Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráska od susedov - 1. kapitola

02.01.2011 (16:00) • RoSalie007 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1420×

1. kapitola – Pohľad: Demetri

Super. Môj nový domov je nádherný. Nikdy by som si nepomyslel, že v tak malom mestečku môže byť tak krásne. Tie stromy a zvieratá okolo. Je to proste nádherné. Asi by som sa nemal tak priblblo usmievať. Ešte si pomyslia, že mi čerstvý vzduch nerobí dobre. Prestal som sa usmievať ako priteplený a radšej som vystúpil. Zbadal som dom, ktorý bol síce menší ako ten predošlý, ale nám piatim úplne stačí. Keby s nami bývala Alice, tak by sme museli mať minimálne dvojposchodový a ešte plus veľkú miestnosť len pre jej handry. Lenže ja nie som Alice a nemám toľko oblečenia. To jej oblečenie potrebuje strašne veľa priestoru. Myslím, že za chvíľu pošle spať Jaspera do inej izby. Musel som sa nad svojou myšlienkou zasmiať a Edward, ktorý išiel okolo, tiež. Bože, čudujem sa, že ho nebolí hlava z toho čítania myšlienok. Pri Jacobovi to musí mať riadne ťažké. Veď on je skoro taký blbý ako Emmett, a to už je čo povedať. Býval som s Emmettom len pár mesiacov a už mám dosť na sto rokov dopredu. Je ako prírodná katastrofa v upírom tele. Síce som sa ho teraz zbavil, na jeho miesto verne nastúpil Jacob. Už teraz Nessie ľutujem. Ona s ním bude musieť vydržať veľmi dlho. Prestal som sa zaoberať Jacobovov tuposťou a radšej som si vybral tašky z kufra.

„Demetri! Ty máš izbu na druhom poschodí! Úplne na konci!“ zakričala na mňa Bells od vchodových dverí. K tejto žene sa ani nemusím vyjadrovať. Ako sa hovorí, „tichá voda brehy myje“. Naša Bells sa niekedy nezdá. Je to riadne číslo, ale o tom vám porozprávam niekedy inokedy.

Upírskou rýchlosťou som vbehol do domu a snažil sa zorientovať. Ako to hovorila? Druhé poschodie na konci chodby? Som prvý upír so sklerózou. Pogratulujte mi. Riadil som sa Bellinymi inštrukciami a dotrepal som sa na druhé poschodie. Tam som zbadal moju izbu a hneď som do nej vbehol. Bola nádherne zariadená. Čo som aj čakal. Veď ju zariaďovala Esmé. Ona je prirodzený talent.

Tašky som nechal pri dverách a utekal som sa pozrieť na balkón, ktorý som, mimochodom, tiež mal. Mal výhľad na les a záhradu, ktorá bola za domom. Na nej sa akurát hral Jacob s Nessie. Bolo zábavné pozorovať, ako ho má Nessie omotaného okolo svojich malých prštekov. Urobil by pre ňu všetko. Myslím, že keby mu povedala, aby zhltol šišku, tak on by to ochotne spravil. Zasmial som sa a odvrátil svoj zrak hlbšie do lesa. Tam som v diaľke zbadal ďalší dom. Žeby sme mali susedov? Cítim tu ľudí, ale snažím sa tú lákavú vôňu ignorovať. Nie som vegetarián dlho a nechcem, aby moja sebakontrola zlyhala. Pravdepodobne by to nedopadlo dobre. Normálne som z toho rozmýšľania nad krvou vyhladol. Musím si zájsť na lov, lebo vyvraždím toto malé mestečko. Zišiel som dole na záhradu, kde už bol aj Edward s Bellou.

„Rodinné hry?“ opýtal som sa posmešne a slabo odbil loptu, ktorá letela priamo na mňa.

„Musíme Nessie vyčerpať, aby zaspala. To dieťa je strašné šidlo,“ povedal naoko vyčerpane Edward a zasmial sa. Neveriacky som pokrútil hlavou.

„Zájdem si na lov,“ oznámil som im a mrkol na Nessie. Tá sa roztomilo zachichotala a trafila Jacoba do hlavy loptou. Tak mu treba.

„Nemám ísť s tebou?“ opýtal sa Edward. Z toho otcovstva mu už riadne šibe.

„Nie, oci. Ja to zvládnem,“ povedal som dievčenským hláskom. Všetci sa rozosmiali a Nessie veselo zatlieskala. Poklonil som sa, rozlúčil a vbehol do lesa.

Preskúmame miestny jedálniček. Zhlboka som sa nadýchol a rozoznával vône, ktoré ku mne privial vetrík. Zacítil som pach mladého jeleňa a hneď som sa rozutekal za ním. Neďaleko neho som vyskočil na strom a čakal na správnu príležitosť. Akurát sa pásol pri jazierku, ktoré tade pretekalo. Aj by som sa s ním pohral, ale už som cítil, ako mi černejú oči od smädu. Nechcel som sa zdržiavať, tak som naňho dravo skočil a zahryzol sa mu do krku. Nechal som si krk utišovať blahodarnou tekutinou, ktorá hasila oheň v mojom vnútri. Už som dopíjal posledné kvapky, keď tu som zrazu začul nádherný, zvonivý spev. Zodvihol som hlavu od svojej koristi a započúval sa do krásneho spevu, ktorý znel ako hlas sirény. Nedal sa ani opísať. Vábil ma k sebe svojou dokonalosťou a nežnosťou. Zdochlinu som zahrabal a rýchlo som išiel odhaliť zdroj tejto neopísateľnej melódie. Ten ma doviedol až k domu, ktorý som spozoroval z môjho balkóna.

Preplazil som sa medzi kríky a dostal sa na záhradu, z ktorej vychádzal ten hlások. Skrčil som sa, aby ma nikto nevidel, a hľadal osobu s anjelským hlasom. Blúdil som očami po záhrade až som narazil na dievčinu, ktorá polievala kvety a veselo si pospevovala. Nemohol som od nej odtrhnúť svoje oči. Bola strašne krásna a najviac ma potešilo to, že ten nádherný spev patril jej. V živote som nevidel nikoho takého kúzelného, ako je ona. A to som už stretol veľa ľudí, najme upíriek, ktoré sa jej kráse nemohli rovnať. Zlaté, dlhé vlasy sa jej vlnili do pol chrbta a žlté šaty, ktoré mala na sebe, len zvýrazňovali jej dokonalú postavu a pôvab. Už na pohľad pôsobila krehko a zraniteľne. Jej tvár zdobili modro-sivé oči, ktoré pôsobili utešujúco. Ružové líčka dopĺňali jej jemnú tváričku a pery, ktoré sa teraz pohybovali do rytmu spevu, ma k sebe volali.

Musel som vynaložiť veľkú sebakontrolu, aby som ju neuniesol. Neviem, čo sa to so mnou porobilo, ale v jednom som mal úplne jasno. Musím sa jej prihovoriť. Určite nie teraz, ale čo najskôr. Chcel som potichu odísť a vrátiť sa domov, ale bol som ňou taký poblúznený, že som omylom stúpil na vetvičku a tá zapraskala. Dievčina sa otočila mojim smerom a pohľadom prečesávala kríky. Jej spev utíchol a celým telom sa na mňa otočila.

„Je tam niekto?“ opýtala sa zvonivým hláskom a pristúpila o krok bližšie. Ja som naopak ustúpil a vtáčiky, ktoré sedeli na strome, sa vyplašili a vystrašene odleteli.

„Haló!“ zakričala, ale v jej hlase vôbec nebolo počuť strach, alebo nervozitu. Sálala z neho číra zvedavosť. Ona nemôže byť obyčajná.

Upírskou rýchlosťou som z kríkov vybehol a namieril si to rovno k domu. Je zvláštne, že ma ani na chvíľu nelákala jej sladká krv, ktorá voňala po ružiach, najsladšom mede a škorici. Tak ma pobláznila, že som sa skoro potkol o vlastné nohy. Už len to mi chýbalo, aby som bol nešikovný, ako Bella. Pravdaže, keď bola človekom. Mal by som ísť za Carlisleom na kontrolu. Ani nie za pár minút som už stál na našej záhrade. Vbehol som do obývačky, kde sa na mňa hneď vrhol Edward.

„Preboha, ty si to nezvládol. Ja som vedel, že mám ísť s tebou. Som hlupák,“ nadával Edward a rozhadzoval rukami do všetkých strán. Nechápavo som naňho pozeral. Bells k nemu pristúpila a
chytila ho za rameno.

„Zlato, pozri sa radšej na jeho oči, než začneš vyvádzať,“ povedala mu so smiechom a kývla hlavou ku mne. Edward sa na mňa otočil a celého si ma premeral. Zastavil sa až na mojich očiach.

„Kde si sa tak dlho túlal? Myslel som si, že vyvražďuješ mesto.“ Zamračil sa na mňa a mne hneď hlavou preletel obrázok tej dievčiny. Edward si to v mojej hlave okamžite prečítal.

„Ty si sledoval neznáme dievča?“ opýtal sa nechápavo.

„Aké dievča?“ opýtala sa rozladená Bella. Edward jej to pošepkal a ona sa veselo zachichotala.

„Veď sa zaľúbil. Nechaj ho!“ Tresla Edwarda po ramene a ja som na ňu s pozdvihnutým obočím pozrel.

„Čože som?“ opýtal som sa.

„Zaľúbený. Už na pohľad vidno, že si nejaký nesvoj,“ zachichotala sa štýlom Alice. Tá malá elfka ju úplne skazila.

Prevrátil som očami a ďalej som to radšej nekomentoval. Vybehol som do svojej izby a hodil sa na posteľ. Snažil som sa na nič nemyslieť, ale stále mi behala po rozume víla v žltých šatách. Všade, kde som pozrel, ma prenasledovala jej láskavá tvárička. A ten jej spev, bol ako balzam na moju dušu. Cítil som sa, akoby som znova ožil a moje mŕtve srdce zasa začalo biť. Mal som taký hrejivý pocit. Žeby mala Bella pravdu? Dokázal by som sa zamilovať na prvý pohľad? To zistíme neskôr. Zrazu niekto zazvonil pri vchodových dverách...

Zhrnutie

Takže tu je nová poviedka, ktorú s mojou "sestričkou" tikinkou píšeme. Pohľady sa budú striedať. Raz bude pohľad Demetriho a raz dievčaťa, ktorej meno sa dozviete až v ďalšej kapitole. Dúfam, že Vás poviedka aspoň trochu zaujala. Návrhy môžte písať do komentárov, a ktorý návrh bude priateľný, môže sa objaviť v príbehu. :D

Autor: RoSalie007 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráska od susedov - 1. kapitola: