Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráska a Démon - 22. kapitola

19.07.2011 (07:00) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 2304×

Utekala som domov, čo mi nohy stačili. Iracionálny strach ma totiž celú pohltil. Ani nie o minútu som bola doma. Rýchlo, ale úplne potichu som vkĺzla oknom dovnútra. Upokojil ma až zvuk pokojného Charlieho chrápania. Nakukla som k nemu do spálne a presvedčila sa na vlastné oči, že mu nič nie je. Bol v poriadku – pre tentokrát.

Zavrela som dvere na jeho spálni a neveriacky som pokrútila hlavou. Načisto mi už šibe. Nemala by som sa tak ľahko nechať pohltiť emóciami. Nakoniec sa z toho zbláznim.

Hodila som sa vyčerpane do kresla a mala som chuť spať. Aspoň na chvíľu, aby som uľavila unavenej mysli, hoci telo bolo až nenormálne svieže. No spánok neprichádzal - ako obyčajne. Strašne som závidela Charliemu spiacemu vo vedľajšej izbe. Bol uvoľnený, spokojný a všetky problémy mohol hodiť za hlavu. Ja som takýto luxus nemala. Neprítomne som civela pred seba, premýšľajúc nad svojím životom. Nad tým, ako to všetko začalo, nad Edwardom...

Vtom som v byte začula zvuk – akoby niekto opatrne dopadol na podlahu. V momente som bola ostražitá. Vyskočila som z kresla a zadívala sa smerom k dverám mojej izby. V byte bola tma ako v rohu, no ja som videla všetko, akoby bol slnečný deň. Spoza dverí sa opäť ozval šramot. Tentokrát to boli asi tri kroky. Celkom určite som vedela, že tam niekto je a kráča od okna k dverám. Prikrčila som sa. Nech je to kto chce, nie je to človek.

Vtom sa dvere opatrne otvorili. Nečakala som už ani sekundu a vrhla som sa na votrelca. Bola som rýchla, no zároveň veľmi tichá. Nechcela som, aby sa Charlie, alebo ktokoľvek zo susedov, zobudil a zavolal nebodaj políciu.

Pritlačila som ho k stene a zavrčala som, pripravená odtrhnúť mu hlavu, ak by to bolo potrebné. Silno som mu stisla krk. Nebránil sa, ani sa ma nepokúšal striasť. Úplne ma to zmiatlo. Zaklonila som hlavu, aby som mu videla do tváre. Bol riadne vysoký a díval sa na mňa, akoby prvý raz v živote uzrel slnko.

Rozšírili sa mi oči. Blúdila som mu pohľadom po tvári. Bol presne taký, akého som si ho pamätala. Vlastne nie. Predtým som ho videla len ľudskými očami, no takto bol ešte krajší. Bronzové vlasy, nádherné pery, lícne kosti a karamelové oči vsadené do tej najdokonalejšej tváre na svete.

Myslela som, že sa mi len sníva. Mala som nočnú moru, kde som sa zmenila na upíra a teraz je tu tento anjel, ktorý ma vyslobodí. Anjel, ktorý mi prinesie spasenie a zoberie ma späť do sveta, kde žijem svoj ľudský život.

Poodstúpila som a on ku mne natiahol ruku. Spravila som ešte jeden krok dozadu.

„Bells,“ šepkal.

Pokrútila som hlavou. „Nie. Prečo mi to robíš? Ty si mŕtvy.“

„Nie som. Stojím tu. Žijem. Nezabila si ma.“

„Nie. Videla som to. Videla som, ako si spadol na zem. Nehýbal si sa a ja som nepočula tvoje srdce...“ Spomienky sa mi vracali, akoby som si pred sebou premietala film. Boli dokonalé. Neoklame ma, že to prežil.

Takmer nebadane vzdychol. „Bells, moje srdce bilo – pomaly a slabo – ale bilo. Ty si utiekla. Upadol som do bezvedomia, takže sám neviem, ako je to možné. No ty si sa zastavila! Nebola si schopná ďalej piť moju krv. Nezabila si ma, veď tu pred tebou stojím! Prečo mi neveríš?“

Akási neviditeľná sila mi zovrela vnútro. Veľmi som sa mu pokúšala uveriť. „Keď on... povedal, že si mŕtvy a... a vydával sa za teba! Zobral na seba tvoju podobu!“

Stuhol, keď sledoval, čo vravím. V tvári sa mu mihlo poznanie. „Stellan ma nevidel. Nikdy nebol v chatke. Klamal ti, keď vravel, že som mŕtvy.“ Pristúpil ku mne. „Tentokrát som to ja. Ja a nikto iný, Bells,“ šepol. Dvoma prstami mi nežne chytil bradu a donútil ma pozrieť mu do očí. Boli karamelovo zlaté a cit v nich bol taký silný, že som takmer spadla z nôh.

„Ako to..?“ začala som, keď som si všimla farbu jeho očí.

„V tomto živote som ešte nepochybil,“ vysvetlil mi, „nezabil som človeka, Bells. Kŕmim sa len krvou zvierat. Mám v tom už dosť dlhú prax," uškrnul sa.

Usmiala som sa. Mnohé to vysvetľovalo. Napríklad aj to, že som silnejšia než on, pretože mám v sebe aj ľudskú krv. No takéto úvahy nebol podstatné. On bol tu! Držal ma vo svojom náručí a ja som sa ho nevedela nabažiť. Pritisla som sa k nemu. Nepohodlne sa pomrvil.

„Deje sa niečo?“ šepla som do jeho hrude.

„Ani nie, len... mohla by si ma menej silno objímať?“ pripustil neochotne.

Usmiala som sa a zadívala som sa naňho. „No, to by som mohla.“ Povolila som zovretie. „Namiesto toho by som sa chcela venovať inej činnosti.“ Začala som sa približovať k jeho perám.

„Bells, nie,“ snažil sa ma odmietnuť.

„No tak, Edward, už nie som taká krehká,“ namietala som.

„Ale ja som...“ zašepkal s úsmevom. Pustila som ho a takmer som vybuchla od smiechu. Chytil mi tvár do dlaní a vtisol mi na pery náruživý bozk. Zostala som ako obarená. S ničím, čo som zažila predtým, sa ten bozk nedal porovnať. Jeho pery už viac neboli tvrdé a chladné ako sklo. Nie. Naopak, boli náruživé, poddajné a hrejivé ako nikdy predtým.

Vydýchol. Videla som, že aj jeho to prekvapilo. Nečakal, že to bude také silné a jeho sebaovládanie sa začínalo lámať. Vrhol sa na moje pery s novoobjavenou náruživosťou a ja som mu ju štedro oplácala. Zahrabla som mu rukou do vlasov a pritisla si ho k sebe bližšie. Nebránil by sa ani keby mohol.

Spolu sme skĺzli na dlážku a ani na chvíľu sme sa od seba neodtrhli.

Jeho pery si razili cestičku po mojej tvári. Bozkával ma na lícach, až sa dostal k ušnému lalôčiku a začal ho jemne hrýzť. „Bells... nemôžeme... Charlie spí vedľa...“ šepkal prerývane bez štipky odhodlania v hlase.

„Pochopí to... som už dospelá...“ podarilo sa mi zo seba dostať. Oveľa väčšiu pozornosť som venovala vyťahovaniu košele z jeho nohavíc. Nakoniec ma som stratila trpezlivosť a jednoducho som mu ju roztrhla. Rovnako dopadlo aj moje šatstvo. Všade dookola lietali franforce. Prekotúľala som sa naňho a tentokrát bol on dole a ja na ňom.

Ruky som mu pritisla k podlahe, až čosi zapraskalo. Dúfala som, že nie jeho kosti. Nesťažoval sa, takže som mohla smelo pokračovať. Pritisla som pery na jeho hruď a bozkávala som každé voľné miestečko. Dosiahla som na jeho bradavku a tiež som ju nežne pobozkala. Rukami som hladila jeho svaly a jemu sa z úst vydrali roztúžene vzdychy.

Lonom som sa pohniezdila na jeho tvrdnúcom mužstve. To už nevydržal a prekotúľal sa na mňa. Chcela som protestovať, no umlčal ma nenásytnými perami, zatiaľ čo jeho ruky skúmali moje telo. Prstami hladil moje prsia a stvrdnuté bradavky. Zachvela som sa a zvieravá túžba v mojom lone sa znásobila. Jeho ruky boli všade. Zrazu som ich zacítila na svojom brušku a kĺzali stále nižšie, až narazili na stred môjho vzrušenia.

Edward do mňa vkĺzol prstom a spokojne zamrčal. Bola som neskutočne klzká, ako teraz zistil. Zobliekol mi nohavice aj nohavičky. Ležala som na zemi úplne nahá, zatiaľ čo on mal ešte nohavice. Šikovnými prstami ma privádzal do varu znovu a znovu bez toho, aby sa perami čo i len vzdialil od mojich pier.

Bolo mi úžasne, keď som na sebe cítila jeho pevné svalnaté telo. „Milujem ťa... si skvelý...“ vzdychala som od rozkoše a nechcela som nikdy prestať, no zároveň som aj jemu chcela dopriať toľko lásky, koľko dával on mne.

Prstami som mu zavadila o len nohavíc a rozopla mu ich, až sa objavil v celej svojej kráse. Pretočila som Edwarda na chrbát a tvrdo naňho dosadla, až ma zaplnil úplne celú. Oči sa mi od slasti rozšírili. Nenásytne som naňho dosadala, až sa zvíjal v takých istých slastných kŕčoch, ako ja.

Keď rozkoš doznela, klesla som na jeho hruď, ale naďalej som na ňom obkročmo sedela. Privinul si ma k sebe. Spokojne som sa zachichotala.

„Čo ti je smiešne?“ spýtal sa zmyselným hlasom.

„Urobili sme diery v podlahe,“ povedala som spôsobom, akoby to bolo celkom prirodzené.

Posadil sa a pozrel spolu so mnou tým smerom. „Takých dier ešte bude, Bells,“ odpovedal.

„Ako to..?“ zarazila som sa, keď som vo mne cítila jeho ožívajúci úd. „Ty si... Ešte?“ Neodpovedal. Uprene sa mi zadíval do očí a diabolsky sa usmial. Vedela som, čo bude nasledovať. Edward mi začal bozkávať krk a nakoniec neostalo len pri tom.

Usmiala som sa. Ako dobre, že upíri nemusia spať...

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráska a Démon - 22. kapitola: