Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Koniec? Nie, iba začiatok - Prológ

Ed


Poviedka, kde bude tiecť krv prúdom a adrenalín vám bude kolovať počas celého čítania. Skôr, než sa niečo vyrieši, príde nová okolnosť a... Dúfam, že si ju obľúbite. :) Zatiaľ iba prológ, takže nečakajte nič extra.

Prológ

Začiatkom januára moja rodina rozhodla, že odcestujem preč zo štátov. Neviem, čím to bolo - či som taká naivná, keď som si myslela, že ma ušetria, lebo som jediné dieťa v rodine, alebo som to vedela, ale nechcela si to priznať. U nás, v našom náboženstve a krajine, to bolo úplne normálne. Dieťa mohli hoci aj zabiť a nič by nikto nepovedal. Tieto pravidlá a zákony sú v nás všetkých hlboko zakorenené. Zákony majú prednosť pred vlastnou krvou.

No keď sa to stalo... To, že som počula, čo chcú urobiť... Nedokázala som byť ticho a zmieriť sa s tým. Kričala som a so slzami v očiach som sa pýtala rodičov prečo ma nenechajú s nimi. 

„Nie, neplač. Bella. Bella... Toto sú naše pravidlá. Žila si podľa nich a riadila si sa nimi celý svoj život. A teraz musíš prijať naše rozhodnutie s chladnou hlavou. Buď rozvážna. Na túto chvíľu sme ťa chystali celý život," povedala mi vtedy mama a v očiach nemala nič iné než chlad. Aj ona bola taká. Chladná, ale krásna. 

„Mama má pravdu. Všetko necháš tu a odídeš. Necháš za sebou všetko... Nás, školu a kamarátov... A Boh ti bude žehnať tvoju cestu." Otec. Vždy som sa práve s ním dokázala rozprávať o dôležitých veciach. A teraz? Hovorí mi, aby som odišla a zabudla na neho!

Nie, nie a nie!

„To nemôžete! A nesmiete. Jednoducho... Všetko vďaka vášmu náboženstvu? A kde som ja, vaša dcéra? Som skutočná a..."

„Aj Boh je skutočný. A očakáva ťa s otvorenou náručou."

Obaja sa usmievali. Na zlomok sekundy som uverila, že všetko je tak ako predtým. No otcovo takmer nebadateľné kývnutie hlavy, ktoré bolo viac než zdôrazňujúce, ma vrátilo do reality. 

Už odmalička som prežívala ich náboženstvo s chladnou hlavou. Nemala som ho veľmi v láske, už ako dieťa som chápala jeho zvrátený zmysel. Áno, zúčastňovala som sa ich rituálov, kde sa prelievala krv prúdom a každý rok som videla aspoň päť detí, ktoré odišli bez ničoho nikam. Ale... Brala som to ako nevinnú zábavu. Aj so spolužiakmi sme sa na tom zabávali a keď odišiel môj spolužiak, nič sme si z toho nerobili. Volal sa Jack. Odišiel z jedného dňa na druhý a učitelia a ani nikto iný ho už nikdy nespomenul.

Aj ja dopadnem ako Jack? Nikto si už nespomenie na Isabellu, ktorá nenávidela bielu čokoládu, pretože keď bola malá, zjedla jej aspoň desať kíl? Moje fotky zmiznú z povrchu zemského a na jedinú symbolickú fotografiu bude padať prach? Pretože tak to chodilo. Bolo to kruté, ale to moji rodičia boli ochotní podstúpiť len kvôli ich náboženstvu. 

Rozhodla som sa ešte pre jednu otázku. A tá rozhodne.

„Naozaj ma chcete poslať preč?"

V očiach ma pálili slzy a nech som sa akokoľvek snažila prehltnúť obrovskú hrču v hrdle, o chvíľu sa predrali na povrch a stekali mi po lícach ako vodopády. Mama s otcom sa na seba pozreli a otec jej stisol ruku. Obidvaja naraz prikývli. 

Zhlboka som sa nádychla. Otočila som sa a odkráčala z izby. Na prahu ma zastavila mamina ruka na mojom ramene.

„Bellinka? Prosím, sľúb mi, že ostaneš verná nášmu náboženstvu a bud-"

„Sklapni," zasyčala som a striasla si jej ruku z mojich pliec. Odchádzam a jej posledné slová sú venované náboženstvu? Bola zvrátená a vôbec o tom nevedela.

Obaja - mama aj otec - sa ostro nadýchli. „Takto sa so svojou matkou nebudeš rozprávať, Bella!" Otcov strohý hlas zahrmel izbou. 

Chvíľu mi trvalo, než som povedala to, čo som povedala. Každú jednu slabiku som vyslovila najviac nenávistne ako to išlo. 

„Bella, vaša dcéra, je mŕtva. Zabili ste ju. Nechali ste ju odísť... A vaše náboženstvo ste uprednostnili pr-"

„Bella! Ublížuješ svojej matke!"

Mama už začínala vzlykať. Otec úplne kričal. A ja som pokračovala.

„Ostali ste sami. Naveky."

„Bellinka..." Mama mala slabý hlas, ako bábika. 

„Bella. Je. Mŕtva!"

Nahnevane som za sebou zabuchla dvere a rozutekala sa. Bolo mi jedno kam idem. Išlo hlavne o to, aby som išla preč. Ďalej... Od nich. Bola som krutá. Ale kto nie? Nechali ma odísť a tak som išla. 

Neskôr večer, keď slnko zapadlo a horúce kamene ochladli, som ležala na chrbte a sledovala hviezdy. V ten deň som sa rozhodla. Bella Swanová žila. Niekde v mojom vnútri, ale aj tak. No čím ďalej som bola od toho mesta... Tým viac trpela a zomierala. Ona tam chcela ostať. No ja nie. 

Je zvláštne, keď niečo prežijeme, rozdeľujeme svoj život na predtým a potom. Ľudia dokonca tvrdia, že mnohí sa zmenia na nepoznanie a chcú zabudnúť. Žiť iba ten život potom.

Aj ja som bola ten prípad. 

Áno, Bella Swanová umierala. Ale dovolila sa narodiť novému ja, a to Isabelle. Vždy sa mi páčilo priezvisko Grace. A teraz som konečne mala tú možnosť využiť to meno.

Dámy a páni, zrodila sa Isabella Grace.


Pre všetkých, ktorí sa dostali až na koniec celého prológu... Veľká vďaka. A teraz pokračovať! :)

 Tí, ktorí by chceli vedieť, či také náboženstvo naozaj existuje - ľudia, toto náboženstvo je čisto môj výmysel, ale ktovie? Existuje ich tisícky druhov a všetky sú iné. Ale toto je kruté. Lenže pre zrod Isabelly Grace je to nutné. 

Ak máte nápady, alebo by ste niečo chceli podotknúť, prípadne ma podporiť v novej poviedke, stačí napísať komentár. :) 

Vaša Lullu



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Koniec? Nie, iba začiatok - Prológ:

 1
5. betuška
20.06.2015 [20:53]

dúfam,že máš vymyslené, ako budeš pokračovať,pretože prologom si navnadila zjavne nielen mňa... Emoticon

4. aknel
19.06.2015 [19:45]

Krasne rychlo dalsiu kapitolu! Zaujimave a dufam, ze budu nove a nove kapitoly.. tesim sa aku ulohu tam kto bude odohravat.. nadhera! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. BabčaS.
19.06.2015 [16:21]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. miky
19.06.2015 [15:39]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Dommy1
19.06.2015 [15:39]

Je to zaujímavé Emoticon Emoticon Emoticon rýchlo pokračuj Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!