Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráska a Démon - 12. kapitola

13.06.2011 (17:15) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 18× • zobrazeno 1520×

(Bella)

„Bella, teba niečo trápi, však?“ prihovorila sa mi Rose v jedno popoludnie. Stála som na ich terase a oddávala sa teplým lúčom popoludňajšieho slnka. V ten deň som prvýkrát videla, ako vyzerá upír na slnku. Rosina pokožka sa trblietala aj teraz, keď ku mne pristúpila a neisto sa usmiala. Boli sme priateľky ešte len krátko. Doteraz bola len mojou učiteľkou, a tak som mala trochu problém rozprávať sa s ňou osobne. Ostatní Cullenovci odišli okolo obeda na lov a mali sa vrátiť až ráno. Bez Edwarda to tu nebolo ono, ale doma sa mi tiež nechcelo byť. Charlie hral opäť šach v parku a domov chodil až večer.

To, že Rose je pri mne, ma prekvapilo. „Myslela som, že nikto nie je doma,“ snažila som sa zahovoriť, ale ju som neprekabátila.

„S Emmettom sme sa vrátili trochu skôr. Nechcel zmeškať zápas,“ odpovedala a ja som zdola začula zvuk televízora. „No tak, povedz mi to,“ pokračovala a uprela na mňa svoje zlatisté oči.

Prehltla som. „Nie, nič mi nie je, naozaj.“

Zachmúrila sa. „Vieš, Bella, ty vôbec nevieš klamať,“ zasmiala sa. „Naozaj nechcem byť dotieravá. Ak nechceš, nič mi nemusíš hovoriť. Len sa mi zdalo, že nie si vo svojej koži.“

Mala pravdu. Chcela som sa s niekým o tom porozprávať. „Len... dnes, keď som Edwarda prvýkrát videla na slnku a uvedomila si, že... že je upír, tak som si spomenula na jeho denníky. Na to, čo tam bolo napísané...“ Uprela som na ňu pohľad.

Prikývla. Vedela, o čom hovorím.

Cítila som, že mi po lícach stekajú slzy. „Rose, ja sa bojím... nechcem ešte umrieť!“

„Bella...“

„Prepáč mi! Nechcela som ti to hovoriť... len proste... to nie je fér! Chcem žiť a chcem byť s ním! Prečo nemôžem mať obe tie veci naraz?“ ťažko som jej vysvetľovala medzi vzlykmi.

Utrela mi slzy z líc. Také dôverné gesto som od nej vôbec nečakala. „Neboj sa,“ povedala, „Edward nikomu nedovolí, aby ti ublížil.“ V tóne jej hlasu som začula ešte niečo nevypovedané.  „A čo ak... čo ak by ťa premenil... Nenavrhla si mu to?“

Potiahla som nosom. „Nie, to by nikdy neurobil. Nenávidí byť upírom. Nikdy by to nespravil niekomu, kto má inú možnosť.“ Vtom mi čosi došlo. Chytila som jej ruky do dlaní. „Rose... ale ty by si mohla! Mohla by si ma premeniť!“

Neveriacky sa na mňa dívala a pomaly si vymámila ruky z môjho zovretia. „Nie, Bella. Neznášam to ešte viac, než môj brat. Myslím, že poznáš môj príbeh.“ Uvedomila som si, že mala pravdu. Poznala som jej príbeh a vedela som, že ona prišla a vlastne o všetko. „No je tu ešte jedna možnosť...“

„Nie, to neprichádza do úvahy,“ povedala som, keď som pochopila, na čo myslí, „neopustím Edwarda. Príliš ho milujem.“

Pokrútila hlavou. „Bella, zamysli sa nad tým. Je to jediná prijateľná možnosť. Chápeš pred akou voľbou stojíš, však? Je to ako ruská ruleta o tvoj život a my nežijeme niekde vo filme, kde sa všetko končí happyendom.“

Zaborila som si tvár do dlaní. „Neviem, čo mám robiť. Nemala by som stáť pred takouto voľbou! Som mladá, mám po škole a riešim tu, či budem žiť alebo nie...“

Poťapkala ma po ramene. „Viem, že akokoľvek sa rozhodneš, bude to to správne rozhodnutie. Len nedovoľ nikomu, aby túto voľbu uskutočnil za teba. Je to predsa tvoj život,“ objala ma a vošla späť do domu.

Dívala som sa za ňou a rozmýšľala som, nad tým, čo mi povedala. Edward povedal, že urobí všetko, aby ma ochránil. No čo, ak som nechcela byť chránená? Rose má pravdu, veď je to predsa môj život! A bola tu ešte jedna vec, o ktorej som nikomu nepovedala. Bála som sa smrti, ale vedela som, ako každý z nich túži byť opäť človekom. A ak som ja jediná, ktorá im to môže dopriať, tak moja smrť nebude zbytočná.

...

(Rosalie)

„Nemala by si ňou takto manipulovať,“ povedal mi Emmett, keď som sa posadila k nemu na sedačku. Nechcelo sa mi odpovedať mu. V hlave som totiž mala priveľký zmätok.

„Čo sa deje, Rose?“ Pozrel na mňa. „Takúto ťa nespoznávam. Je to kvôli Belle?“

Samozrejme, trafil klinec po hlavičke. „Uhádol si a nemanipulujem ňou, aby si vedel.“

„Tak čo vlastne robíš?“

„Sama neviem,“ šepla som. Schúlila som sa Emmettovi do náručia a zapozerala sa do zápasu, ktorý ma vôbec nezaujímal. Nechápala som, ako môže Em pozerať niečo tak nudné a pomalé. Mne to vôbec nepomáhalo zabudnúť na všetky starosti, ktoré som mala.

Zrazu sa na schodoch ozvali kroky. Počula som Bellu, ako vchádza do kuchyne. Zrazu zastala a otvorila si šuplík. Asi si chystá niečo pod zub, pomyslela som si. Takmer som čakala, že začujem zvuk krájania chleba alebo natierania masla, no ticho preťalo len slabé zasyčanie a potom sme obaja zacítili tú najlahodnejšiu vôňu na svete.

Emmett sa na mňa zdesene pozrel. „Rose, to je krv...“

Vpálili sme do kuchyne ako dvaja šialenci. Bella mala porezanú celú dlaň a cícerkom sa jej z nej valila krv. Rýchlo som vzala kuchynskú utierku a silno pritlačila Belle na ranu. Zastonala od bolesti. „Prepáč,“ ospravedlňovala som sa, „asi som zatlačila príliš silno..." Pozrela som na ňu. V tvári sa jej zračil menší šok. Zatiahla som ju ku stoličke a posadila ju na ňu. „Silno si drž ranu, ja tu zatiaľ skúsim nájsť nejaké obväzy,“ prikázala som jej.

Otočila som sa a predo mnou stál Emmett s pohľadom tmavým ako noc. Bolo nebezpečné nechávať ho tu samého s Bellou, aj keď jedna moja časť bola naňho pyšná, pretože sa dokonale ovládal. Pohladila som ho po tvári. „Prosím ťa, choď do garáže a priprav auto. Ideme do nemocnice. Tú ranu bude treba zašiť.“

Prikývol.

Rýchlo som vbehla do kúpeľne a pomaly, opatrne, som sa nadýchla. Vzduch bol presýtený vôňou Bellinej krvi. Cítila som, že sa mi v ústach hromadí jed... Nie! Rosalie, sústreď sa! prikázala som si. Ešte raz som sa nadýchla a hľadala vo vzduchu sterilný pach obväzov a gáz. Konečne som ich našla. Potom som sa vrátila späť k Belle. Už mala trošku lepšiu farbu, než keď som ju nechávala sedieť v kuchyni. Kľakla som si k nej a začala jej ošetrovať ranu.

„Ďakujem,“ zašepkala, „viem, aké je to pre teba ťažké.“

Prikývla som, sústrediac sa na obväzovanie rany. Keď bolo všetko hotové, hodila som zakrvavenú utierku do drezu, poliala trochou alkoholu a zapálila. V okamihu všetko horelo plameňom. Kútikom oka som zazrela, ako Bella nadskočila. Otočila som sa k nej.

„Bella, teraz chcem od teba jedno vysvetlenie,“ prebodávala som ju pohľadom. „Pokúšala si sa zabiť?“ No kým mi dala odpoveď, už sme v miestnosti neboli samé.

„Čože?“ ozval sa od dverí Edward.

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráska a Démon - 12. kapitola: