Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráska od susedov 3. kapitola

05.02.2011 (07:45) • RoSalie007 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1302×

3. kapitola – Pohľad: Demetri

Hodinu sme špekulovali nad tým, ako je možné, že moja šatka zmenila farbu. Nikoho nenapadlo nejaké normálne vysvetlenie, a keď vám mám povedať, myslím, že ani žiadne normálne vysvetlenie neexistuje. Ako často asi mení kus látky farbu? Pravdaže, nemyslím v rozprávkach. Tam to je samé kúzlo sem a kúzlo tam. A ešte k tomu sú tie rozprávky neužitočné. Len oblbujú deti a ony potom čakajú, že keď sa stratia v lese, nájde ich Macko Pú a odvedie ich domov. To mi pripomína Emmetta, ale on je stratený prípad. Jeho tie rozprávky už viac zblbnúť nemôžu. Do frasa! Zasa som myšlienkami inde. Keby som nesedel v kresle a priblblo nečumel na presklenú stenu, tak by som sa odviezol na psychiatriu. Viete prečo? Nie? Tak ja vám to poviem. Biela šatka zmenila farbu na modrú! To je myslím dostatočný dôvod na vyplnenie prihlášky s názvom „Psychiatria, všetci sú vítaní“. Ani neviem, ako dlho sedím v kresle bez pohnutia, ale prebrala ma až bledá ruky, ktorá mi preletela pred očami. Zamrkal som očami a pozrel na dotyčnú osobu.

„Nechcem ti kaziť radosť, lebo keď ťa tak sledujem, tak myslím, že si sa do tej steny zamiloval, ale my si musíme zájsť na lov a treba nám postrážiť Nessie. Jacob je grogy.“ Pozrela na mňa Bella prosebným pohľadom, ktorý ju určite naučila Alice. „A mohol by si jej prečítať rozprávku? Prosím.“

„Jasné, ale do kostýmu princezničky ma nenavlečiete,“ povedal som jej varovne a zasmial sa. Bells len prekrútila očami a vybehla von. Postavil som sa poobzeral sa po prázdnej miestnosti. Po Nessie ani stopy. Strčil som šatku do vrecka a vybehol do jej izby, kde už na posteli ležal Jacob a chrápal. Ten chlapec je fakt strašný debil. Nadýchol som sa a podľa pachu, ktorý ma zaviedol do kúpeľne, som našiel Nessie. Skoro ma trafil šľak, keď som vošiel dnu. Nessie sedela na podlahe s krabičkou temperových farieb a užívala si kúpeľ vo farebnej hmote. Celá jej hlava žiarila rôznymi farbami a o oblečení ani nehovorím.

„Demetri, som farebný bubák,“ zachichotala sa Nessie a roztrela si po tričku modrú farbu.

„Nessie, keď toto uvidí teta Alice, tak sa zahrá na veľmi strašidelného bubáka,“ zhrozil som sa nad tou predstavou a rýchlo začal Nessie vyzliekať zo špinavého oblečenia. Ale to by nebola Nessie, keby mi farbu, ktorú mala na rukách, neroztrela po tvári. Takže teraz som pripomínal prerasteného šmolka. Alice bude z mojej novej podoby celá bez seba.

Tú malú potvoru som postavil do vane a pustil vlažnú vodu. V tom začala Nessie veselo tlieskať ručičkami a celého ma ošpliechala. Myslím, že som bol viac mokrý ako ona. Vypol som vodu a s vážnou tvárou som na ňu pozrel.

„Nessie, keď to takto pôjde ďalej, budeme mokrí obidvaja,“ hovoril som jej, kým ona pozorovala kvapky, ktoré mi padali z vlasov. Zrazu sa v jej očiach zablesli šibalské iskričky a mňa až vystrelo, keď som to zbadal. Začal som pomaly cúvať, ale tá mala potvorka už mala všetko premyslené. Chytila ma za lem košele a stiahla k sebe do vane. Pustila vodu na moju hlavu a ja som si mohol akurát pískať. Jej smiech znel v celom dome, takže som sa ani nečudoval, keď do kúpeľne vbehol Jacob aj s baseballkou v ruke.

„Čo sa to tu de...“ zarazil sa a neveriacky pozeral na scénu pred sebou. Zrazu ukázal na mňa prstom a strašne sa rozosmial.

„Jacob!“ zakričala Nessie šťastne a naťahovala sa po Jacobovi. Ten úsmev mu veľmi dlho nevydržal, lebo keď išiel po Nessie, tak sa pošmykol na farbách, ktoré boli ešte stále roztreté na podlahe. Pre zmenu som sa rozosmial ja. Tomu sa hovorí scénka do komédie.

Vypol som vodu a začal sa štverať von z vane. Keď som sa konečne postavil na nohy, začul som dupot po schodoch a do kúpeľne vbehol Edward.

„Preboha!“ skríkol zhrozene a zarazene ostal stáť. Mne sa automaticky začalo premietať v hlave, čo sa stalo a Edward hodnú chvíľu nedýchal. Zatiaľ som pomohol Jacobovi zo zeme a pomaly sme prešli okolo Edwarda, aby sme sa dostali vonku z toho neporiadku. Posadili sme sa na posteľ a čakali na to najhoršie. Cítil som sa ako malý chlapec, ktorý rozbil okno a čaká, kedy ho otec pokarhá. V tomto prípade je „otec“ Edí, takže dúfam, že to nebude veľmi zlé. Prinajlepšom len ohluchnem. Počkať, môže upír ohluchnúť? Chcel som nad tým rozmýšľať, ale do izby vtrhla Bella a nechápavo na nás pozerala. Raz pozrela na mňa a raz na neprítomného Jacoba, ktorý sa už zmieril so svojou smrťou. Ed vyšiel z kúpeľne aj s Nessie v náručí, ktorá bola zabalená v ružovej osuške, a podal ju Belle. Tá radšej odišla preč, aby náhodou neodpadla. To mi zasa pripomína, či môže upír odpadnúť. Ale radšej som prestal nad tým rozmýšľať, lebo Edward na mňa vražedne pozrel a pokrútil hlavou.

„Čo ste to tu, preboha, stvárali?“ opýtal sa „otec“ a nahodil nechápavý pohľad.

„To on,“ povedal som naraz s Jacobom a obidvaja sme na seba ukázali prstom. Edward len pozdvihol obočie a založil si ruky na hrudi. Chvíľu sme na seba priblblo pozerali, keď sme sa zrazu strašne rozosmiali. Dokonca aj Edward. Vôbec sme to nevedeli zastaviť. Edward už skoro ležal od smiechu na zemi, keď vbehla do izby nazlostené Bella.

„Osprchovať a do postele!“ prikázala nám Bells autoritatívne a ukázala prstom von z izby.

„Áno, madam,“ povedali sme zborovo a všetci sme utekali do svojich izieb. Chudák Edward. – pomyslel som. Dúfam, že ma počul.

Zhodil som zo seba mokré oblečenie a rovno ho vyhodil do koša. Nemám chuť na prednášky od Alice. Vošiel som do sprchy a pustil na seba vodu, ktorá sa zafarbila na modro. To mi pripomenulo modré očká mojej princezničky. Tie modro-sivé očká, ktoré ma na prvá pohľad okúzlili. Tie oči plné lásky a nehy, na ktoré nemôžem zabudnúť. Keby som len mohol byť s ňou. Začal som si hmkať pieseň, ktorú spievala. Síce to neznelo tak nádherne, ako keď to spievala ona, ale pri tej piesni som si ju vedel lepšie predstaviť. Akoby som ju videl pred sebou. Mohol sa dotknúť jej hebkej pokožky, ktorá sa jemne leskla a pôsobila tak krehko. Snažil som si ju predstaviť do posledného detailu. Od jej pôvabnej postavy až po jej dokonalé rysy tváre. Už sa nemôžem dočkať, kedy ju konečne uvidím. Síce je už ráno, ale pochybujem, že o 5:00 už bude hore. To by musela trpieť nespavosťou.

Vypol som sprchu, obmotal si okolo pásu osušku a vyšiel z kúpeľne. Pozrel som sa na šatku, ktorá už zasa bola biela. Ja som z toho debil. Asi si budem musieť na niečo také zvyknúť. Zobral som ho do rúk a do môjho citlivého nosa ma udrela jej nádherne sladká vôňa. Pre seba som sa pousmial a polonahý vyšiel na balkón. Slnko už pomaly vychádzalo a pripomínalo mi, že za pár hodín ju zasa uvidím. Určite teraz ešte pokojne spí a sníva. Ja len môžem dúfať, že sa jej sníva o mne. Ja nemám tú možnosť snívať o nej, ale keby som mohol, tak prespím aj celé dni, aby som mohol vidieť jej tvár. Bože, nikdy by ma nenapadlo, že mi dokáže učariť ľudské dievča. Nikdy som nevedel pochopiť, ako sa mohol Edward zamilovať do Belly, keď bola len obyčajná ľudská bytosť. Inak povedané, korisť. Zdroj potravy alebo zábavka. Vždy som ich tak vnímal, ale keď som sa nasťahoval ku Cullenovcom, tak sa môj názor zmenil. Teraz som to pochopil. Ten pocit, keď prvý krát uvidíš tú pravú. Akoby som prvý krát zbadal svetlo luny. Chceš cítiť to čo ona. Či už je to bolesť, smútok alebo radosť. Bojovať za ňu a chrániť ju. Držať ju v náručí, objímať a nikdy nepustiť. Kto nikdy nemiloval, nemôže to pochopiť. Ani ja som to do nedávna nechápal. Nedá sa pochopiť niečo, čo ste v živote necítili, ale keď sa to už raz stane, nedá sa to vrátiť. Pravá láska je naveky a nemôže vás nič rozdeliť.

Upokojuje ma už len predstava, že už len pár hodín a budem s ňou. S môjho rozmýšľania ma vyrušilo až Bellino zaklopanie na dvere.

„Demetri, môžem vojsť?“ opýtala sa zdvorilo a ešte raz zaklopala.

„Jasné, len na seba niečo hodím!“ zakričal som jej nervózne. Viem, že vám musí pripadať smiešne, že upír je nervózny, ale keď ste skoro nahý a k tomu vás má vidieť manželka vášho priateľa, tak to je trochu moc. Hodil som na seba čiernu košeľu, rifle a šatku si vopchal do vrecka.

„Môžeš!“ zakričal som. Bells nakukla dnu a s úsmevom vkročila dnu.

„Prepáč, len som sa ti prišla ospravedlniť za ten incident s Nessie.“ Sklopila hlavu, a keby mohla, tak sa celá červená. Nervózne si trela lakeť a pozerala sa všade, len nie na mňa.

„To je v pohode. Mňa by to tiež naštvalo,“ povedal som jej so smiechom. Neviem prečo, ale táto chvíľa bola pre nás dvoch strašne trápna. Obidvaja sme boli nervózni a priblblo sa usmievali.

„Aha, takže ja... pôjdem.“ Začala cúvať a narazila do otvorených dverí. Zahanbene sa zachichotala a vybehla von. Tak toto už v živote nechcem absolvovať. Zrazu mi zazvonil mobil, ktorý som mal položený na stolíku.

„Prosím?“ opýtal som sa už normálnym hlasom. Počul som len šumenie a nič iné.

„Prosím?!“ opýtal som sa znova a hlasnejšie. Šumenie utíchlo a v telefóne sa ozval hlas, ktorý som už dlho nepočul.

„Brácho, to som ja,“ povedal Felix a hlasno sa rozosmial.

„Ako som to mal vedieť?“ opýtal som sa urazene, ale potom som sa tiež rozosmial.

„Aha, si blonďák, prepáč, zabudol som. Si už strašne dlho preč a mne už pamäť neslúži ako kedysi. Ako sa tam máš? A kedy sa vlastne chceš vrátiť?“ chrlil na mňa otázky a ja som nevedel, na ktorú mám skôr odpovedať. Nakoniec som sa rozhodol, že pôjdem na to po lopate.

„Toho blonďáka ti vrátim, mám sa tu vynikajúco a neviem, kedy sa vrátim,“ odpovedal som mu.

„Heidy už začínaš chýbať. Asi ju nedokážem uspokojiť tak ako ty,“ zasmial sa a ja som nemal slov. Ako vysvetlím Heidy, že som sa zaľúbil do človeka, a že to musíme ukončiť? Prinajlepšom ma ubije opätkom.

„Demetri? Si tam?“ opýtal sa Felix nedočkavo.

„Ja už budem musieť ísť,“ ukončil som hovor a hodil mobil na posteľ. Prehrabol som si vlasy a rozmýšľal, ako to všetko vysvetlím Heidy. Toto bude ešte problém...

Takže, neviem, či to je dobré, ale prosím o Váš názor. Budem veľmi vďačná, keď mi napíšete, čo si o tom myslíte. Ďakujem. :D ♥

Autor: RoSalie007 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráska od susedov 3. kapitola: