Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Koniec? Nie, iba začiatok - 6. kapitola

08.07.2015 (07:00) • Lullu123 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1023×

„Účet ide na mňa, kráska," žmurkne a podá mi ho. Priložím si pohár k perám. Už-už ho začínam piť, keď mi ho odrazu niekto schmatne a hodí o zem. Zalapám po dychu. Otočím sa na dotyčného a ustúpim dozadu. Cullen.

„Čo si to dovoľujete?" zasyčím.

„Isabella, v zmluve je napísané, že počas pracovnej doby nemáte piť alkohol a ani užívať drogy. Hádam nechcete, aby som vás vyhodil. Alebo áno?"

6. kapitola

Som ticho.

Raz, keď som bola trochu menšia, som poľovala spolu s otcom v lese. Je to stará, rozmazaná spomienka. Ležali sme na bruchu s puškou v ruke za kríkmi. Bolo mi tam chladno a vlhko. Do môjho zorného pola však vošla srnka. Bola vzdialená asi dvadsať metrov a jedla niečo za stromom. Otec ma nechal, spoliehal sa na mňa. Zamierila som na ňu a vystrelila som.

Ešte nikdy predtým som nestrieľala, okrem plastovej a vodnej pištole, ktoré predávajú aj v stánkoch. Nečakala som, že sa pištoľ obráti hore a buchne ma do brady. Stalo sa to. Na pár sekúnd som stratila dych a ležala na zemi v listoch. Boleli ma hlavne ruky a brada, a keď som vyhľadala očami otca, sedel pri srnke a hladkal ju po krku. Bola mŕtva.

Teraz sa cítim rovnako. Potupene, nenávistne a bez dychu. Zazerám Edwardovi do čiernych studničiek a nemo otváram ústa. Mám chuť sa schovať... Hocikam. V jeho očiach je niečo, čo ma má varovať, ale môj mozog mi to nedovolí. Iba stojím a sledujem ho.

„Stratili ste slová, Isabella?" Ani nevieš, ako veľmi.

„Pán Cullen, myslela som si, že mám svoj osobný priestor a naopak. Náš vzťah je predsa na pracovnej úrovni, nie?" Tentoraz je on ten, kto je ticho. Mám chuť sa potľapkať po pleci.

No táto situácia - to, že Edward mi vyhodil pohár z rúk a teraz tu stojíme a vedieme spolu komunikáciu - je až taká absurdná, že sa rozosmejem. Hlasno a štekavo, presne mojím smiechom rovno pred Edwardom Cullenom. Stojí tam ako obarený a hľadá dôvod. To ma rozosmeje ešte viac. Smejem sa až tak veľmi, že mám slzy v očiach a svet naokolo mňa je rozmazaný. Prichádzam tak o jeho reakciu, ale záchvat smiechu je záchvat smiechu.

„Bella! Spamätajte sa láskavo," zavrčí a potrasie mnou. Nedokážem to ukončiť. Vytiahne z vrecka peňaženku a na pult hodí dvadsať dolárov.

„Účet je na mňa," zasyčí na barmana a stisne mi plece. Vytiahne ma z baru stále s tým, že ma tlačí nasilu ďalej. Keď som konečne na vzduchu, upokojím sa a úsmev mi zamrzne na perách. Ja som sa vážne smiala pred Cullenom. Čo som to, došlaka, za kravu?

„Som rád, že ste späť, Isabella," podotkne dotyčný mrazivo. Prižmúrim naňho oči.

„Kvôly vám som prišla o slušný sex. Mohla to byť dobrá rýchlovka, ale vy ste všetko opäť skazili," zasyčím pre istotu zase ja. Zamrzne na mieste. Keby som sa teraz neprestala smiať a nebolelo ma z toho brucho, smiala by som sa opäť. Trafila som do čierneho? Naozaj sa Edward Cullen, ten nepremožiteľný Edward Cullen, ktorého poznám, desí toho, že si konečne s niekým užijem?

„Boli ste v pracovnej dobe. Stále ste. Ak mienite s niekým sexovať počas práce, nebude to nikto iný než ja," územní ma.

Ostro sa nadýchnem a čakám na to, že sa mi ospravedlní. Ospravedlnenie však vôbec neprichádza.

Všimnem si, že sme už pri súkromnom lietadle a letuška nás trpezlivo očakáva. Pri pohľade na Edwarda však prestane podupkávať nohou a rozžiari sa ako vianočný stromček. „Dáma má prednosť," zašepká ten bastard a ukáže na schody.

Nahnevane si nastúpim a sadnem si k oknu. Nebol by to on, keby si nesadol oproti mne a nevyložil si na celý stolík veci. „Toto je môj stôl," poviem.

„Hm, smola," mykne plecami a pustí sa do čítania zmluvy. Mám chuť mu vraziť kvety, ktoré sú ako jediné vo váze na stole, do tváre a vysmievať sa mu. Roztrhať papiere na franforce... Jednoducho čokoľvek. On mi však, akoby mi čítal myšlienky, zoberie vázu z dosahu a požiada letušku o presunutie.

Vzdám to a presuniem sa o stôl ďalej. Až vtedy si dovolím vydýchnuť si. Vytiahnem si odniekiaľ staré vydanie Pýchy a predsudka a začítam sa do nej...

Niekde uprostred letu sa vďaka turbolenciám trhnutím zobudím. Vonku je tma, v lietadle mierne prítmie. V priebehu pár sekúnd si moje oči navyknú na tmu a tak dokážem vidieť všetko naokolo - od malých stolíkov s luxusnými pohodlnými kreslami, ozdôb až na Cullena, ktorý... Nie. Rovnako ako ja jeho, on pozoruje mňa.

„Dobré ráno," povie zamatovo. V myšlienkach vidím záblesky z baru a letoviska. Privriem oči. Nechce sa mi myslieť, je to príliš vyčerpávajúce.

„Nie práve dobré, keď ste tu so mnou zatvorený," poviem mrzuto, ale potrasiem hlavou. Môj šepot rozhodne nemohol počuť. „Aj vám."

„To som až taký zlý, keď ma tak nenávidíš?" spýta sa odrazu priamo. Chvíľu nad tým uvažujem. Na jednej strane ma neuveriteľne priťahuje a ťahá ma to k nemu rovnako silno, ako na mňa pôsobí gravitácia. Na druhej strane... Nemôžem ho vystáť.

„Áno aj nie."

„Myslel som si... Ale, to je jedno. Spi, Isabella. Čaká ťa náročný deň," povie a privrie si oči.

„Pán Cullen..."

„Spi. To je rozkaz, nie želanie." Nahnevane sa obrátim a zatvorím oči. Ako to ten chlap robí? V jednej chvíli by som naňho vyskočila a... no. V druhej chvíli by som ho však bez okolkov zabila. Ani si to neuvedomím, no v priebehu pár sekúnd upadnem do bezpečnej tmy a zaspím...

„To nemyslíte vážne!" skríknem a buchnem päsťou do pultu. Neuvedomím si svoju silu a bolestivo zasyčím. Edward vedľa mňa vykročí dopredu, ale uprostred cesty sa zarazí. Odfrknem si.

„Slečna, váš apartmán je bohužiaľ obsadený," povie recepčná a založí si ruky vbok.

„Obsadený? Hovoríte obsadený?! Ja som si ho rezervovala skôr!" Môj hlas naberá na intenzite. Najradšej by som tej recepčnej obúchala hlavu o stôl. No potom ma napadne, že ona zato nemôže. To talianský prezident sa musel rozhodnúť, že mi obsadí apartmán!

„Upokojte sa, prosím. Inak budem musieť zakročiť a..."

„Pŕŕ, slečna. Tuto moja asistentka si niečo rezervovala a je mi jedno, či je obsadený alebo iba čaká na obsadenie. Ponúkam vám trojnásobne viac toho, čo vám ponúkol ten magor," povie neutrálne Cullen.

Zízam naňho ako na blázna - naozaj za mňa chce utratiť toľko peňazí? I keď, on má prachov viac, ako som videla pokope. A asi chce investovať do budúcnosti... Nechce so mnou tráviť viac času a zdieľať viac priestoru, ako doteraz. Mám chuť sa poťukať po čele. Recepčná pokrúti hlavou a kývne k východu.

„Buď s vami bude bývať vo vašom apartmáne, pán Cullen, alebo... Alebo obidvaja von. Okamžite," zasyčí. Bola by som však slepá, ak by som si nevšimla, že pri Edwardovom mene jej zjemnel hlas.

Edward sa na mňa otočí a uškrnie sa. „Isabella, vyzerá to tak, že sa ku mne do postele nasťahujete." Pokrútim hlavou.

„Naozaj. Nie. Je. Voľné. Miesto?!"

Dievča, ktoré sa doteraz podráždene usmievalo, sa nahne a chce stlačiť červený gombík pod stolom. Chce zavolať SBS-károv?

„Nenúťte ma to urobiť," zamrmle.

Nadvihnem obočie. „Do toho."

Edward ma odstotí z cesty a ukáže prstom na recepčnú. „Pokoj, dievča. Nemyslela to zle. Isabella, ideme." Musí ma schmatnúť a vopchať do výťahu, pretože ja sa nemienim pohnúť.

Našťastie sme v ňom sami a keď sa dvere zatvoria a ozve sa pokojná melódická hudba, otočím sa mu chrbtom a zazerám do zrkadla.

„Nemyslite si, že ma to teší. Deliť sa o posteľ nie je práve niečo, čo by som chcel. Hlavne, keď sú Parížanky celkom sexi..." Hodím po ňom môj sveter.

„Od dnes spíte na gauči. Nemienim o tom diskutovať."

„Je to môj apartmán. Moje peniaze. Moje pravidlá."

„Pán Cullen, ja som-"

„Bla-bla-bla. Spokojná?"

Povzdychnem si. Mám pocit, že ho rozdrvím. Ako s ním prežijem nasledujúci týždeň?

Zobudím sa na nepríjemné škvŕkanie v žalúdku. Poobzerám sa okolo seba - nad sebou pozlátený strop, okolo seba baldachýn a najjemnejšie návliečky zo zamatu. Zhlboka sa nadýchnem. Voňajú po škorici a... Neviem to pomenovať. No je to tá najúžasnejšia vôňa, ktorú som kedy cítila. So zavretými očami snorím ako pes a vyhľadávam najlepšie miesto, odkiaľ ju cítiť. Narazím však do kameňa.

„Netušil som, že fetujete moju voňavku," zaznie pobavený hlas.

Vypleštím oči a odskočím dvadsať metrov ďalej. Nebola by som to však ja, keby som sa nepošmykla a nespadla na zem.

„Isabella, mali by ste vedieť, že ja s vami na Parížskú pohotovosť nemienim behať. Viete, aký je dnes deň?" Pokrútim hlavou.

Sadnem si do kresla vedľa postele a nakloním hlavu nabok. „Naša prvá prezentácia. Moja, ak mám byť presný. Začína sa o pol piatej a... veď ostatné vediete."

„Koľko bude tých prezentácií?" Pozrie sa na mňa spopod mihalníc. „Dosť na to, aby sme do sveta spravili dieru," zašepká zamatovo.

Točí sa mi z neho hlava. Až teraz mi dôjde, že ja tu sedím v kresle iba v šortkách na spanie a priesvitnom tielku. Nič viac a nič menej. On má boxerky a sivé dlhé tričko. Je to viac... Vyzerá lepšie, než v obleku. Na malý moment ma napadne, aký by vyzeral nahý. Dosť, Bella! Dosť!

„Ehm, ja sa... No, kúpeľňa. Idem sa osprchovať," zahabkám dôverne červená až na najstráženejšom mieste. Zasmeje sa. Rýchlo vkročím do kúpeľne a zamknem za sebou dvere.

Podopriem ich celou svojou váhou a rozdýchavam to. Nemalo by to byť až tak ťažké. Jedna prezentácia sem, druhá tam... Aspoň keby sme nespali vy jednej posteli. Doriti! Lenže kto mohol vedieť, že mu ten obrovský gauč bude primalý a on sa v noci rozhodne zabŕdzať? Pokiaľ viem, zaspávala som sama.

„Prekliaty Cullen," zamrmlem.

S povzdychnutím si zapnem vodu a vojdem do nej. Skrášlovaním strávim aspoň dve hodiny, až sa rozhodnem ísť von. Vlasy mám dávno rozčesané, na tvári decentný mejkap a na sebe pracovné oblečenie.

Akonáhle vstúpim do spálne, pochopím, že som sa strachovala zbytočne. Po mojom šéfovi ani stopy. Zahľadím sa na posteľ. Možno by nebolo až také hrozné zostať... Nie. Premiestnim si kufor ku gauču a gauč upravím na spanie. Odteraz má Cullen svoju posteľ a nemusí mi robiť ráno infarkty. Esme by ho určite rýchlo napravila...

Zamrznem uprostred pohybu. Nevolala som jej aspoň... Je to dávno. Som zlá kamarátka. Hrozná, odporná a nanič. Vyťukám jej číslo.

„Volaná osoba je momentálne nedostupná. Prosím, zavolajte neskôr," oznámi mi operátor. Automaticky vypnem hovor a pozriem sa na displej. Chcela by som vedieť, čo sa jej stalo. No tu, v Paríži, mám zviazané ruky.

Pozriem sa na hodiny. Je síce ráno, ale nutne si potrebujem všetko dôkladne premyslieť. Cullen, Esme, Paríž a mnohé... Iné veci mi neustále behajú po mysli. Je to už unavujúce...

Edward:

„Pán Cullen, aký máte vzťah s vašou asistentkou?"

„Čo plánujete navrhnúť?"

„Pristúpite na zmluvu?"

Otravní moderátori mi strkajú mikrofóny pod nos. Lakťami sa cez nich snažím predrať, no je to nad moje sily. Je to vlastne paradox - mám silu, krásu a neobmedzený limit na účte. No stále sa musím skrývať a správať sa ako človek. Nedajú mi pokoj...

Otočím sa a všetci ku mne obrátia kamery. „Moja asistentka so mnou udržuje čisto profesionálny vzťah. Ehm... Prezentácie budú zverejnené už o pár hodín. Pokiaľ viem, výsledky budú oficiálne zverejnené. Zmluvy? Kto to povedal?..."

„Pán Cullen, auto čaká," poklepká ma po pleci jedna z mojich goríl. Niežeby som nejaké potreboval, ale verejnosť je verejnosť a ja som stále pod jej drobnohľadom.

„Vybavte to," kývnem na hŕstku novinárov. Bez slova mi začnú vypratávať všetky veci z cesty. Pár ľudí zjojkne a začne sa sťažovať, ale skôr, než si uvedomia kto to bol, sedím dávno na pohodlných sedadlách v aute. Pozriem sa do papierov a začnem v nich hľadať správnu zmluvu.

„Pán Cullen, niekto vás zháňa," povie odrazu môj vodič. Spýtavo nadvihnem obočie. Vaša asistentka, naznačí ústami a podá mi telefón.

„Isabella, ja-"

„Drž hubu, Edward! Teraz som ja tá, ktorá bude určovať pravidlá."

„Isabella, je prísne-"

„Nechápeš to?!"

„Čo?"

„Ja nie som Isabella. Isabella je... Mimo hry. Pán Cullen, kedy môžem nastúpiť na jej miesto?"

Čo sa podľa Vás stalo s Bellou? Je to náhoda? Je to vôbec pravda a nie žart? A čo Edward? Ako sa zachová?

Pomaly to začína... Ale ešte stále mi tam chýba jedna postava. Nasledujúca kapitola bude ticho pred búrkou. A tešte sa na Eda!

Je to klišé, ale ďakujem za komentáre. Kto uhádne, čo sa deje s Bellou, dostane kapitolu na venovanie. :)

Vaša Lullu.

Autor: Lullu123 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Koniec? Nie, iba začiatok - 6. kapitola: