Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráska a Démon - 10. kapitola

Kráska a Démon - 10. kapitolaČo sa minule prihodilo Edwardrovi? Preberie sa? A Bella? Žije, alebo nie? Toľko otázok a tu je zopár odpovedí. Príjemné čítanie. T.

10. kapitola

(Edward)

Do môjho povedomia sa začalo predierať množstvo zvukov. Buch! Buch! Buch! Zvuk kladiva a skrutkovača. Tak toto bola isto Rosalie, v garáži renovuje svoju malú Eleanor.

... prihral na Terryho, ten strieľa a dáva gól! Toto bol Emmett. Jeho zápas by som počul, aj keby nemal zvuk pustený na maximum.

... moja nová kolekcia je spojením haute-couture s... A nakoniec Alice. Nikdy by si nenechala ujsť backstage z akejkoľvek módnej prehliadky. Skrátka, počul som všetko a v tomto momente ma to štvalo. Čo sa nemôžu trocha stíšiť? Pre tie zvuky som takmer nepočul nádherný rytmus srdca, ktorý ma upokojoval. Buch-buch. Buch-buch. Bilo krásne, silno, rytmicky. Bol by som ho schopný počúvať hodiny.

Čo ma však úplne vyviedlo z miery, bol dotyk. Cítil som, že sa ma niekto dotýka. Že moja dlaň je v nejakej inej dlani. Že tá dlaň je mäkká, nežná a hrejivá. Ten pocit bol strašne upokojujúci. Pre ten pocit sa mi oplatilo byť v miestnosti plnej nepríjemných zvukov a  prebrať sa v tvrdej posteli. Pre ten pocit som otvoril oči.

Vedľa mojej postele sedel anjel. Dobre, možno trochu preháňam, ale mladá žena sediaca vedľa mojej postele sa ani inak opísať nedala. Mala bezchybné krivky úst, nosa a jamky na lícach. A práve sa na mňa krásne usmievala.

Ako som sa na ňu díval, jej krása sa stávala neúnosnou a ja som si uvedomil, že túto tvár poznám najlepšie na svete.

„B... Bella? Bella!“ Snažil som sa postaviť, ale nešlo mi to. Preboha, veď som upír, tak prečo som taký slabý?!

„Š-š,“ upkojovala ma. „Všetko je v poriadku. Si v poriadku.“

Pozrel som na ňu a neveril, že ju vidím. Bola živá a zdravá, síce s rozbitou perou a modrinami na rukách, ale zato plná života. „O mňa nejde,“ protirečil som jej. „Ty si v poriadku?“ spýtal som sa, lebo stále som nemohol uveriť, čo pred sebou vidím.

„Som v poriadku, Edward. Ty si ma zachránil.“

„Ale ako?“ Nechápal som. „Čo sa stalo? Pamätám si len to, že som ťa našiel. Potom som ťa chcel prebrať, ale nešlo to a ja som stratil vedomie.“ Zachmúril som sa. Nedávalo mi to zmysel. Ako môže upír stratiť vedomie?

„To všetko Carlisle,“ začala vysvetľovať Bella, „Keď si odišiel zachrániť mňa, pobral sa za tebou a zobral si aj nejaké lieky a tak. Našiel ťa, ako ležíš vedľa mňa. Mne už bolo lepšie a pomaly som sa preberala, ale ty si ho vydesil ešte väčšmi...“

„Čakal som hocičo, ale zamdletého upíra teda nie,“ pridal sa do rozhovoru Carlisle stojaci vo dverách. „Prepáč, že ťa vyrušujem, Bella, ale doniesol som... veď vieš.“ Ukázal na pohár s viečkom, ktorý mal v ruke.

„Polož to na stôl, prosím,“ odvetila mu a otočila sa späť ku mne. Oni si potykali? Nestačil som sa diviť. Pozrel som sa na nich. Obaja sa tvárili až príliš nevinne. Bolo to podozrivé, no nemal som veľa času na premýšľanie, lebo Bella upriamila moju pozornosť na seba. „Nuž, ako Carlisle povedal, našiel ťa zamdletého na ulici a mňa vedľa teba, iba so zlomenou nohou a pár modrinami.“ Aby dokázala pravdivosť svojich slov, poklopala si po sadre.

Musel som sa usmiať.

„Zobral ma do nemocnice a tam mi nohu ošetrili. Ani som si nemusela nič vymýšľať, každý vie, že som nemotorná a že spadnem aj na rovnom povrchu,“ pokrčila plecami. Zrazu sa jej však výraz zmenil. „Omnoho vážnejšie to bolo s tebou, Edward. Vieš vôbec, ako dlho tu už ležíš?“

Pokrútil som hlavou.

„Dnes je to štvrtý deň,“ zašepkala.

Nemohol som uveriť vlastným ušiam. „Štyri dni som bol v bezvedomí?!“

Prikývla. „Carlisle skúšal všetko, čo bolo v jeho silách, aby ťa prebral, no ako vieš sám, upíri sú nezničiteľní, takže žiadny ľudský liek nefungoval. Pokúšali sme sa ťa nakŕmiť, ale nešlo to. Vašu stravu si odmietal a tak nám neostávalo nič iné, len čakať.“ Zrazu sa tvárila akosi previnilo. „Potom... potom Carlisle natrafil na niečo v knihách. Hovorilo sa tam o daroch, ktoré majú upíri. Že oberajú ich nositeľa o životnú energiu, preto sa cítiš tak zle, a že ich moc rastie, ak sa nakŕmia ľudskou krvou...“

Mal som zlovestné tušenie. „Bella, kam tým mieriš?“

Zrazu mala v očiach slzy. „O... odpusť mi! Ale nepreberal si sa a ja som myslela, že ťa navždy stratím, tak... tak sme s Carlislom dohodli, že to skúsime a... a nakŕmili sme ťa týmto.“ Postavila sa a krivkajúc podišla ku stolu, z ktorého zobrala pohár, ktorý tam položil Carlisle. Sadla si späť ku mne a podala mi ho.

Opatrne som ho otvoril a pričuchol. „Je... ľudská.“ S nechuťou som sa odtiahol.

„Edward, prosím. Nikto kvôli tomu nezomrel. Carlisle ju doniesol z nemocnice. No tak, musíš piť.“

Neveriacky som na ňu pozeral. Ona chce, aby som pil ľudskú krv? Potom som sklopil zrak. „Je ti niečo?“ opýtala sa s obavami.

„Bella, ak som sa napil ľudskej krvi, znamená to, že mám červené zreničky.“

„To nevadí,“ odvetila. „Alice mi všetko vysvetlila. Teda všetko, čo sa vášho vegetariánstva týka a tak. Ostatné mi už povieš sám. Teda, ak chceš. Nedokončili sme totiž ešte našu debatu,“ usmiala sa.

Jasné, že som chcel. Chcel som s ňou byť každý deň po zvyšok večnosti. „Som rád, že si v poriadku,“ pohladil som ju po tvári. Chytila mi ruku do dlaní.

„Aj ja som rada.“

„A čo presne ti Alice povedala?“ opýtal som sa a usrkol z pohára. Bellu to ani na chvíľu nerozhádzalo. Bola úžasná.

„Nuž, hovorila mi o tom, ako pijete len zvieraciu krv, aby ste neubližovali ľuďom. O tom, ako ona vidí budúcnosť a stretla som sa s Jasperom!“ Zasmiala sa.

Zdvihol som obočie. „A?“ opýtal som sa pobavene.

„A nič, len, že som sa pri ňom cítila tak dobre. Bol to strašne fajn pocit, akoby som bola na drogách alebo čo,“ dodala zahanbene. „A Esme! Tá je neuveriteľná...“

A Bella rozprávala a rozprávala. Priznám sa, že som sa ani veľmi nesústredil na to, čo hovorí, skôr ako to hovorí. Jej gestá boli tak jemné, ale zároveň veľavravné. Spôsob, akým sa jej pery obtierali o seba, keď vyslovovala slová. Zvuk jej hlasu mi pripomínal rána, keď som ešte ako dieťa, načúval zvukom prírody a neťažilo ma nič z toho, čo ma ťaží teraz. Vo vnútri som pocítil úžasný pokoj a mier.

„Takže to znamená, že mi odpúšťaš? Vieš, to, že som klamal.“

„To si ešte rozmyslím, Edward Cullen!“ uškrnula sa. „Máš úžasnú rodinu. Nechápem, prečo si toto všetko predo mnou tajil.“

Teraz som sa pre zmenu uškrnul ja. „No spomeň si, ako si sprvu reagovala ty. Posielala si ma do blázinca.“

Zaborila si tvár do dlaní, akoby sa hanbila. „Ja viem a prepáč mi! Ale keď sa človek zmieri so všetkým tým nadprirodzenom a mágiou, tak sa mu to zdá hneď ešte úžasnejšie. Je to ako sen!“

„Skôr ako nočná mora,“ podotkol som, ukazujúc na pohár s krvou.

„Možno,“ pripustila, „ale si tu so mnou, tak nemám dôvod ničoho sa báť.“

...

Ležala na posteli v mojom chladnom náručí a spala pokojným spánkom. Bolo už takmer ráno a čas na raňajky pre ľudí, ale keď som na ňu pozrel a videl, aká je spokojná, nechcel som ju budiť. Stále som nemohol uveriť, že je tu – so mnou. Mohla odísť, keď sa všetko dozvedela, no neurobila to. Ostala tu. Bolo možné, že by jej na mne záležalo? Uvedomil som si, že vlastne ani neviem, ako na tom som. Mohla by ma Bella ľúbiť? Nikdy mi nepovedala, čo ku mne cíti...

Pomrvila sa a pevnejšie sa ku mne privinula. Večer zaspala hneď, ako vošla do postele. Ja som spať nepotreboval, ľudská krv mi dodala silu a všetko bolo opäť normálne, teda až na tie červené zreničky. Kvôli tomu som si v práci musel zobrať pár týždňov dovolenky, ale veľmi som sa na ne tešil. Strávim ich s ňou a viac mi ku šťastiu nebolo treba.

Bella mi vysvetlila, že Charlie jej dovolil u nás ostať (v tomto je veľmi puritánsky), pretože ho Alice uprosila. Vraj je sama doma a potrebuje priateľku, aby sa v tomto veľkom dome sama nebála. Pravda bola taká, že Alice spolu s Jasperom a zvyškom našej rodiny odcestovali na pár dní k našim priateľom do Kanady, a tak som mal Bellu len celú pre seba.

Usmial som sa, keď som si spomenul na uplynulú noc. Bolo čosi po polnoci. Ledabolo som ju hladkal po ramene, keď vtom vyslovila moje meno. Myslel som, že sa prebudila, ale nič tomu nenasvedčovalo.

„Edward,“ zašepkala znova. Žeby rozprávala zo sna? „Edward...“ Zdvihol sa mi jeden kútik úst. Sníva sa jej o mne! Zaplavila ma nová vlna pocitov a pobozkal som ju na čelo. Pomrvila sa a zodvihla hlavu.

„Už je ráno?“ spýtala sa rozospato.

„Nie, ešte nie,“ odvetil som, „prepáč, že som ťa zobudil. Spi ďalej.“ Chvíľu sa na mňa dívala, a potom som si všimol iskričky v jej očiach. „Deje sa niečo?“ spýtal som sa.

„Ja len, že ty si tu a ja som tu... sami dvaja...“ snažila sa mi čosi naznačiť. „A som v tvojej posteli...“ Jemnulinko sa zapýrila a hanblivo sa usmiala.

„A...?“ tváril som sa akože nechápavo. „Nerozumiem, čo mi chceš naznačiť, Bella.“ Mal som chuť sa a ňou naťahovať.

Ohrnula spodnú peru a celá ofučaná spadla do perín. Zachichotal som sa. Prstami som jej začal prechádzať po chrbtici. „No toto, Bells! Nikdy by som si nebol pomyslel, že ma budeš chcieť takto nehanebne zviesť vo vlastnej posteli!“ Neodpovedala, no namiesto toho som počul len jej jemné chrapkanie. Zaspala. Takže nakoniec to bol len planý poplach, pomyslel som si.

11. Kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Kráska a Démon - 10. kapitola:

 1 2   Další »
14. kikuska
12.07.2011 [18:07]

Mia: Rada by som pomohla, no v tomto som totálny jeleň. Mrzí ma to. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

13. kikuska
12.07.2011 [18:06]

Veľmi pekné. Som rada, že sú Edwarda a Bella spolu. Len nech im to vydrží. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12. Mia
11.06.2011 [18:31]

Prečo ste mi nikto neodpovedali na koment? Emoticon

11. lelus
09.06.2011 [21:15]

neviem sa dočkat dalšej kapitolky:D Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10. Mia
04.06.2011 [20:28]

Pekná kniha. Aj ja píšem knihu, ale veľmi sa to bojím dať na internet, keď budem mať vlastnú stránku, aby mi to náhodou niekto neokopíroval. Veľmi by ma to naštvalo. Píšem to na počítači a už mám napísaných niečo okolo 120 strán. Mám tam 10 kapitol. Tá 10 bude oproti tým ďaľším riadne dlhá. Najdlhšia z celej knihy, by som povedala. Už to budem mať za chvíľku dopísané. Typujem to tak na 150 až 200 strán. A presne viem, čo tam napíšem. Mám to vymyslené dopredu. A píšem ešte jednu knihu, ale tam mám tak 7 strán, lebo netuším, ako by som mohla pokračovať. Tá dlhšia kniha je o morských pannách a volá sa V L N Y. Tá kratšia je o pirátoch a volá sa Č I E R N A R U Ž A. V Čiernej ruži mám iba jednu kapitolu a ani to nedokončenú.
Ach, ja sa preoste bojím dať to na net. Ale rada by som, len sa bojím toho, že si to dakto okopíruje. Ale veľmi, veľmi, veľmi by som to chcela dať na net. Vôbec neviem, čo mám robiť. Poraďte mi niekto. pls. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22.05.2011 [13:46]

AliceCullenxDKráasna kapitola, ako vždy. :) Emoticon Len to skúškové. Tak, dúfam, že ti rýchlo utečie a zase budeš písať ďalšie a ďalšie kapitoly Emoticon Emoticon Emoticon

8. lelus
22.05.2011 [11:04]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22.05.2011 [10:50]

simi1918Nádhera, moc, moc, moc, moc, krásné. Miluji tvojí povídku, strašně moc. A myslím si, že se ti kapitoly vždy povedly. Takže si ráda počkám, stojí to totiž za to Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. DAlice
22.05.2011 [10:48]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22.05.2011 [10:09]

mima19974Teším sa na pokračovanie!!!! Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!