Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska Bohov trvá večne °° 6

Láska Bohov trvá večne °° 6Konečne ďalšia kapitolka. Trocha sa pretiahla, ale inak v pohode. Máte tam pohľad Edwarda a nabudúce bude pohľad Alice, aspoň tak to plánujem. Tak už nič iné, len príjemné čítanie!
Vaša BlackStar

6. kapitola

„Bell, zlatko. My ideme. Volala pani Cullenová, že u nich môžeš byť. Alice sa vraj veľmi teší. A hovorila, že ťa Alice vyzdvihne, aby si nemusela ísť hore dolu. Tak my ideme. Maj sa, zlatko,“ hovorila mi mama ešte v polospánku. Niečo som zamumlala ako odpoveď a ešte sa prišiel rozlúčiť oco. Ten povedal stručné „Ahoj!“ a išli. Po pár minútach, keď som to všetko spracovávala, som vyletela z postele a išla sa pozrieť, čo je za deň. Takže sa mi to nezdalo. Už je štvrtok, ale ako som si to nemohla všimnúť? A ešte k tomu sa blížia Vianoce. Vlastne som si to chladné počasie ani moc neuvedomovala. Takto tu býva skoro stále, ale naozaj už sa ochladilo. Takže, za tri týždne sú Vianoce. No tak to som bola teda riadne mimo. Musím sa na ne pripraviť. A znova pôjdeme na nákupy. To sa bude Alice tešiť. Ale dúfam, že teraz Edwarda nezoberie. To by ma už naozaj kleplo.

„Bella, kde máš nočné košieľky?“ kričala na mňa Alice, ktorá bola až po pás v mojej skrini. Moc som jej nerozumela, ale domyslela som si, čo chce.

„No, vieš, ja nosím iba tričká. Na nočné košieľky ja nie som,“ vykrúcala som sa a Alice, keď to počula, div že nerozbila celú skriňu, ako sa z nej snažila dostať. Ja sa im naozaj nemienim promenádovať  po dome iba v jednom kuse látky, ktorá navyše ešte aj presvitá. No, tak to nie!

„Tak zájdeme na nákupy. Išla by... Jasné, že by si išla. Tak dnes po škole pôjdeme a zoberieme aj Rose. Vianočné darčeky treba nakúpiť včas a ešte niečo na seba...“ brebetila a ja som ani nestíhala sledovať, čo všetko mi balí. Myslím, že mi zbalila asi iba rifle, jedno tričko a hygienické potreby, ktoré som mala v taštičke. Nič viac. Malý ruksak si vyhodila na plece a už ma ťahala von. Rýchlo, pod jej dozorom, som zamkla a ešte skontrolovala, či je môj miláčik poriadne zamknutý. Predsa len tu nebudem štyri dni, to je pre mňa moc.

„Nasadaj a nešuchtaj sa stále,“ hubovala Alice a mne nezostávalo nič iné ako nasadnúť. Rýchlo som teda sadla a Alice v tom momente dupla na plyn. Ani som si neuvedomila, že je v aute ešte nieto iný. Vlastne som to poznala podľa toho, že mi niekto dýchal na krk a to myslím doslova. Zľakla som sa, ale nie až tak toho, že tam niekto je, ale toho, že by to mohol byť Edward. Otočila som sa a zbadala svaly kam som sa len pozrela.

„Som Emmett,“ povedal so širokým úsmevom ten svalnáč.

„Bella,“ povedala som a tiež sa usmiala. Bolo to nákazlivé.

„Tákže, keď už sme sa spoznali, čo by si povedala na nejaký ten...“

„Brzdi, nikam s tebou nepôjdem, jasné?!“ nenechala som ho dohovoriť, pretože sa mi zdalo, že sa to uberá nekalými cestami.

„Tak to si zabila. Nie, tak to som rozhodne nemyslel, aj keď... No, nie. Chcel som povedať, či by si so mnou niečo nepodnikla, predsa len budem mať novú sestričku...“

„Čože?!“ zvýšila som hlas a znova ho nenechala dohovoriť.

„Pokoj dievča,“ povedal to takým divným hlasom a potom vybuchol od smiechu. Tss. Tak ja som mu na smiech, len počkaj.

„Ja – ja som chcel povedať, že budem mať dočasnú sestričku. Jasné? Pokoj a nechaj ma nabudúce dopovedať. Inak sa s tebou prestanem baviť,“ povedal urazene.

„Bella, prosím, pre mňa to sprav. Aspoň nebude otravovať,“ pošeptala mi Alice do ucha, ale zázrakom to počul aj Emm.

„Tss. A to si hovoríš sestra? Si iba obyčajná vševedúca čarodejnica. Už ťa nepovažujem za sestru!“ vykríkol a pri poslednej vete gestikuloval až tak, že mi skoro vlepil. Ešteže som sa stihla vyhnúť. Emmett bol stále naklonený dopredu a niečo mumlal. Nevnímala som ho, nech si robí, čo chce, no pozrela som sa na Alice a ona na mňa žmurkla. Vtom prudko zabočila a zabrzdila na školskom parkovisku. Emm to nečakal a prehodil sa na zadnú sedačku a div nevyvalil dvere. Myslím, že by sa to aj stalo, keby sa nechytí sedačky. No, tá to tiež moc dobre neodniesla. Ostali na nej jeho odtlačky prstov, ktoré boli zaryté skoro až pod kožu.

„Ty blbec! Moje autíčko. Si úplný somár. Za toto s nami pôjdeš na nákupy a nie že sa stratíš v nejakom autosalóne. Pekne si ťa budem strážiť,“ predniesla svoj rozsudok a ja som vyprskla smiechom. Tak toto je moc aj na mňa. Emm sa zničene, no zároveň urazene vytiahol z auta a pochodoval ku krásnej blondíne, ktorú som ešte nepoznala. Vedľa nej stál Jazz a ten neschopný blbec. Odvrátila som od nich pohľad a vydala sa za Alice. Postavila som sa tak, aby som na neho nevidela a bolo mi lepšie.

„Bella, toto je Rosalie. Rose Bella,“ predstavila nás a ja som jej s úsmevom podala ruku.

„Ahoj,“ pozdravila milo a tiež sa usmiala. Jazz ostal trochu zarazene stáť a ja som nechápala prečo. Čo sa mu stalo? Hm...

„Tak poď Béélla, ideme na hodíínu,“ pospevoval si Emm a myslela som, že prídem o sluch. Jeho hlboký hlas nebol stvorený pre vysoké tóny a nie na spievanie vôbec. Pri držaní uší som sa stihla ešte smiať, pretože dostal po ceste pohlavok od Rose, ale ani to ho nezastavilo. Všetci už boli vo svojich triedach, iba ja som sa s Emmettom potulovala chodbou.

Vôbec som hodinu nevnímala, pretože mi Emm stále niečo hovoril. Ako dostal Edwarda, ako si vystrelil s Carlisla, ich otca. A ako stihol podpáliť Alice pár kúskov oblečenia a za to s ňou musel chodiť týždeň nakupovať. Ja som sa iba smiala a skoro som musela ísť do riaditeľne. Snažila som sa ho ignorovať, ale nešlo to. To akoby ste sa snažili nevnímať grizlyho, ktorý vám dýcha na krk. Do obeda som mala tri hodiny s Emmom a jednu s Rose. Zistila som, že je to super dievča. Má dobrý vkus a je milá. Už aj ona sa teší na nákupy, kde si ma zoberú obe na paškál.

S Pailin, Tish a ani s Melody som sa nestretla. Vlastne ani na parkovisku. No, čo už, budem ich musieť nájsť.

„Ahoj, kde ste boli?“ spýtala som sa ich, keď som ich konečne zahliadla na obede.

„Prepáč, ale Tish nestíhala, tak sme prišli neskoro,“ ospravedlnila sa Pailin a vrhla na Tish vraždiaci pohľad. Tish sa trocha prikrčila a usmiala sa.

„A ja som bola s Nikom,“ usmiala sa omluvne Melody. Čo už s nimi.

„Inak, teraz naši odišli, tak budem na chvíľu u Cullenov, takže doma ma nehľadajte,“ povedala som im v rýchlosti, pretože som videla ako na mňa Emm ozlomkrky máva. S úsmevom som prišla k stolu. Sadla som si vedľa toho neslušného magora, keďže nikde inde nebolo miesto. S hraným úsmevom som sa na neho otočila. Ak by som sa na neho pozerala ešte o pár sekúnd dlhšie, mal by môj puding na hlave. Grr.

No, na moje šťastie sa Alice hneď ujala konverzácie. Nemusela som nič dopĺňať, a tak si mohla trocha zajesť. Jedným uchom som ju počúvala. Vlastne hovorila o dnešných nákupoch a Emm znova nahodil mučenícky výraz. Nemal provokovať. Provokatívne som sa na neho usmiala a myslím, že aj trocha sčervenal, alebo sa mi to iba zdalo. Zrazu do mňa Alice drkla a ja som lakťom zhodila jablko, čo som mala na tácke. Ten nevychovaný blb sa poň načiahol, no doňho narazilo nejaké dievča. Pozrela som sa, kto to je a zbadala Simon. Nafúkaná blondína, ktorá ma v hlave iba dve veci. Handry a chlapov. Na nič viac nemyslí. Pozrela som sa na Alice a tá mrkla na znamenie akcie. A je to tu. Keď nezaberali krásne a múdre, snáď pôjde po silikónoch a slame. Čo s ním.

„Prepáč,“ počula som od toho blbca.

„Nie, to je v poriadku,“ usmiala sa na neho Simon úsmevom, ktorému nikto neodolá. Mne prišiel až moc... presladený. Fuj, hnus. Edward už sa otáčal, no ja som o zarazila.

„Edward, čo kebyže Simon odprevadíš na hodinu. Veď vďaka tebe skoro spadla,“ vysvetlila som a nahodila anjelský úsmev. Ja som vlastne nič nespravila.

„To by si bol moc milý,“ zamrkala a zavesila sa do Edwarda, ktorý sa stihol len postaviť. Na náš stôl stihol hodiť vražedný pohľad a už ho Simon ťahala von. Všetci sme ako na povel vybuchli od smiechu a Emm spadol na zem. Nikto sa nemohol udržať a my sme si s Alice tľapli. Rose sa zatvárila nechápavo, no potom jej muselo svitnúť. Samozrejme, snažíme sa, čo k tomu dodať.

„Bella, nezabudni. Hneď po škole,“ dirigovala ma Alice. Jej sa naozaj nedá odporovať. Začínam sa báť nákupov s ňou. Včera to bolo fajn, ale zasa to som sa tešila, ale takto. To môže byť nočná mora. A ešte k tomu sa mi moc nechce. Ja som taký pasívny nákupný maniak. Keď ma to chytí, tak nepustí pokiaľ niečo nekúpim. Ale inak ma to moc neláka a ešte k tomu s Alice. Snáď ju bude Rose trocha kľudniť.

Konečne som sa dotrepala na hodinu. V mojej lavici sedel vysmiaty Jazz. Usmiala som sa tiež a išla som si k nemu sadnúť.

„Vidím, že má Alice ďalšiu bábiku na hranie,“ vysypal na mňa len čo som si sadla. S hrôzou som sa na neho pozrela a on nahodil ešte oslňujúcejší úsmev. Radšej som to nechala tak a začala s niečím iným.

„Ehm... Jazzi, aký ma Edward vkus?“ spýtala som sa ho nevinne. Zdá sa, že to zle pochopil.

„Nemyslím to tak,“ krotila som jeho zväčšujúci sa úsmev, „ale chceme mu niekoho nájsť,“ vysvetlila som a dúfam, že veci uviedla na pravú mieru. Ja a Edward? Tak to naozaj nie je dobrý nápad.

„Takže...“ začal, no potom sa zadrhol a akosi sa nemal k pokračovaniu. Zrazu som začula buchnutie dverí a následné... vrčanie? To bolo divné. Ale asi áno.

„Tak?“ spýtala som sa nedočkavo.

„Takže, ja nič neviem. Veď sa spýtaj jeho,“ vyhol sa odpovedi.

„To vieš, no...“ nevedela som, čo povedať. Že sa mu snažím nájsť dievča a som na neho totálne nahnevaná, pretože je to úplný magor... Tak to by bola výhra.

 

***

Boli sme na obede a všetci sa dobre bavili. Ja som prevažne sledoval Bellu a Alice. Snažil som sa niečo vyčítať z jej myšlienok, no stále boli zahalené a Alice mi niečo tajila.

Alice do Belly strčí a jej padne jablko a...

Viac som sa nedozvedel, pretože mi ich hneď zahalila. Tss. Tak to už je hrozné. O chvíľu sa tak aj stalo. Alice do Belly strčila a padlo jej jablko.

Zober jej ho, nie?! Kričala na mňa Alice v myšlienkach. Moc som nesledoval okolie. To sa mi stáva často, no teraz som znova na niekoho narazil.

„Prepáč,“ povedal som, pokým som sa zdvíhal.

Bože, on sa mi ospravedlňuje, kričali na mňa jej myšlienky.

Povedz niečo, no ták!

„Nie, to je v poriadku,“ usmiala sa a myslela, ako ma tým dostane. Haha. Korunku tomu nasadila Bella.

„Edward, čo kebyže Simon odprevadíš na hodinu? Veď vďaka tebe skoro spadla,“ vyslovila tie dve vety, ktoré mi pripadali ako rozsudok smrti.

Za veľmi milého hučania do hlavy od Alice, som sa neochotne zdvihol a snažil sa čo najpomalšie odísť so Simon. Ona to však videla inak. Hneď sa do mňa zavesila a ja som nemal na výber. Musel som sa ako správny gentleman – ktorým som aj bol – slušne chovať. Nechcel som nikomu spraviť hanbu, za ktorú by ma Alice upálila.

A správaj sa slušne, poslala mi ešte myšlienku, no bola plná smiechu.

„Tak Edward, chodíš rád do kina?“ spýtala sa ma Simon, ktorá sa snažila čo najviac na mňa nalepiť. Ja som sa zasa čo najviac uhýbal. Nechcel som mať s ňou nič spoločné. To sa mi teraz tuším stáva stále. Stále ma niekto obletuje a to u hovorím o moc veľkej pozornosti. Doteraz som ich iba odmietal a nikto sa nepriblížil bližšie, ale teraz je to ako spiknutie. Alice mi nechce nič povedať, od Belly sa toho moc nedozviem a nikto iný tu nie je.

Prebralo ma odkašľanie.

„Ehm... ani nie,“ odpovedal som stručne. Fúú, ešteže som si pamätal otázku.

„Tak,“ bola v rozpakoch, „čo rád robíš?“ spýtala sa ma a mysli sa povzbudzovala. Prišlo mi to ako, keď počujem roztlieskavačky.

„Rád čítam. Akú máš najobľúbenejšiu knihu?“ spýtal som sa a tým udrel klinček po hlavičke. Jasné, že sa tejto téme chcela vyhnúť, no ja som sa jej potreboval zbaviť.

Sakra, čo mu má povedať? Veď som naposledy čítala Šípkovú Ruženku. Mysli, čo sme preberali...

Jeden úsmev mi neunikol. Tak takto to teda je. Musel som sa potichu smiať, lebo inak by som to vôbec nevydržal.

„Hm... asi...“ snažila sa robiť múdru, „Romeo a Júlia,“ vydýchla si, keď si spomenula na knihu, ktorú prednedávnom šmarila do koša. Znova smiech. Snažil som sa to udusiť, nech si nepripadá tak blbo.

„Dobrý výber. Máš ešte nejaké obľúbené od Shakespeara?“ položil som znova otázku, ktorá jej absolútne nič nehovorila. Mám to ja ale šťastie, tá ktorá ma zaujíma, o mňa ani nezavadí pohľadom a tie, ktoré by som nechcel v živote vidieť sa mi ponúkajú ako mäso na trhu.

„Za toto mi nestojíš,“ zamumlala, no ja som to vôbec nemal počuť. Vyvliekla sa z mojej ruky a otočila sa na mňa a tým mi vstúpila do cesty.

„Ehm, ďakujem, že si ma odprevadil. Ahoj,“ vlepila mi pusu na tvár a v polovici cesty sa rozbehla na hodinu. A mám vyhraté, tak nakoniec aj prídem na spôsob, ako ich od seba odháňať.

Konečne som dorazil na hodinu a sadol si na svoje obvyklé miesto. Nevnímal som hodinu, len som ju pozoroval cez Jazzove myšlienky.

„Ehm... Jazzi, aký ma Edward vkus?“ vybalila zrazu a ja som stuhol. No, potom to všetko poprela, alebo to naozaj tak nemyslela, tak rád by som jej videl do hlavy, no vôbec to nejde.

Zrazu som v Jazzovej hlave videl, že chce popísať ju, ale to som nemohol dopustiť. Nechcem, aby to čoilen tušila. Ona je tá kategória človeka, ktorá... Vlastne ona nezapadá do žiadnej kategórie, ona je unikát. Ešte som nevidel dievča, ktoré by sa v sedemnástich nezaujímalo o chalanov. Aspoň kútikom oka by sa na nich nepozrelo s nejakým nekalým úmyslom. No, Bella je iná...

Potom som sa znova prebral a počul, ako Jazz premýšľa nad tým, či jej to povedať. Tak to nie!

„Pani profesorka, smiem si odskočiť?“ spýtal som sa sladkým hlasom, až sa jej skoro nohy podlomili.

„Á-áno pán Cullen,“ roztekane odpovedala. Vyštartoval som z miesta a rýchlo si to namieril popri ich triede a slabo zavrčal, tak aby ma Jazz počul. A tiež trocha vražedných pocitov neuškodí. Ihneď  sa zadrhol a snažil sa vymyslieť niečo, čo by sa ma netýkalo. Nakoniec to vyriešil excelentne. Má sa spýtať mňa. Myslím, že pre ňu to bude ako ísť na popravu...

 


 

Fúú, tak tu je ďalšia kapitola. Má štyri strany vo worde. A myslím, že takéto kapitoly budú častejšie.

Tak už len vedieť, ako sa vám to páčilo...

BlackStar



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Láska Bohov trvá večne °° 6:

 1
16.06.2011 [21:53]

MatikEsmeCullenNo tak to je úžasné. Vazne krásne. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!