Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska Bohov trvá večne °° 19

Sraz Ostrava!!! 11


Láska Bohov trvá večne °° 19Uááá, konečne som sa dopracovala ku zdarnému koncu... No, možno sa to tak nedá povedať, ale čo už... Bella sa bude správať divne, tak ako to viete už z minulej kapitolky. Čo to do nej vošlo a čo na to ostatní? A ako sa nakoniec rozhodne? Čo sa nám to prihodí na konci kapitoly?:D Mám premyslenú ďalšiu kapitolu a budem na nej tuho pracovať! Takže sa môžete tešiť.
BlackStar

19. kapitola

V lese ma položil na kameň, na ktorý dal svoju bundu. Ja som zložila na bok a objala si kolená. Potrebovala som všetko spracovať a teraz to bolo najvhodnejšie. Nevedela som sa rozhodnúť... Vlastne, moja myseľ sa nevedela rozhodnúť, či je to všetko skutočné, alebo som si to všetko iba vymyslela. Moji rodičia, vlastne nie, sú to moji adoptívni rodičia... Bože, ako ťažko sa to vyslovuje len v mysli! Je to hrozný pocit vedieť, že vám celý život klamali a ešte k tomu, keď je to takáto veľká vec. Bola som mimo svojho reálneho uvažovania a myslela, prečo to všetko...

Toľko bolesti, keď som si uvedomila, že... že tí ľudia, ktorých som celé roky pokladala za rodičov, mi klamali. Do očí mi klamali a ani sa nesnažili skrývať to. Vedeli, že jedného dňa to prísť musí a oni to stále odkladali. Možno by som sa so všetkým týmto okolo lepšie popasovala, kebyže viem, že mi hovorili pravdu. Že mi neklamali a mali ma radi takú aká som. Možno to nakoniec dopadne tak, že si ma zobrali iba z nutnosti...

Nie, na to nemysli, nabádala som sa v duchu.

Musím prejsť k omnoho dôležitejším témam, ako je to, že... Nie!

Prečo by som vlastne mala chcieť odísť? Viem, je to až príliš lákavé zistiť, odkiaľ presne pochádzam, ale ak ma tam doteraz nechceli, zmenilo sa niečo? Zmenil sa ich postoj ku mne alebo sa vlastne nič nezmenilo.

Možno chápem ten pocit, keď matka stratí svoje dieťa... vlastne nie, nechápem. Nikdy som sa nestarala ani o rybičky, než aby som si uvedomovala zodpovednosť a hlavne puto medzi matkou a dcérou. Áno, mala som s... René krásny vzťah. Vždy som ju milovala, ale to, čo matka cíti k dieťaťu, to som nikdy nepochopila...

Toto však bolo nepodstatné, nemusela som to vedieť, ale stačilo vidieť, ako sa na mňa... mama pozerala. Ten zbožný pohľad, ktorý upierala na mňa mi bol známy, no taký nový. Vysvetlenia asi nedostanem...

Ani som si neuvedomila, že sa trasiem a že ma Edward berie do náručia. Bola som mu vďačná, no teraz niečo povedať by som nedokázala. Hlavne nie jemu. Určite by som povedala niečo, čoho by som neskôr ľutovala. Určite...

 

„Ach, Bells!“ Rozbehli sa ku mne tri osoby. Dve som poznala dôverne, no tretia to bude mať ťažšie. Teda vlastne hlavne ja, ale to bolo nepodstatné...

Objali ma postupne a potom ma rýchlo zabalili do diek. Ako v mrákotách som si sadla na sedačku a stále neprítomne hľadela pred seba.

Ešte to nemám premyslené, panikárila som ako o život.

Ach, konečne to zasa začínam byť ja! Spontánna, no zároveň opatrná. Dospelá, no stále je vo mne kus dieťaťa. Konečne.

Povzdychla som si a všetky pohľady uľpeli na mne. A teraz tá najhoršia časť...

„Takže, všetky tie drobnosti, čo sa okolo mňa začali diať. Teda diali sa už od môjho narodenia. To všetko bola moja moc, ktorá sa nedostala na povrch celá?“ Všetko to vyklopiť na rovinu. Žiadne prekážky. A zasa to prázdne ja, ktoré bolo odo mňa vzdialené tisíce kilometrov.

„Ou... Vlastne si to pochopila správne. Mala si tú moc, len si o nej nevedela. Preto aj to s Edwardom.“ Naznačila rukou. Nechápavo som sa na ňu pozrela. Nevedela som na čo naráža...

„Každý deň som ťa sledovala. Nemohla som si odpustiť, že som to dopustila a aspoň takto som ťa strážila... A ako som videla, čo sa medzi vami deje, došlo mi, že to nakoniec skončí opačne. Ak je tvojou podstatou láska, potom všetko prežívaš citlivejšie ako ostatní. Všetko sa ti zrazu zdá, že je možno neznesiteľné, alebo zasa príliš krásne na to, aby to bola pravda. Za jeden deň sa v tvojom prípade môže zmeniť všetko. Tvoje pocity akoby nabrali inú váhu a zmenia sa na nepoznanie. Z nenávisti sa stane láska a z lásky sa môže stať nenávisť. Toto som tým chcela povedať a to, že Edward odišiel iba všetko urýchlilo, ak by ostal, nič by sa nemusela stať. Potrebuje to ten obvyklý katalyzátor, aby sa všetko dalo do pohybu. Nakoniec si spravil aj dobre,“ pokynula k Edwardovi. „Aj keď som mala chuť ti niečo spraviť,“ usmiala sa na neho a znova sa otočila ku mne.

Bezradnosť.

Strach.

Obavy.

Nerozhodnosť.

Tá je to najhoršie, čo ma teraz mohlo postihnúť.

„Ak to spravím,“ prehltla som, „pôjdem s tebou tam... no proste pôjdem s tebou. Budem sa môcť ešte vrátiť?“ spýtala som sa bezvýrazne.

„Nie, naše miesto je tam hore a nikdy sa nesmieme pripliesť človeku do cesty.“ Tak toto bude ťažšie, ako som si myslela.

„A ak tu budem chcieť zostať, moja schopnosť, alebo čo to je, mi zmizne a budem žiť normálny život,“ uistila som sa. Prikývla, a tým mi moc nepomohla.

V hlave mi svietil neónový nápis „Čo teraz?“. Vôbec som sa nevedela rozhodnúť. To, čo ľudia nazývajú dilemou, sa práve odohrávalo v mojej mysli, len o stokrát horšie.

 

Jedna moja časť strašne túžila poznať skutočný svet, ktorý patrí iba mne. Vedieť, odkiaľ som, čo sa stalo. Všetko od začiatku a do najmenších detailov. Vedieť prečo presne – poprípade im poriadne vynadať. Ale všetko vedieť...

 

Na druhej strane to je zasa tá ľudskosť, čo ma tu drží. Všetci, ktorých mám rada a milujem sú tu a držia pri mne, zatiaľ čo ja tu robím rozhodnutie môjho života. Buď bude správne a ja budem šťastná po celú večnosť, alebo bude nesprávne a ja budem trpieť...

 

Sú to lákavé ponuky, však?

Ale za pokus nič nedám... Mám mesiac...

 

***

 

Tak a je to tu. Rozhodnutie, na ktoré som čakala. Zrazu som ju videla, ale len jej bezprostrednú budúcnosť. Uspokojila som sa aj s tým, aj keď jej rozhodnutie sa mi vôbec nepáčilo...

Všetkého bolo veľa aj na nás. Videla som na svojej rodine, že je zmätená a kto by nie. Do domu plného upírov vpadne bohyňa, ktorá je Bellinou matkou a hovorí, že Bella je poloboh. No, len aby sa z René a Charlieho stali meniči a bude to úplne kompletné.

Môj miláčik vycítil, v akej som nálade a zaliala ma vlna pokoja. Snažil sa aj na ostatných, no pri Belle sa zasekol a jej schopnosť mu nedovolila ísť ďalej. Aspoňže pri mne to fungovalo, inak by som Belle poriadne dala. Ešteže Edward nič nevidel, položilo by ho to. Aj tak sa to už skoro dozvie. Je len otázkou času, kedy to vysloví. Vlastne na prípravu má tak minútu.

Ani neviem, čo ju to popadlo. Nikdy sa nesprávala takto – bez duše – a teraz je to úplne normálne. Toto nie je Bella, ktorú poznám, toto je jej verná kópia bez pocitov, ktoré sú zásadné pri jej rozhodovaní...

 

***

 

Nie!

Jediné slovo, ktoré mi znelo v hlave. Nedalo sa prehlušiť ani nekonečným údivom. Moja rodina bola šokovaná, spolu s René a Charliem. Nevedel som si ani predstaviť k akým záverom prišla. Toto sa nemalo stať. Chcem svoju Bellu späť, aj keď by bola cena akákoľvek. A ešte ju poslať k Volturiovcom. To je ako ju poslať na trest smrti.

Veď ju tam prinajmenšom zabijú. Čo by sa stalo, ak by sa dozvedeli, že je poloboh. To by ju nikdy nepustili a tie Arove pokusy...

Celý som otriasol pod návalom odporu.

„Bells, prečo?“ vzlykla Esme, ktorá sa ako prvá prebrala. Nevedela si predstaviť Bellu, také malé a jemné stvorenie, ako sa niekde pohybuje pod strechou Volterry...

„Isabella, ak si rozhodnutá, nebudem ti brániť. Všetko potrebné vieš a ja sa môžem vzdialiť, už mi nie je povolené sa tu viac zdržiavať,“ skočila do reči Esme a nasadila kamennú masku, ktorú som prehliadol pri pohľade do jej očí.

Nemal som jej to za zlé, ale predsa...

Mala neutíchajúcu radosť, že sa Bella rozhodla takto, ale ostatok nie. Všetci boli zničení.

„Bell,“ zašepkal som, no nemohla ma počuť... Sklopil som hlavu a nemohol sa na nikoho pozrieť, nechcel som. Hlavne nie na ňu, nechcem jej ubližovať tým, že by som ju do niečoho nútil, to nikdy, radšej budem trpieť ja sám, ako ona...

Bella sa postavila a prešla kúsok ku Carlislovi. Ten na ňu pohliadol s prekvapením.

„Mohol by si mi povedať viac?“ spýtala sa takým hlasom, že som myslel, že sa rozplačem. Toto nebola ona, nie nemohla. Moja Bella je plná života a elánu. Lásky, ktorá nikdy nezmizne. A toto je jej racionálne ja. Toto už nikdy viac nechcem vidieť!

Vstal som a prirodzenou rýchlosťou som vybehol z domu. V myšlienkach som videl, že je tam René a Chralie, ktorí si nevedeli nič vysvetliť. Nechal som všetko za hlavou a pokračoval...

 

***

 

„Mohol by si mi povedať viac?“ Otázka, na ktorú som sa chystala hádam päť minút. Nepočítala som čas, ale mne sa to zdalo ako nekonečno. Odhodlala som sa a to je hlavné.

„Bella, poď hore,“ vyzval ma a ja som za ním poslušne a pokojne tlčúcim srdcom išla. Necítila som sa vinná ani nič podobné...

„Kde začať...“ hovoril si sám pre seba. „Volturiovci sú kráľovská rodina. Ten, o ktorom bohyňa Arthemis hovorila, je Marcus...“

Nemohla som uveriť. Toto mám zvládnuť?! Zatrpknutý, tisíc rokov starý upír, ktorý pozná, čo ku komu cítite. No to je naozaj výhra...

Zrazu som počula strašnú hluk, až mi to trhalo ušné bubienky. V obyčajnom popude som si rukami prikryla uši a dúfala, že to už skončí. O chvíľu však bolo už ticho prerušované iba mojim dychom a tikaním hodín na stene. Nevedela som čo povedať, alebo na čo sa ešte spýtať.

„Alice!“ Prekvapil ma a trocha som sa zľakla. Carlisle zavolal na Alice autoritatívnym hlasom. Nevedela som, čo od nej môže chcieť.

„Bol to on,“ vypravila zo seba rýchlo, keď nakukla dnu. Nechápala som.

„To vonku... to bol Edward. Iba mi to potvrdila.“ Ani to so mnou nehlo. Môj tep sa nezrýchlil, keď som počula jeho meno. Moja myseľ sa nezačala automaticky stáčať na dni strávené s ním. Necítila som nič, čo by mi mohlo pripomínať, kým som doteraz bola.

Prázdnota... To ma teraz obklopovalo...

 

***

 

„Jazz,“ oslovila som môjho manžela. Vedel, čo má spraviť. Vytiahol notebook a zarezervoval letenky. Pre celú rodinu, potom bude musieť ísť sama. Pre istotu zobral aj pre René a Chralieho, ktorí ešte stále zotrvávali v obývačke a čakali s Esme, dokým sa Bella nevráti od Carlisla.

Trhalo mi srdce, keď som videla, čo to s Bellou spravilo. Bola niekto iný a zrejme sa nechcela prebrať. Keď som vkročila do Carlislovej pracovne, ani sa neobzrela, ale proste a jednoducho pozerala na Carlisla.

A ešte keď som vedela, že Edward je tam niekde vonku a silou-mocou sa snaží na všetko okolo zabudnúť. Všetko vytesniť z hlavy pre upíra je dosť veľký problém...

„Idem za ním, pokús sa niečo spraviť s Bellou. Trocha ju preber,“ zaprosila som a dala som mu letmú pusu na tvár a už ma nebolo.

Pozerala som sa do jeho budúcnosti, no nevedel sa rozhodnúť. Jediné, čo som videla boli polámané stromy. Budem si tiež musieť dávať pozor na myšlienky. Nemôže ju vidieť takto. Nikdy by som si neodpustila, ak by niečo spravil...

 

***

Nie, nesmiem nič spraviť. Budem stáť pri nej, nech sa udeje čokoľvek. Budem pri nej, nech sa rozhodne hocako.

Ak ju uvidím šťastnú, bude to stáť za to. Ak ju uvidím šťastnú u jej skutočnej matky, budem šťastný s ňou.

Skočil som na najvyšší strom, aký som našiel. Pozrel som sa na oblohu, na ktorej postupne zavládla tma. Hviezdy mi pripomenuli moju cestu. Ak aspoň jedna bude svietiť, je tu nádej...

„Edward!“ zakričala na mňa moja úžasná sestrička. Nikto mi tak dobre nerozumie ako ona.

Bež za ňou, poslala mi v myšlienkach. Nevedel som, či ju mám počúvnuť, alebo ešte ostať v lese. Sám...

No bež!

Viackrát som sa nenechal nabádať a vystrelil najvyššou rýchlosťou, akou som dokázal. Mal som pocit, že ma ženie neviditeľná energia, za ktorú môže práve Bells.

Do izby som vyskočil, nechcel som sa stretnúť s René a Chraliem. Sedeli dole a Carlisle im všetko vysvetlil a poprosil ich, aby o nás nikomu nehovorili. Boli trocha zmätení, ale najviac sa báli o Bellu. Všetci sme vedeli, že s ňou nie je všetko v poriadku. Bola iná...

„Edward.“ Šepot sa ozýval z druhej strany izby. Z pohovky, ktorú som používal na Belline pozorovanie, ak som náhodou nespal s ňou... Spomienky...

Pristúpil som bližšie, moje oči ju videli dokonale, ale pre ňu som musel byť iba strašidelná silueta muža, ktorý sa zakráda do izby.

„Bells,“ vyslovil som to tak ticho... Nemohla ma počuť.

„Ach!“ Ale asi áno, ale ako? Ou, presne! Neviem asi všetko...

Jej rodičia odišli domov a my ideme na lov. Dávaj si pozor.

Neukázala mi nič podstatné. No jej myseľ bola taká... Presýtená bolesťou, neviem to posúdiť, ale zdalo sa mi to také reálne...

Zrazu som pocítil teplý dotyk na mojom boku. Ani som nepostrehol, kedy sa ku mne dostala...

Naliehavý stisk mojej košele.

Natiahnutie na špičky...

A už iba sladké opojenie spojené so vzdychmi, ktoré jej vychádzali z úst. Jej srdečný rytmus neustále kolísal a ja som mal pocit, že musím prestať, ale moje sebeckejšie ja to nechcelo. Malo, samozrejme, aj prevahu, takže som ju opatrne položil na posteľ a neprestával bozkávať...

 

***

 

Potrebovala som to. Potrebovala som jeho. Stále som sa cítila nesvoja, ale ten pocit bol taký slabý, že nedokázal prehlušiť všetky ostatné vnemy, ktoré som práve cítila.

Bála som sa však, že ak sa z tohto tranzu preberiem, bude všetko tak ako naposledy...

 


 

Trocha zmätku v kapitole, ale dúfam, že ste to prečítalí celí a nedošlo k žiadnym škodám. Prepáčte, že je to také aké to je, ale inak to zo mňa naozaj nešlo. Ešte raz sa ospravedlňujem aj za dobu čakania.

Ďakujem Vám!



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Láska Bohov trvá večne °° 19:

 1
18.06.2011 [7:28]

MatikEsmeCullenTrošku s zmätená, ale to je moja vec. Ale napísané je to krásne. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!