Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráľovná - Kapitola 11.: Mission Impossible

13.09.2012 (21:30) • CharlotteAlannaWild • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 961×

Mission Impossible

Prešli ledva tri dni, odkedy Isabella zistila, že nie je celkom obyčajná Banshee ako si z spočiatku myslela. No jej sa to zdalo ako najdlhšie tri dni jej života – ani raz totiž nevidela Edwarda. Ale aspoň stále mala dve priateľky –Vanyu a Tari – ktoré, aj napriek tomu, že Isabella sama seba začínala považovať za takmer trafenú, ju podporili a pomohli sa jej vyrovnať s tým všetkým. Aj keď fakt, že je zamilovaná do upíra im Isabella radšej nepovedala, stačilo, že sa kvôli tomu búri jej upírska časť osobnosti.

Prípravy na definitívne oslobodenie Banshee spod nadvlády Volturiovcov vrcholili. Aj keď to nikto ani raz nespomenul čo len jediným slovom, všetkým to bolo jasné. Stačilo iba posledné rozhodnutie, jediný rozkaz a Upírske nevesty sa v plnom nasadení vydajú vyplieskať volterrských nadutcov. Už nemienili byť milosrdné, nemal prežiť ani jeden upír.

Keď niečo chcela Kráľovná, ostatné to chceli tiež. Bola to totiž ona.

xxx

Posledné dni som strávila objavnými prácami. Respektíve, snažila som sa vypracovať svoj talent na takú úroveň, aby som nenechala zabiť iba seba, ale zvládla ochrániť aj druhých. Avšak to, že som sa o to snažila a to, že sa mi to aj darilo sú dve rozdielne veci. Na nešťastie, pri mne akosi nechceli ísť dokopy.

Psychický štít som zvládala bezchybne... na vzdialenosť niekoľko desiatok centimetrov. No fyzický, nech po mne skákal hocikto, sa zjaviť odmietal. O to zúrivejšie som sa o to teda snažila, ale moja snaha ostala hlboko ignorovaná. Nakoniec som to vzdala a aj ja sa pustila do pomoci pri prípravách. Nemalo zmysle unavovať sa niečím, čo prosto nejde. Možno keď budem chcieť v nejakom boji znova niekoho ochrániť, uráči sa mu zjaviť aj bez snahy, o čom som však mierne pochybovala. Chvíľami som mala pocit, že to funguje iba pri Edwardovi. A ten, odkedy sa chystáme na ďalšiu samovražednú misiu – ako krásne náš pokus oslobodiť sestry nazval on - , tak sme spolu vôbec neboli. No fajn, možno ešte v tom lese, keď som ho bozkávala asi celých desať minút bez prestávky, ale snažím sa na to nemyslieť. Asi mi naozaj začína preskakovať, pretože občas sa cítim ako hrozný schizofrenik; láska a Banshee k sebe prosto nejdú. Hrozí z toho mozgový a srdečný kolaps.

Celeste nariadila jednej Banshee – Kachiri, ktorá mala výnimočný talent bojovať – aby nás niečo naučila, aby sme sa pred Volturiovcami nestrápnili. Keď už máme bojovať, tak by bolo fajn, keby sme to aj vedeli.

Tresla som Vanyou o zem. Myslím, že to bol vcelku vyrovnaný zápas, pretože keď som zosilnila svoj psychický štít, Vanya na mňa nemohla zoslať panickú hrôzu z jej krásnej tváričky a tak som ju mohla nafackať. Nikto iný okrem mňa totiž ešte Vanyu nedokázal zložiť. No dobre, Kate asi áno, ale keby ste bojovali s nevestou, ktorá vie každému do tela pustiť poriadny elektrický prúd, asi by ste z toho boja tiež neboli ktovieako nadšení.

Snažila som sa nemyslieť na jednu z vecí, ktorá ma dosť trápila; Edward sa totiž rozhodol, že keď už celý Lordareon žije v predstave, že mladý lord Cullen má manželku, bolo by vhodné nádejnú osobu na tento titul predstaviť rodičom. V preklade, chcel ma zobrať do domu plného upírov. No, upírov by som sa ani tak nebála. Išlo tu skôr o to, že nie každý je mňou unesený ako Edward a naozaj sa mi nechce veriť, že pri zistení faktu, že som Banshee ma nepočastujú petrolejom a zápalkami alebo aspoň nepriateľským pohľadom a vycerenými zubami. Odmietnutia nemám rada. Je totiž rozdiel, keď niekoho do hja pošlem ja a keď niekto ten háj odporučí navštíviť mne.

Stačilo dve sekundy nedávať pozor a skončila som nalepená na zemi s vykrútenou rukou, pričom Vanya sa bláznivo škerila, pretože konečne sa víťazstvo obrátilo na jej stranu.

Stále zamyslená som s ňou začala znova cvičiť svoje fyzické zdatnosti – kopance, zuby a rôzne uhly, pod ktorými sa dajú vykrútiť končatiny – a možno by ma opäť zložila, keby sa spomedzi stromov zrazu nevynorila Celeste s dvoma nevestami po boku. Keď nás tam zbadala, trochu sa zamračila, ale hneď ako zbadala našu vežu, jej tvár sa vyjasnila.

Jej úloha bola jednoduchá – pred tým, ako sa na Volturiovcov vrhneme, musíme Volterru bezchybne poznať. Inak hrozí, že nás viacej zablúdi, než zabije upírov. A hádajte, komu tú úlohu pridelila? Uľahčím vám to, zrejme som stála v rane. Alebo mi závidí moje šaty a preto ma posiela na samovražedné misie?

Dôvod mi vysvetlila ona sama a ja som si musela priznať, že je oprávnený. Jedine ja som bola schopná osamote spolupracovať s upírmi. Konkrétne s jedným upírom, pretože vedieť o každej jednej nepriateľovej myšlienke nie je vôbec na zahodenie. Fu, aspoňže Celete môj počin spojiť sa s upírmi schvaľuje. Možno odteraz nebudem až taká predierkovaná od mrazivých pohľadov typu „nielen, že sa zbláznila, ale ešte to musí aj dať najavo“.

Zahundrala som niečo v tom zmysle, že fajn, idem si ešte niečo uloviť a do štyroch dní som späť. Ale kde, do pekla, mám nájsť Edwarda? Je dosť možné, že ten blázon bude nakoniec niekde v Lordareone, ale myslím, že tá predstava sa mi páči oveľa viac, než ísť ho hľadať do jeho upírskeho sídla.

Nemýlila som sa. Bolo fajn zistiť, že sa mi darí aspoň niečo. Keď už ma môj talent ignoruje, je fajn, že ma neopustil aj mozog. Aj keď asi nie som jediná, kto má miestami pocit, že ma vlastne nemal aký mozog opustiť.

„Aký je teda plán?“ spýtal sa hneď po tom, ako som sa od neho so všetkým sebazaprením odlepila, keď som sa snažila zachovať si aspoň trochu svojej vážnosti.

„Prísť tam, zistiť čo sa dá, dať to vedieť Celeste a potom ich vyprášiť. Respektíve podpáliť.“ Nie, ani náhodou to nebude také jednoduché ako sa zdá. Je dosť možné, že pri tom jeden z nás alebo obaja ak budeme mať smolu príde o život. Ale zrejme nemá zmysel to riešiť, keď tam pôjdem aj tak. S ním či bez neho, je to moja povinnosť. A Banshee svoje povinnosti voči svojím sestrám plnia.

„Hm, to neznie veľmi zložito,“ zašepkal mi do ucha a moje odhodlanie zachovať si tvár Banshee klesalo rýchlosťou niekoho, kto si až po skoku zo strechy uvedomil, že nevie lietať. „Možno sa nám ujde pár minút voľného času.“

„Čo navrhuješ?“ vydýchla som. Hovorila som potichu, aby nezbadal ako veľmi sa mi trasie hlas.

Šibalsky sa usmial a odhalil pri tom zuby. Tento druh úsmevu som poznala veľmi dobre - objavoval sa vždy, keď sa mi chystal spraviť niečo, za čo by som ho najradšej uškrtila väčšinou spojené s tým, že ona sa na mne výborne bavil.

V sekunde ma pustil. „Skús ma chytiť!“ zvolal sebavedome a rozbehol sa do lesa.

Prevrátila som očami. „Idiot,“ zamrmlala som si popod nos a dúfala, že to počul. Dobre vie, že ho nikdy nepredbehnem, to by som musela byť novorodený upír. Raz sme to skúšali v lese a to som bola čerstvo po love. Trvalo mi asi dve hodiny neustáleho naháňania, kým mi konečne došlo, že pokiaľ nemám v zadku dynamit, nemám ani najmenšiu šancu. Veď jasné, že sa potom škeril ako majster sveta. Zrejme mu ešte nikto neuzemnil ego s tým, že nie je dokonalý. Možno by som nad tým mala pouvažovať. Keď to nespraví nikto iný, ja sa pokojne obetujem...

Nakoniec som bola nútená rozbehnúť sa za ním, pretože hrozilo, že mi utečie a ja ho nenájdem. Počkal ma asi po siedmych kilometroch.

„Bella, hádam sa na mňa nehneváš?“ spýtal sa hneď, ako si uvedomil, čo znamená môj ľadový výraz, ktorý by doslovne zamrazil aj tú najbojovnejšiu veveričku už len keby na mňa pozrela.

Ignorovala som ho. On mňa ignoroval sedem kilometrov, ja si môžem robiť to isté. No a keďže som Banshee, môžem ho ignorovať aj celý deň.

Schytil ma do náručia a jeho zamatové pery sa obtreli o moje líce. Zrejme vedel, ako ma z chuti ignorovať ho vyliečiť. Nemožno celkom povedať, že sa mu to nedarilo. Keď totiž videl, že jeho ruky ovinuté okolo môjho pásu a pery pri mojom uchu ľad neroztopia, skúsil to radikálnejšími metódami. Chytil moju tvár do dlaní a zadíval sa mi do očí.

 A ja som ako tá najmäkšia Banshee spojila naše pery sama.

Bolo treba vzdať sa svojho tela, aby som sa dostala do Volterry. Trvalo mi to o dosť dlhšie, pretože ma hrozne znervózňoval Edwardov uhrančivý pohľad, keď sa na mňa pozeral. Nakoniec som ho musela vyhodiť z okolia presne tej istej jaskynky, v ktorej som presne tento úkon skúšala prvý krát s Tari.

Nakoniec sa mi to podarilo a svojím odtelesneným ja som pohľadala Edwarda, aby išiel strážiť moje telo. Keď ma uvidel poletovať ma tu ako nejakého šarkana bez pigmentu, bola som mu hrozne vtipná. Ale keď som sa pustila na odchod, stíchol. No tentoraz ma nemohol chytiť do rúk a pobozkať, aby ma hnev prešiel a tak som si pocit naježenosti mohla užívať až pokiaľ sa nevrátim do tela späť.

No aby si ma naklonil aspoň trochu, nahol sa nad moje telo, ktoré vyzeralo akoby som iba spala a jemne ma pobozkal na pootvorené pery. A musím uznať, že bol celkom zaujímavý pocit sledovať, ako ma bozkáva a vidieť pri tom aj seba. Sama netuším, kde sa vzal ten pocit žiarlivosti, keď som jeho pery videla obtrieť sa o niekoho tretieho, aj keď som to vlastne bola ja...

S pocitom hlupane som sa cez múr vzniesla so hradu. Tentokrát som bola opatrnejšia a nevletela som im rovno pod nos do hlavnej sály. Vzala som to pekne okľukou a našla si kút, kam nesvietilo žiadne svetlo. Takmer som cítila, kedy som prešla cez bariéru tej upírky, ktorá túto dieru ochraňovala. Takže teraz sa do tela zas nevraciam tradičným spôsobom. Aspoňže tam nie je Tari, aby keby som to zbabrala, nevtelila som sa do nej. To pri mne totiž hrozilo.

Pri pohybe hradom som bola opatrná ako snáď ešte nikdy. Nesmela som zabúdať na to, že tu žijú upíri a nie ľudia. Títo mi na šarádu, ktorú som predviedla napríklad v Lordareone neskočia. Preto som sa držala v tieňoch a pri strope. Keby niečo, ujdem vrchom.

Hrad som preskúmavala najprv skrz múry aby som získala predstavu a strategicky dôležitých miestach – najmä miestu, kde držia moje sestry – a potom aj po chodbách aby som vedela aj to, ako sa tam dostať, pretože o nejakom mieste vedieť je síce pekné, ale keď tam netrafím, bude mi tak na dve veci.

Preskúmavala som posledný úsek hradu a premýšľala pri tom nad Edwardom. Bude nado mnou, keď otvorím oči? Bude ma tam čakať a objíme ma? Alebo ma najskôr pobozká?

V zamyslení som prestala dávať pozor na to, čo robím a kam idem, a tak som hneď po preplávaní skrz stenu skoro trafila do upíra, ktorý išiel okolo. Bolo neskoro tváriť sa, že som len náhodný polopriesvitný okoloidúci, tajomstvo už bolo vonku. A poplach tiež.

Nečakala som na nič, rýchlo som sa sústredila. A v momente, keď som ucítila matné spojenie so svojím telom som pomyslela na to, že Edward zrejme nebude nadšený, že som to zbabrala.

Otvorila som oči a zhlboka sa nadýchla. Zvláštne, Edward nado mnou nebol. Zhlboka som sa nadýchla a ucítila v krku škriabanie. Bolo oveľa silnejšie, než keď som bola smädná inokedy a to som bola na love len prednedávnom. Zvláštne, žeby som sa tak rýchlo vyčerpala, keď som bola mimo tela? Je to dosť možné, bola som tam dlhšie, než keď som tam bola vtedy s Tari.

Zamračila som sa. Zvláštne, necítila som známy upokojujúci pocit jemného hodvábu mojich šiat ani to, že mám na nohách lodičky. Keď som sa na seba pozrela, uvedomila som si, že som mala pravdu – mala som oblečené nohavice a tmavé čižmy. Ani korzet som nemala. Zamračila som sa o niečo výraznejšie. Do kelu, žeby ma bol prezliekol? Do toho istého, čo mal oblečené on? Prečo by to robil?

Snažila som sa prísť na nejaké vhodné vysvetlenie, keď som za sebou začula pohyb. A nehorázne zarazený výdych.

Spravila som tú chybu, že som sa obzrela.

Pozerala som sa do zlatých očí orámovaných čiernou linkou a dlhými tmavými mihalnicami.

Pozerala som sa do očí Banshee. Takmer som zakvílila, keď som si uvedomila, čo asi sa stalo.

„A, kurva, to sa nejako posralo,“ vyšlo zo mňa zarazene.

Pozerala som sa do svojich vlastných očí.

Za prvotný nápad sa chcem opäť poďakovať Sweetie, hádam si sa neurazila, že som to použila. :) Kapitola venovaná všetkým, kto sa jej nevedeli dočkať. :) A tiež by som sa chcela znova poďakovať za komeníky, naozaj vyčaruje úsmev na tvári, keď viem, že moje výplody sa aj niekomu páčia. :)

Táto kapitola vznila približne hodinu na to, ako som si prečítala vaše komentáre. Pokojne sa teda vyhrážajte ďalej. :)

Autor: CharlotteAlannaWild (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráľovná - Kapitola 11.: Mission Impossible: