. Bolo na ňom niečo napísané. Myslím, že som zbadal niečo ako „tretí box a čaká“. Niečo také. Začal som uvažovať a myslel som, že ma švihne. Nie, nie, to nie je pravda.

Samozrejme, tretí box bol náš a ja som akosi tušil, že to bude na mňa. Ale kto?

Zrazu som v jej mysli zbadal Bellinu tvár a potom, ako podstrčila ten servítok. Počul som, ako sa zdráha, ale potom na to pristúpila.

„Ak myslíš na Edwarda, tak na toho už mám zálusk. Teda nie ja, ale niekoho mu musíme dohodiť. Tak na to sa teším. A čo som ho videla, tak nebude problém nájsť niekoho ochotného.“

Takže Bella sa mi celý ten čas snažila niekoho nájsť. Alice jej ešte k tomu pomáhala, to jej neprejde. Ani jednej, aj keď...

Hľadal som najbližší úkryt a pritom som sa snažil nájsť Bellu. Videl som ju v niekoľkých myšlienkach, ale ani jedny mi nepovedali, kde presne je. Zrazu som ju zbadal v myšlienkach nejakého zvrhlého chlapa, ktorý nemyslel na nič príjemné. Zavrčal som a rozbehol som sa do tej miestnosti. Skláňali sa nad ňou asi traja chlapi, ktorí boli v mierne podnapitom stave, takže aj tie myšlienky boli trocha zahmlené. Snažil som sa nezvýšiť svoju rýchlosť na nepovolenú. Vtrhol som tam a už svojou rýchlosťou som ich odhodil od Belly. Videl som jej výraz a skoro som skolaboval. Trhalo mi to srdce, ale keď som skončil s tými parchantmi, stála a jej tvár bola plná odhodlania.

A sakra! Použil som svoju rýchlosť. Sakra, sakra, sakra. Takto sa to dozvedieť nemala.

Ale zasa, ja som mal na ňu tiež pár otázok.

„Chcem vedieť pravdu,“ vyhŕkli sme naraz...

 


 

Takže, chcem vedieť váš názor... Bolo to nudné? Na túto otázku by som naozaj chcela vedieť odpoveď, pretože si nie som istá. Prosím povedzte/napíšte pravdu, nech viem, na čom som...;)

Ďakujem!

BlackStar



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Láska Bohov trvá večne °° 9:

 1
17.06.2011 [6:22]

MatikEsmeCullenPravdu? Je to úžasne ...Krásne a všetko toho typu ... Som zvedavá, či jej to teda povie alebo čo sa stane ... Ale krásne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!