Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska Bohov trvá večne °° 7

Láska Bohov trvá večne °° 7Je tu ďalší dielik. Mohla som ho pridať skôr, ale mala som divnú náladu a opravovať sa mi to nechcelo. Takže sa ospravedlňujem, že ste museli čakať. Bolo to iba mojou blbosťou! Prepáčte!
A ku kapitole. Proste Emm bude mať blbú otázku, alebo nie? Posúďte vy!
Vaša BlackStar

7. kapitola

Konečne sme vypadli z tej školy, ktorá už mi začínala liezť krkom. Tento raz som išla s Alice a Jazzom. Emm sa snažil udobriť si Rose. Vlastne ani neviem, čo sa stalo. A ani som to vedieť nechcela. Všetko, čo sa týka Emma radšej ignorovať. A možno ani nie. Už jedného Cullena sa snažím ignorovať, dvaja by mi moc nepomohli s mojím snažením.

„Bella, no poď,“ prehovárala na mňa Alice. Prebrala som sa a zamierila za ňou do nádherného domu. Nie, nebol to dom, ale vila. Krásne presklená vila. Ako omráčená som vstúpila do domu a ihneď ma tam vítala krásna mladá žena.

„Ahoj, ja som Esme a ty musíš byť Bella,“ predstavila sa mi a milo sa usmiala.

„Dobrý deň, pani Cullenová,“ pozdravila som ju a podala ruku.

„Prosím, hovor mi Esme, zasa tak stará nie som,“ opravila ma a zrazu som počula výbuch smiechu. Z garáže sa vyšuchtal Emm, ktorý sa div neváľal po zemi. Už bol na dosah ruky Esme a ona ho s radosťou pleštila po hlave.

„Au, to bolo za čo?“ vykríkol urazený Emmett.

„Ako by si nevedel a nezabúdaj, že mi máš pomôcť. Ešte som ti neodpustila demoláciu mojej záhradky,“ hovorila nahnevaným tónom Esme. Bolo vtipné vidieť ako hora svalov podľahla takej útlej žene, akou je Esme. Po tomto vystúpení ma Alice odtiahla do obývačky. Stále som sa nestíhala diviť, čo všetko tu majú. Tú najmodernejšiu techniku a všetko zladené, tak že by sa vám z toho zatočila hlava. Sadla som si na koženú sedačku, ktorá bola krémovej farby. Všetko tu bolo zladené do krémovej farby s čiernymi doplnkami. Všetko to bolo naozaj nádherné.

„Bella, počkaj ma tu, hneď som späť a pôjdeme na nákupy,“ oznámila mi Alice a už si to smerovala hore po schodoch. So mnou tu sedela Rose, Emm a Jazz.

„Tak, Bella, kedy máš narodeniny?“ spýtal sa zrazu Emmett. Zostala som sa neho hľadieť, či mu niečo nie je, pretože sa pýtal na úplnú blbosť. Nevedela som, či to myslí vážne, alebo si zo mňa iba strieľa.

„No, bude to?“ pýtal sa netrpezlivo a presadol si ku mne na sedačku. Pozeral sa na mňa tak skúmavo, až mi to bolo nepríjemné.

„Dobre, dobre. Štrnásteho februára. A prečo to vlastne chceš vedieť?“ vyzvedala som zasa ja. Stále mi nedochádzalo, prečo.

„Ty brďo! Na Valentína? To je super,“ rozkrikoval sa a pri tom znova máchal rukami ako zbesilý. Teraz sa to však nezaobišlo bez poranenia moje osoby. Ako ruky vystrelil, tak mi pristála rovno na mojej tvári.

„Auu, bože Emme, ty musíš mať tú ruku z kameňa,“ zastonala som a chytila sa za nos. Ihneď na to pribehla Alice.

„Ty si riadne pako, Emm. Mali sme sa o ňu postarať a nie ju zmrzačiť,“ nadávala mu Alice.

„Bella, bolí ťa niečo. Nestalo sa ti nič,“ strachovala sa Esme, ktorá tiež pribehla a patrične Emmettovi vynadala.

„Nie, to je dobré. Len trocha bolí. Ale inak v pohode,“ vysvetlila som im celú situáciu. Keď som sa po všetkých pozrela, vyzerali dosť zaskočene.

„Ehm, nič mi nie je,“ pripomenula som sa a všetci sa dali do pohybu.

„Edward, poď sem,“ rozkázala Alice.

„Čože? Nie, to je v poriadku,“ snažila som sa u toho vyvlieknuť, no Alice bola nekompromisná.

„Bella, môžeš s tým niečo mať a Edward už vyšet-. Teda chcem povedať, že Carlislovi niekedy pomáha. Nikto iný tu nie je a do nemocnice nepôjdeme, inak by sme nestíhali nákupy,“ vysvetľovala Alice, pokým ten blbec neprišiel. Hm... pekné prezývky mu dávam. Sama pre seba som sa usmiala, no môj úsmev mi pohasol, keď sa ma dotkol ten ignorant. Prehmatal mi snáď celú tvár a mne to začínalo byť dosť nepríjemné. Snáď by som zniesla aj Emma.

„Ok, ok. Snáď som v poriadku no, nie?“ hnevala som sa a odstrčila jeho ruky. Mal ich akési ľadové. Možno ich mal v chladničke.

„Je - ako vidíte - v poriadku,“ odfrkol si ten magor. Rýchlo som sa postavila, chytila Alice a Emm - ten chytil Rose - a mohli sme vyraziť. Ani neviem, ktorým smerom mám ísť, až keď som sa ocitla v... komore?

„Tak, Bella, ideme nakupovať?“ smial sa mi Emm.

„Tss. Tak dik. Budeš mi hodnotiť oblečenie. Čo ty na to? A každý kúsok zvlášť, pekne po poriadku,“ pomstila som sa mu. Zbledol, až som si myslela, že dostane infarkt.

„Sakra, sakra. To nie je možné,“ zaklínal a pri tom gestikuloval až som znova dostala strach. Potom sa však zasekol.

„A čo kebyže zoberieme aj Jazza a Edwarda?“ vymyslel totálne blbý nápad, aspoň čo sa týkalo toho imbecila.

„Ja, ešte si musím spraviť niečo do školy,“ vyvliekol sa z toho Edward. Prepáčte, magor, a Jazz sa snažil jemne Alice odmietnuť, no moc sa mu to nedarilo. Nakoniec ho teda zachránila Esme. Že potrebuje pomôcť v dome. Ako sme odchádzali Emm hádzal navôkol útrpné pohľady a videla som Jazza ako ďakuje Esme, že ho zachránila.

Po ceste sme sa dobre bavili. Alice zapla rádio a spievali sme si celou cestou. Emmovi sme to zakázali, pretože už ráno som sa dozvedela, aký ma hlas. Taký šok znova naozaj nechcem zažiť.

„Tak sme tu a vystupovať. Najskôr začneme obnovou Bellinho šatníka. Potom prejdeme na môj a Rose, poprípade Emmov. Potom sa môžeme rozdeliť a nakúpiť darčeky. Ale pod jednou podmienkou, Emma bude stále niekto strážiť,“ vysvetlila svoj bojový plán Alice.


Asi po dvoch hodinách nakupovania mojich vecí, ktoré som podľa Alice nutne potrebovala, sme sa presunuli do obchodu so spodnou bielizňou. To som ešte nevedela, čo Emm vyvedie.

V tomto sa zasa vyžíval on. Rose nosil samé kratučké košieľky, ktoré si ona skúšala a stále sa v nich pred ním prechádzala. Bože, skoro som videla ako Emm slintá a to ešte nebolo všetko. Jeho jeansy ten tlak skoro nevydržali. Skoro som sa tam sklátila k zemi. Trocha som ho musela podpichnúť, tak som si od predavačky požičala rozprašovač. Ani neviem, kde sa tam nabral, no bola som zaň vďačná. Zozadu som sa priblížila a akurát Rose vyšla z kabínky a zahliadla ma. Gestom ruky som jej ukázala, že má mlčať a ukázala na rozprašovač. Chúďa, sama mala čo robiť, aby ostala na nohách. Emm bol veľmi zaneprázdnený udržať sa v kresle, takže som mala voľnú cestu.

„Emmettku,“ zavolala som na neho a ona sa automaticky otočil. Ja som hneď začala s paľbou. Vystriekala som na neho celú fľašu a ona sa stále nepohol. Už som o neho začínala mať strach, keď na mňa Alice zakričala, že mám utekať. Vôbec som neváhala a vystrelila z obchodu. Snažila som sa o nič a nikoho nezakopnúť. To by mi ešte chýbalo. Veď Emm ma skoro u nich doma zabil. Ohliadla som sa a videla ako sa Emm rúti za mnou.

 

Ešte viac som zrýchlila, aj keď sa mi to zdalo nemožné. Stále som pred ním utekala a náležite si to vychutnávala. On bol celý mokrý a ešte k tomu sa mu to šmýkalo. To bol pohľad k nezaplateniu. Mohol by sa tu niekde natiahnuť. Smiala som sa na celý obchoďák a všetci sa na nás ohliadali. Ja som sa perfektne bavila. Po ceste som videla niekoľko slušných adeptiek, ktoré by boli fajn pre ignoranta. A vtom ma to napadlo. Perfektný darček pre niekoho takého a ešte k tomu, keď je odo mňa.

Otočila som sa a bol bližšie ako som si myslela. Hľadala som nejakú záchranu a našla som ju v podobe krásnej blondíny, ktorá postávala bokom. Sledovala Emma s viditeľným záujmom. Viem, že toto budem musieť Rose vysvetliť, no je neskoro.

„Ahoj, prosím, mohla by si zdržať toho svalovca. Mimochodom volá sa Emmett,“ požiadala som ju a rýchlo bežala ďalej. Držala som jej palce, aby to vyšlo inak sa budem kúpať v tejto fontáne. Brr.

Znova som sa otočila a stále dúfala, že ho zdrží a tiež sa tak stalo. Do jeho zorného poľa sa dostala tá blondína a zamrkala na neho. On sa v momente zastavil a tiež na ňu mrkol. Rozišla sa k nemu a začala niečo hovoriť. Ja som sa zastavila a snažila splynúť s prostredím. Stále som ich však pozorovala a postupne sa k nim približovala, až som ich prešla a utekala za Alice a Rose, ktoré postávali pri vchode obchodu a čakali.

 

Neviem, či na mňa alebo Emma, ale keď som prišla hneď ma vítali. Rose nezabudla spomenúť, že mi to vyšlo, no keď som sa jej snažila vysvetliť, čo som pre svoju záchranu musela podniknúť, už jej nebolo. So strachom som sa pozrela na Alice a tá s úsmevom pokynula, nech ideme za nimi. Keď sme tam prišli Rose nadávala tej blondíne a Emm sa čupil za Rose ako poslušný psík. Ja som pre istotu nič nehovorila, pretože to vlastne bola moja chyba.

Po nekonečnom vysvetľovaní sme sa konečne pobrali domov. Ja som mala pár darčekov pre mamu a otca a pre Rose a Emma tiež. Už mi ostáva iba Alice a Jazz a Pán ignorant. Dobre, s jeho darčekom sa budem musieť posnažiť, inak to nebu stáť za to. Ale zasa hodiny strávené pri počítači, no nič pre neho to spravím. Chudák, musí byť sám, aj keď je to jeho chyba. Znova som sa vytočila, ale snažila som sa ovládať, pretože som bola v aute a ešte k tomu a Rose, Emmettom, ktorý všetko prekrúti, a Alice. Tá sa akosi podivne usmievala. Bolo mi to dosť nepríjemné, ale keď som sa opýtala, tak iba povedala, že si spomenula na niečo vtipné a znova vyprskla smiechom. A to aj keď šoférovala auto neprirodzenou rýchlosťou. Emm chcel tiež vedieť, na čo si spomenula, no hneď skrotol, keď sa pozrel na Rose.

„Ale, Rose, naozaj to bola moja chyba. Ani by si ju nevšimol, kebyže jej to nepoviem,“ snažila som sa odčiniť ten „hrozný“ skutok, no nijako sa mi to nedarilo.

„Bella, netráp sa. On si ju ani tak nemal všímať. Je to môj manžel tak sa má patrične správať.“ Rose bola nekompromisná. Ale mňa zarazila tá časť vety, kde vyslovila, že je jej manžel. Otočila som sa na zadné sedadlo a spýtala som sa jej.

„Rose, vy ste sa naozaj vzali?“ spýtala som sa s vyvalenými očami. Ona sa zasekla v polovici pohybu a nevedela ako ďalej.

„No... vieš...“ koktala, no prerušil ju Emmett.

„To vieš, Rose už chcela byť moja,“ povedal s novo nabitým elánom. Rose sa na neho pozrela akoby s vďačnosťou, nechápala som ich. Vôbec. Náhle som si na niečo spomenula.

„Emm, načo si chcel vedieť, kedy mám narodeniny? A kedy ich máš vlastne ty?“ spýtala som sa so záujmom a čakala, čo z neho vypadne.

„Vidíš, to je dobrá otázka,“ zamyslel sa.

„Aký je dnes deň,“ vyšlo z neho nakoniec.

„Tretieho decembra, a stále nie je sneh,“ zamumlala som zničene, pretože som sa naň tešila ako malé dieťa a stále nič. Zima bola a sneh nikde.

„Ja mám narodeniny... deviateho decembra,“ vykríkol nadšene asi spokojný sám so sebou...

„Musíme spraviť oslavu,“ zavelil a my už sme parkovali pred domom.


***

Bella sa po tom Emmettovom výpade celkom rýchlo spamätala. Vlastne iba povedal, že ju to trocha bolí a nič viac, ale veď by mala mať aspoň zlomený noc. Viem asi zniem desivo, ale je to pravda. Emm silou nešetril, tak čo to s ňou je? Celú cestu som o tom premýšľala. Buď má naozaj tvrdé kosti, alebo s ňou nie je niečo v poriadku. Ale veď je úplne normálne cítiť. Ako človek. Áno, má krásnu vôňu. Dokonca ju Edward chcel zabiť, ale to je normálne.

Tiež by som chcela vedieť ako robí to s ľuďmi. Všetkých, ktorých dala dokopy spolu vydržali minimálne rok a viac. A stále sa jej to darí, no až na jednu výnimku. Ale to by nemohlo byť náš Edward, aby sa niečo nepokazilo. On má rád ju, ale ona o chalanoch nechce ani počuť. Videla som už veľa chalanov, ktorí ju chceli pozvať, ale vždy si uvedomili, kto je ona a ihneď sa stiahli. A Edward u nej mal minimálnu šancu. Už to, že ho nikto iný nezaujíma ju dovádza do šialenstva Edwarda za to neznáša. Ako som sa dozvedela, ešte nikdy nezlyhala a teraz jej to ide v jednom kuse. Vždy vidím, ako mu chce krásne vynadať a stále ma to dokáže rozosmiať. Tie jej prezývky, no ja nemôžem.

Áá, konečne sme tu. Začala som im vykladať svoj plán, ktorý bol samozrejme bezchybný, až na tú zástavku v obchode so spodnou bielizňou. Keď som to videla, začala som sa smiať uprostred uličky a nevedela prestať. Asi som premeškala skutočnú akciu, no vôbec mi to nevadilo. Aj vo vízii to bolo živé ako nikdy. Emmett celý mokrý sedí a ani sa nepohne, potom po nej vyštartuje.

„Bella, utekaj!“ zakričala som, aby ju Emm nevykúpal v tej fontáne uprostred obchoďáku. Dvoch mokrých domov v mojom autíčku neveziem. Potom sme sa s Rose postavili na okraj obchodu a sledovali ako Bella zdrhá pred besniacim Emmettom. Mal čo robiť, aby sa za ňou nerozbehol plnou rýchlosťou, no vždy sa uvedomil. Vlastne som mala niekoľko vízii, no vždy sa nakoniec spamätal. Korunku tomu dala Bella, keď mala viditeľný náskok a oslovila nejaký blondínu. Tá samozrejme na všetko kývla. Keď sa jedná o Emma tak sú všetci ochotní.

No, to nikto netušil ako zareaguje Rose. Hneď mu išla vynadať, aj keď sa Bella snažila. Vedela som, že sa iba snaží, aby jej Emm venoval všetku pozornosť. Ale aj tak sa mi to zdalo veľmi vtipné.

No, potom prišla ďalšia rana. Keď sme šli do auta, prišla vízia, ktorá je k nezaplateniu. Bella vymyslela pre Edwarda úplne perfektný darček. Je to úplne geniálne a pomôžem jej s tým. Naozaj, Bella, je jednotka.

„Musíme spraviť oslavu,“ rozkríkol sa po aute a ja už som začala plánovať. Síce to bude natesno, ale všetko sa stihne. Aj na nákupy bude čas.

„Rodina, budeme mať oslavu!“ zakričala som do domu. Všetci pribehli – samozrejme, ľudskou chôdzou – a pozerali na mňa akoby som vyviedla ten najhorší možný skutok.

„Budem mať narodeniny!“ vykríkol za mňa Emmett. Všetci ešte viac vyvalili oči a upreli ich na mňa. Samozrejme, že o ničom nevedeli, ale čo mám Belle povedať.

„Prepáč, ale my už narodeniny neslávime. Sme upíry.“ Tak to teda nie. Rovnaký názor na to mal aj Edward. Ak nadíde ten správny čas, všetko sa dozvie, teda ak už to nevie, pretože si nie som istá. Vôbec neviem, čo od nej očakávať a rovnako na tom je aj Jazz a Edward jak by dal. Iba niekedy vidím nepatrné záblesky o bezprostrednej budúcnosti. Pre čo už sa pevne rozhodla, inak nič moc. Aj keď sa snažím.

Prebrala som sa zo zamyslenia a všetci stále tak divne hľadeli na mňa Emma a Bellu. Naozaj nikto nič nepochopil? Áno, Edward áno, ale inak nikto.

No, fajn. Budeme musieť vysvetľova-

„Vy ste zlí. Ani nepamätáte narodeniny svojho syna!“ „rozplakal“ sa Emmett a vystrelil do izby. Za ním hneď nasledovala Rose a ja som mala čo robiť, aby som sa nerozosmiala.

„Alice, kde budem spať?“ spýtala sa ma náhle Bella.

Sorry, Edward, ale hosťovská ešte nie je dokončená. Budeš sa musieť uspokojiť s gaučom.

Edward sa zašklebil a pochodoval nahore si zobrať nejaké veci. Hm... lov, samozrejme.

„Tak poď, ukážem ti izbu,“ povedala som jej sklamaným hlasom, pretože som toho chcela ešte veľa spraviť, ale zasa, ona musí spať.

„Alice, čo sa to deje. Akoto, že chce Emm sláviť narodeniny?“ pýtala sa ma Esme hneď ako som prišla dole. Bella už pokojne oddychovala a dole sa spustila diskusia.

„Hej, ticho. Emm sa spýtal blbú otázku a Bella iba reagovala. No, a Emm znova povedal blbú odpoveď. Iba sa ho pýtala, kedy má narodeniny a on si vymyslel dátum, takže budeme oslavovať. A iba pre informáciu. Vianoce sa budú oslavovať tiež. Bude s nami Bella. Takže Esme, mohla by si niečo napiecť?“ vysvetľovala som celú situáciu a snažila sa hovoriť nadšene. Vlastne Esme sa tešila, že znova bude variť a Jazz bol šťastný, pretože som šťastná ja. A Emm a Rose boli u seba hore, takže žiadna reakcia. To som očakávala. Oddávali sa tam sami sebe. A Edward zdrhol na lov. Čo už s nimi...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Láska Bohov trvá večne °° 7:

 1
16.06.2011 [22:19]

MatikEsmeCullenNo to je úžasné. Ani nevieš ako som zvedavá. Napnutá ako struna. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!